Premiérka: Nevôľa jednej krajiny by nemala brániť ostatným

Zdroj: TASR

Dohodnuté rozhodnutia, ku ktorým v noci dospeli lídri členských krajín premiérka rozdelila do dvoch úrovní. Jednu tvoria strednodobé opatrenia, ktoré treba prijať a legislatívne zakomponovať. Druhá je založená na rýchlych riešeniach.

Z pohľadu strednodobých uvítala najmä fakt, že boli veľmi prísne naformulované všetky pravidlá týkajúce sa rozpočtovej disciplíny. Dokonca až do takej miery, že lídri už hovorili aj o mechanizmoch vymáhateľnosti dodržiavania prísnych rozpočtových pravidiel, bez možnosti výnimiek alebo ústupkov. 

„Vítam i plnú dohodu na mechanizme automatických sankcií a aj na procedúre rozhodovania o tomto mechanizme, pretože nie je možné, aby si jedna konkrétna krajina zvetovala systém automatických sankcií. To by bolo absurdné,“ vysvetlila.

Medzi prijatými plánmi sú aj monitoring kontroly plánov reforiem, vyhodnocovanie spätnej väzby k plánom rozpočtu a za najdôležitejšie premiérka považuje plošné zavádzanie ústavných zákonov o dlhovej brzde. Tieto body musia byť plne implementované do júna 2012, vrátane tzv. permanentného eurovalu (ESM).

Lídri sa zároveň dohodli, že strop pre kapacitu trvalého mechanizmu ostane nezmenený (500 miliárd eur). Napriek tomu Komisia spolu s Európskou radou pripravia správu, v ktorej vyhodnotia situáciu, aké sú programy, či niekto žiada o programy a či sa niekto pripravuje požiadať o programy a tak prehodnotiť výšku prostriedkov v permanentnom eurovale. Touto otázkou sa budú lídri zaoberať v marci. K úprave dôjde pri rozhodovacích procesoch v rámci ESM. V prípade pádu eura bude možnosť rozhodovania aj iným spôsobom ako jednomyseľne.

Krajiny sa okrem toho dohodli, že zvážia a získajú prípadný mandát na navýšenie zdrojov v MMF. Na Slovensku sa otázkou bude zaoberať Výbor NR SR pre európske záležitosti a diskutovať sa o nej bude naprieč politickým spektrom.

Napriek pôvodnej snahe dosiahnuť dohodu na úrovni všetkých členských krajín, napredovať bude eurozóna a tie, ktoré prejavia záujem. „Snaha bola dosiahnuť dohodu všetkých 27 krajín a pokiaľ však nie je vôľa v konkrétnom národnom štáte, nemalo by to byť dôvodom, aby tie ostatné štáty robili rýchle opatrenia,“ zdôraznila Radičová.

Zatiaľ ich je šesť. Vyslovene proti sú len Veľká Británia a Maďarsko, váha Česká republika a Švédsko. Niektoré dohody sa zakotvia prostredníctvom sekundárnej legislatívy, závažnejšie budú zakotvené do medzivládnych dohôd. Lisabonskú zmluvu podľa premiérky netreba otvárať preto, že sa nemení účel inštitúcií a krajiny eurozóny plus sa na ne budú môcť obracať v rámci medzivládnych dohôd, aby si plnili funkcie stanovené v platných zmluvách.