Prestať v Európe striedať čas už v apríli je podľa členských krajín priskoro, štáty ale vidia zmeny rôzne

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Pôvodný dátum rušenia striedania letného a zimného času by sa mohol posunúť o ďalšie dva roky. V hre je ale aj možnosť, že z návrhu zíde úplne. Slovensko podľa ministra Érseka svoju finálnu pozíciu stále nemá.

Ministri členských štátov Európskej únie, zodpovední za dopravu, telekomunikácie a energetiku rokovali dnes (3. decembra) v Bruseli o návrhu smernice, ktorá by mala naprieč Úniou zrušiť striedanie letného a zimného času. Detailnejšie tiež predstavili vlasné pozície.

Európska komisia pôvodne navrhovala, aby sa striedanie zrušilo už k 1. aprílu budúceho roka. Ministri členských krajín však považujú tento dátum za príliš ambiciózny a s pripomienkami mnohých delegácií súhlasia.

Podľa pôvodného návrhu smernice, ktorou sa majú ukončiť sezónne zmeny času, by sa mali členské štáty už v najbližších mesiacoch rozhodnúť, či si za svoj štandardný čas zvolia čas letný alebo zimný. 31. marca, respektíve 31. októbra 2019 by si tak Európania prestavovali doma hodinky naposledy – podľa toho, ktorý z časov by si ich vláda zvolila za svoj štandardný čas.

Niektoré členské štáty ale upozorňujú na to, že Komisia zatiaľ nepreskúmala pozitívne vplyvy, ktoré by rušenie zaužívaných pravidiel malo priniesť. Od európskej exekutívy žiadajú dodať takúto štúdiu.

Ak Únia schváli zrušenie striedania času, Slovensko si chce ponechať zimný čas

Brusel chce nechať štátom možnosť vybrať si medzi letným alebo zimným časom. Rozhodnúť majú vlády. Slovenskému rezortu sociálnych vecí sa pozdáva alternatíva skoršej tmy večer aj skorého ranného svitu. Dlhé letné večery by tak boli na Slovensku minulosťou.

O možných vplyvoch chce byť informovaná aj Slovenská republika. Minister Arpád Érsek uviedol, že Bratislava svoju pozíciu stále formuje.

Krajiny sú nejednotné

Členské štáty Európskej únie chcú ďalej o forme zrušenia striedania času rokovať, výhrad majú ale niekoľko. Väčšina z nich napríklad zatiaľ neukončila vnútroštátne konzultácie so zainteresovanými stranami, a preto na stretnutie konečnú pozíciu do Bruselu nepriniesli.

Niektoré delegácie dokonca návrh zrušenia striedania času odmietajú úplne. Podľa nich zatiaľ neexistujú dostupné a dôveryhodné dôkazy o vplyvoch a možných prínosoch, ktoré by zrušenie zmien času mohlo priniesť. Práve posúdenie vplyvu zatiaľ v návrhu legislatívy chýba. Viacero delegácií preto Komisiu vyzvalo, aby podrobné posúdenie dosahov preskúmala a aj na základe neho by sa tak krajiny mohli dohodnúť.

Smernica Komisie by mala dávať možnosť zaviesť aj systém oznamovania. Ak by sa totiž členský štát rozhodol, že by chcel svoj štandardný čas opäť zmeniť, mal by o tom informovať Komisiu aspoň 6 mesiacov pred tým, než táto zmena nadobudne účinnosť.

Európania sa vyslovili proti striedaniu letného a zimného času

Viac ako 80 percent respondentov v celoeurópskom online prieskume potvrdilo, že sa im už v marci a októbri nechce posúvať hodinky. Aký čas si nakoniec jednotlivé krajiny Únie ponechajú, rozhodnú miestne vlády.

Plánovaný dátum začiatku uplatňovania tejto zmeny, teda 1. apríl 2019, považuje niekoľko štátov za nereálny, nakoľko mnohé, podobne ako Slovensko, chcú svoje nastavenie koordinovať so susednými štátmi.

Kompromisný návrh, s ktorým prišlo rakúske predsedníctvo, teraz hovorí o odložení začiatku uplatňovania smernice, a to na 1. apríl 2021. Krajiny ako Írsko ale aj tento dátum považujú za príliš skorý.

Slovensko pozíciu formuje

„Verila som, že sa dnes (o zrušení striedania času) dohodneme, namiesto toho, aby sme si len vypočuli správu o pokroku,“ neskrývala na začiatku dnešnej (3. decembra) rozpravy ministrov svoje sklamanie eurokomisárka pre dopravu Violeta Bulcová, ktorá je v eurokomisii za návrh zodpovedná.

Vo všeobecnosti ministri členských privítali rozhodnutie počkať a odložiť dátum rušenia striedania času. Zhodu v tejto oblasti považuje za pozitívnu aj slovenská delegácia.

Podľa ministra dopravy Arpáda Érseka (Most – Híd) Slovenská republika zatiaľ nemá jasnú pozíciu. Na stretnutí s ministrami počas verejnej rozpravy uviedol, že na Slovensku prebieha o tejto téme živá a komplexná diskusia, a preto „vítame ďalšie rozhovory medzi členskými štátmi“.

Minister potvrdil, že aj Bratislava by privítala podrobnejšiu analýzu vplyvov zrušenia striedania času a že si „neželáme riešenie, ktoré by predstavovalo ďalšiu fragmentáciu“ medzi členskými krajinami a časovými pásmami.

„Verím, že odoláme pokušeniu prijať legislatívu príliš rýchlo,“ uviedol Érsek.

Zrušiť či nezrušiť striedanie letného a zimného času, pýta sa Komisia občanov

Európska komisia pripomína, že v diskusii nejde o zjednotenie časových pásiem v Únii a že prípadné rozhodnutie o tom, či si krajina ponechá letný, alebo zimný čas, ostane na každom členskom štáte.

Svoje stanovisko na dnešnej Rade pre dopravu, telekomunikácie a energetiku formulovali aj ďalšie krajiny. Väčšina z nich víta, že krajiny spomalili tempo a nechávajú si na detailnejšiu diskusiu o tejto zásadnej zmene viac času.

Krajiny ako Estónsko, Lotyšsko, Litva, Fínsko, Holandsko, či Španielsko sú za zrušenie striedania, no žiadajú intenzívnu debatu a jasnú koordináciu. Podľa Írska bude dôležité vidieť, ako na takúto smernicu zareaguje Spojené kráľovstvo po brexite, nakoľko miestna ekonomika je s britskou výrazne prepojená.

Aj Česká republika tvrdí, že „rozhodnutie nemôže byť urýchlené“ a počká si na analýzu, posudzujúcu vplyv zrušenia súčasného stavu. Táto štúdia je dôležitá aj pre Nemcov, Francúzov, a Švédov.

Lisabon sa v rozprave ako jediný postavil k návrhu odmietavo. Portugalský minister dopravy pripomenul, že v jeho krajine sa otázka zmeny berie veľmi vážne, nakoľko si už jeden celoročný čas vyskúšala dvakrát. Najprv v dvadsiatych rokoch, kedy bol za celoročný čas ustanovený zimný, a potom v sedemdesiatych rokoch, kedy Portugalci celé roky fungovali iba na letnom čase.

„Týchto experimentov sme sa vzdali, pretože neprinášali žiadne výhody,“ povedal Pedro Marques a dodal, že v Portugalsku „súčasný systém funguje veľmi dobre“.

Smernica by mala dávať možnosť zaviesť aj systém oznamovania. Ak by sa totiž členský štát rozhodol, že by chcel svoj štandardný čas opäť zmeniť, mal by o tom informovať Komisiu aspoň 6 mesiacov pred tým, než táto zmena nadobudne účinnosť.