Prezident: Slovensko bolo nevyspytateľným spoločníkom

Zdroj: TASR

Traja najvyšší ústavní činitelia hodnotili v prvej časti včerajšej konferencie spolu so šéfom diplomacie uplynulý rok v zmysle zahraničnej politiky. V mediálnom a politickom zmätku, v ktorom sa krajina nachádza je ťažké bilancovať uplynulý rok, konštatoval prezident Ivan Gašparovič, no skúsenosti mu „dovoľujú urobiť niektoré závery“.

Slovenská politická scéna nestíha podľa neho kvôli zaneprázdnenosti vnútorným dianím racionálne reflektovať geopolitické procesy a sociálne pohyby vo svete. Zdôraznil ďalej, že úspech eurozóny je v jeho ponímaní totožný s najvyšším záujmom štátu.

Slovenská republika bola uplynulý rok občas nevyspytateľným spoločníkom. „Jedna zlá skúsenosť znižuje váhu 10 dobrých“, tvrdí Gašparovič

Pre Slovensko je podľa neho dôležité byť v angažovanej a solidárnej skupine členov EÚ. Nesmieme podceniť ani prípravu nového 7-ročného programového obdobia EÚ a v tomto kontexte odporúča „dať občanovi vedieť, že do roku 2020 budeme čistými príjemcov z európskeho rozpočtu“, čo má význam z hľadiska diskusie o solidarite v EÚ.

Jemne kriticky sa stavia aj k vnútornej reforme v rezorte zahraničia, ktorú síce ako povedal preverí až čas, no nemala by zabúdať na to, že najväčšiu efektívnosť môže diplomacii priniesť prítomnosť tímového ducha a synergie medzi pracovníkmi a prejdenie si všetkých stupienkov diplomatického rebríčka. Prítomnému ministrovi zahraničia pripomenul, že slovenská diplomacia „sa zo svojej podstaty musí odievať do všetkých farieb slovenskej trikolóry, nielen do jednej z nich.“

Predseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský vyzdvihol fakt, že Slovensko ako prvá krajina ratifikovalo v parlamente pristúpenie Chorvátska do EÚ. V širšom kontexte vývoja by bolo podľa neho príznakom mentálnej nezrelosti ak by niekto chcel zahodiť mierovú spoluprácu v Európe v mene partikulárnych záujmov a ideologickej zaslepenosti. Upozornil tiež, že transatlantické vzťahy sa dostávajú do tieňa „európskych tém“.

Podľa predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej EÚ zvládne krízu len zodpovedným prístupom vlád pričom reštriktívne opatrenia sú nevyhnutnosťou napriek ich nepopulárnosti a ostré protireakcie, aké máme možnosť vidieť v Grécku, nikoho netešia. 

Ocenila iniciatívu predsedu EK José Manuel Barrosa týkajúcu sa boja proti nezamestnanosti v krajinách, kde je to najvypuklejším problémom. Prvé stretnutie slovenského Akčného tímu so zástupcami Európskej komisie sa má konať 24. februára. Hrá sa pri tom o 2,3 miliardy eur z nezakontrahovaných prostriedkov zo slovenskej alokácie eurofondov. 

Radičová ocenila pokračovanie stretnutí premiérov krajín  V4 pred summitmi Európskej rady, ktoré sa naposledy konalo pred januárovým stretnutím. Z a pozitívny vývoj pokladá aj realizovanie projektov v oblasti energetickej infraštruktúry – plynovodné prepojenie s Poľskom a s Maďarskom.

Slováci vo svete

Prezident, premiérka aj minister zahraničných vecí ocenili úspechy slovenských diplomatov v zahraničí. Aktuálne sa stal Slovák Peter Tomka predsedom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Slovensko má tiež svojho prvého vedúceho delegácie EÚ. Peter Zsoldos bude stáť na čele diplomatickej misie EÚ v Líbyii. Svoj zastupiteľský úrad v Tripolise otvorila EÚ po páde režimu Muammara Kaddáfího. Peter Zsoldos je kariérny diplomat, ktorý donedávna pôsobil ako veľvyslanec SR v Egypte.

Výpočet Slovákov na významnejších potoch v medzinárodných štruktúrach týmto nekončí. za všetkých – bývalý šéf diplomacie Ján Kubiš pôsobí na poste osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Afganistan, kariérny diplomat Maroš Šefčovič na poste podpredsedu Európskej komisie, Miroslav Lajčák je najvyššie postaveným Slovákom v rámci ESVČ (Európskej služby pre vonkajšiu činnosť), ex-europoslanec za SMER-SD Miloš Koterec je predsedom  Hospodárskej a sociálnej rady OSN, Miroslav Jenča je šéf regionálneho centra OSN pre prevenciu konfliktov v Strednej Ázii a diplomat Urban Rusnák pôsobí na poste generálneho tajomníka Sekretariátu Energetickej charty.

Už nejdeme proti prúdu

Šéf rezortu diplomacie Mikuláš Dzurinda má pocit, že Slovensko po počiatočnom nepochopení odmietnutia pôžičky Grécku pomohlo EÚ posunúť sa v diskusiách o akceptovateľnosti riadeného bankrotu, automatickosti sankcií a zodpovednosti súkromného sektora  a spravodlivom distribučnom kľúči.

Hovoril tiež o tzv. Arabskej jari,, ktorá  nás konfrontovala s našou hodnotovou bázou  a bolo podľa neho dobré, že SR politicky a morálne podporila hnutie. Slovensko sa dnes zúčastňuje na práci Task Force pre pomoc Tunisku.

Minister hovoril o ďalších líniách zahraničnej politiky Slovenska, ktorou je podpora bieloruskej opozície a prehlbovanie vzťahov EÚ a Ukrajiny. „Ukrajina musí mať európsku perspektívu“, povedal.  Do budúcnosti vidí priestor na to, aby Slovensko vstúpilo ako mediátor do dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Zmenu postoja k nezávislosti Kosova neohlásil.

Obhajoval vnútornú konsolidáciu rezortu a zdôraznil, že nemal s prezidentom konflikt, ktorý „by sa volal politická nominácia“. Vyzdvihol integráciu ekonomických diplomatov do rezortu zahraničia a reorganizáciu obchodných zastúpení, ktoré sa rušili v krajinách EÚ a presúvali do krajín ako sú Čína, Argentína, Brazília, India, USA či Ukrajina.

Uplynulý rok označil Mikuláš Dzurinda za rok Nemecka na Slovensku, pričom ako druhý „azimut slovenskej zahraničnej politiky“ definoval spoluprácu s USA.