Príležitosti post-pandemickej obnovy pre Vyšehradskú skupinu

Lídri V4 a predseda Európskej rady Charles Michel. [TASR/Jaroslav Novák]

Pandémia tvrdo zasiahla región Vyšehradskej štvorky po ekonomickej stránke. K dispozícii sú však viaceré fondy, ktoré môžu podporiť obnovu a prechod na zelenšie a digitálnejšie hospodárstvo. Detailne ich popisuje ekonómka DORIS HANZL-WEISS.

Doris Hanzl-Weiss je ekonómka a výskumníčka v oblasti priemyselných štrukturálnych zmien a sektorovej analýzy na Viedenskom inštitúte pre medzinárodné ekonomické štúdia (wiiw).

Pandémia COVID-19 výrazne postihla všetky hospodárske systémy. V dôsledku toho sa ekonomický rast v roku 2020 zastavil. Aj keď sú krajiny Vyšehradskej štvorky po tejto stránke menej zasiahnuté , ako je európsky priemer, ich HDP za rok 2020 výrazne kleslo. Tento pokles je najmenší v Poľsku, kde sa HDP prepadlo o 4.2 percenta. V ostatných krajinách kleslo o niečo viac ako šesť percent (wiiw CONSENSUS – prognóza z decembra 2020). Proces obnovy začne v roku 2021, ale kvôli novým mutáciám a pomalému očkovaniu je zrejmé, že tento rok žiadna z krajín V4 nedosiahne predkrízový stav HDP.

Európska únia zriadila ambiciózny program s názvom Next Generation EU, ktorý má pomôcť členským štátom prinavrátiť sa do pôvodného stavu. Hlavnú časť tohto balíčka tvorí suma 672,5 miliárd eur, ktorá bude distribuovaná vo forme grantov (312.5 miliárd eur) a pôžičiek (360 miliárd eur). Krajiny V4 obdržia v rokoch 2021-2023 granty vo výške; 6.7 miliárd eur (Česko), 6.3 miliárd eur (Maďarsko), 23 miliárd eur (Poľsko) a 5.8 miliárd eur (Slovensko) v cenách podľa roku 2018.

V4 by mala by pokračovať v pragmatickej spolupráci

Slovensko si pripomína 30 rokov od založenia zoskupenia Vyšehradskej štvorky. Po splnení prvotného cieľu dostať región späť do Európy sa V4 ocitla v pozícii blokujúceho zoskupenia. Jej perspektíva do budúcnosti závisí od pragmatickej spolupráce, zhodli sa analytici.

Z pohľadu výšky HDP bude z tejto finančnej pomoci najviac ťažiť Slovensko, ktoré dostane približne 6.2 percenta zo svojho HDP z roku 2019. Poľsko a Maďarsko dostanú zhruba 4.3 percenta a Česko tri percentá. Tieto krajiny majú čas do 30. apríla 2021, aby vypracovali svoje národné plány obnovy. Peniaze z nich smú použiť na šesť pilierov, vrátane zelených investícii a reforiem (aspoň 37 percent), digitálnu transformáciu (aspoň 20 percent) a zvyšok na štyri piliere (1. inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast; 2. sociálna a územná kohézia; 3. zdravie a odolnosť;  4. opatrenia pre budúcu generáciu).

Okrem toho Komisia odporúča, aby sa spoločné európske výzvy v oblasti zeleného prechodu a digitálnej transformácie riešili cez medzinárodné projekty v rámci RRF a Európskej komisie. Komisia vo svojej Ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2020 stanovila šesť vlajkových lodí tejto iniciatívy (COM/2020/575 final). Tri z nich sa týkajú zeleného prechodu a štyri digitalizácie. Všetky tieto iniciatívy sú obzvlášť dôležité pre krajiny Vyšehradskej skupiny.

Potreby digitalizácie a vlajkové lode

Pandémia COVID-19 obrátila naše životy hore nohami a presunula nás do digitálnej sféry. Nedostatky digitalizácie sa jasne ukázali vo forme problémov s pripájaním, v online výučbe, v nedostatku digitálnych zručností a v potrebách online obchodu. Tieto problémy sa objavujú vo všetkých krajinách, nielen vo V4.

Čo sa týka miery digitalizácie, Česká republika je na tom podľa indexu sieťovej pripravenosti za rok 2019 (2019 Network Readiness Index) a indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (EU 2020 Digital Economy and Society Index ((DESI)) najlepšie. Maďarsko, Slovensko a Poľsko sú v rebríčku nižšie  a blízko seba. Celkovo sa krajiny V4 nachádzajú pod priemerom EÚ, čo svedčí o tom, že majú v tejto oblasti zjavné nedostatky. Česko je na 17. priečke, Maďarsko na 21., Slovensko na 22. a Poľsko na 23. priečke.

Všetky štyri krajiny sa výzvy digitalizácie snažia riešiť. Napríklad, Česko predstavilo svoju národnú stratégiu Digitálne Česko v roku 2018. Slovensko zas predstavilo v roku 2019 Stratégiu digitálnej transformácie Slovenska 2030. V tomto smere poskytuje nástroj na obnovu a odolnosť množstvo zdrojov na podporu digitálneho prechodu, keďže 20 percent jeho prostriedkov pôjde práve do tejto oblasti. Konkrétne odporúčania Európskej únie pre jednotlivé krajiny v roku 2020 spomínali aj zvýšenú potreby podnietiť digitalizáciu v dôsledku pandémie COVID-19, ako jednu z hlavných výziev vo všetkých štyroch krajinách. Na Slovensku a v Česku tvorí najväčšiu výzvu kategória digitálne zručnosti. V Poľsku je to digitálna transformácia spoločností a verejnej správy.

Slovensko sa v indexe inovácií opäť prepadlo, Česi už predbehli Estóncov

Podľa najnovšieho rebríčka Globálneho indexu inovácii (Global Innovation Index) je Slovensko na 39. mieste zo 131 hodnotených krajín. Zaostáva aj za ostatnými krajinami Vyšehradu.

Iniciatíva Flagship Connect podporuje lepší prístup k rýchlym širokopásmovým službám a k čo najplynulejšej sieti 5G vo všetkých oblastiach. Podľa indexu DESI o prepájaní komponentov sa Maďarsku sa v tomto smere darí a je na siedmej priečke. Poľsko, na 15. priečke, je blízko priemeru EÚ. Jedine Slovensko (21. miesto) a Česko (24. miesto) výrazne zaostávajú. Na druhej strane, rýchle širokopásmové služby sú silno pokryté v Česku a Maďarsku (okolo 90 percent). Na Slovensku a v Poľsku sú zas pokryté podpriemerne (76 percent). Z hľadiska pripravenosti na 5G a v zmysle podielu 5G z celého spektra, sa najviac darí Maďarsku, kde 5G tvorí až 61 percent z celého spektra v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý je iba 21 percent. Nad priemerom sa nachádza aj Slovensko s 33 percentami. Naopak, v Česku je to iba 17 percent a v Poľsko zatiaľ nula. Odporúčania od Komisie navrhujú, aby sa digitálna infraštruktúra vylepšila vo všetkých štyroch krajinách, s dôrazom na digitalizáciu škôl v prípade Maďarska.

Zdokonalenie verejných služieb a pokročilá digitalizácia sú v programoch všetkých štyroch krajín. Podporiť ich môže iniciatíva Flagship Modernise. Jej snahou je digitalizovať verejnú správu a zabezpečiť, aby sa rozvíjala tzv. európska digitálna identita (e-ID). V skutočnosti všetky krajiny V4 zaostávajú v digitalizácii verejných služieb za zvyškom EÚ. Podľa hodnotenie DESI, Poľsko sa umiestnilo relatívne nízko na 20. mieste. Česko je na 22. mieste, Maďarsko na 24. a Slovensko na 26. mieste. Podiel užívateľov elektronickej verejnej správy (e-government), v kontexte odosielania žiadostí, je hlboko pod európskym priemerom, ktorý je  67 percent. V Maďarsku tieto možnosti využíva 55 percent obyvateľstva, v Poľsku 54 percent, na Slovensku 52 a v Česku iba 51 percent populácie.

Spoločnosti v regióne Vyšehradskej štvorky by mali tiež podporovať projekty digitalizácie európskych podnikov v súvislosti s iniciatívou Flagship Scale-up, ktorá sa snaží zdvojnásobniť používanie cloudu (cloud computing) a veľkých dát (big data). Miera digitalizácie podnikov je rovnako v tomto regióne podpriemerná v porovnaní s priemerom EÚ. Podľa rebríčka DESI sa jedine Česko umiestnilo nad priemerom, na deviatom mieste. Ostatné krajiny sú na opačnom konci rebríčka s tým, že Slovensko je na 21. mieste, Poľsko na 25. a Maďarsko na 26. mieste. V prípade Česka je za tento pozitívny stav zodpovedný online obchod malých a stredných podnikov. Zvyšné krajiny zaostávajú v používaní cloudu aj práce s veľkými dátami. V Česku iba 16 percent spoločností využíva cloud computing a osem percent big data (priemer EÚ je 18 percent cloud computing a 12 percent big data). V porovnaní so svojimi susedmi sa Slovensku práci s veľkými dátami relatívne darí, keďže ho využíva deväť percent užívateľov. Maďarsko a Poľsko výrazne zaostávajú.

Obnova v EÚ s európskou pomocou (INFOGRAFIKA)

Krajiny V4 benefitujú z Nástroja EÚ pre budúce generácie (750 miliardový post-pandemický plán obnovy) a jeho jednotlivých programov. Nasledovná infografika ponúka prehľad národných alokácií aj niekoľko dát o tom, ako obyvatelia krajín V4 oceňujú úsilie a reakciu EÚ na pandémiu.

Digitálne projekty sa dajú podporiť aj cez inicaitívy Flagship Reskill a Upskill, ktorých snahou je posilniť digitálne zručnosti ľudí. Do roku 2025 cielia na zvyšovanie počtu tých, ktorí majú len základné digitálne zručnosti. Digitálne a ľudské zdroje sú dôležité na to, aby sme prekonali pandémiu COVID-19 a posilnili celkovú odolnosť regiónu. Čo sa týka hodnotenia DESI o ľudskom kapitály, tak krajiny Vyšehradskej štvorky sa umiestnili tesne pod priemerom EÚ. Najbližšie k priemeru má Česko, ktoré je na 14. mieste. Nasleduje Maďarsko na 19. mieste, Slovensko na 20. a Poľsko na 22. mieste. V Česku má dokonca základné digitálne zručnosti 62 percent obyvateľstva, čo je viac ako priemer EÚ (58 percent). Na Slovensku ich má 54 percent, v Maďarsku 59 a v Poľsku 44 percent obyvateľstva. Aj keď má veľa ľudí v Česku základné zručností, je menej takých, čo majú pokročilé zručnosti (26 percent), ako na Slovensku (27 percent). V Maďarsku má pokročilé zručnosti 25 percent obyvateľov a v Poľsku 21 percent. Odporúčania od Komisia spomínajú potrebu podporiť mieru digitálnych znalosti a prístup k digitálnemu vyučovaniu v Česku a na Slovensku.

Zelený prechod a iniciatíva Flagship Power-up

Investičné potreby a výzvy, ktoré sú adresované krajinám Vyšehradskej štvorky s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, sú rozmanité a nákladné. Z hľadiska emisii skleníkových plynov hlavne Česko a Poľsko čelia veľkým výzvam, pretože práve tieto dve krajiny patria do zoznamu tých, ktoré v prepočte na obyvateľa najviac znečisťujú. Konkrétne, Česko je na štvrtom mieste v produkovaní skleníkových plynov a Poľsko na siedmom. Naopak, Slovensko a Maďarsko majú nižšie emisie na obyvateľa a  na 16. a 23. mieste v EÚ. Maďarsko už splnilo svoj cieľ v zastúpení skleníkových plynov do roku 2020 s tým, že Slovensko a Česko by ho mali čoskoro tiež dosiahnuť. Na druhej strane hrozí, že Poľsko ho nesplní.

Tieto krajiny si určili nové ciele vo svojich dokumentoch o národných a klimatických plánoch, ktoré poslali Európskej komisii. Komisia ich ale označila za nedostatočne ambiciózne. Práve preto navrhla nové priority. Napríklad Slovensko bude uprednostňovať energetickú účinnosť domácností, ale pokúsi sa znížiť aj energetickú náročnosť priemyslu a investovať do obnoviteľných zdrojov, ako sú solárna energia, energetická výkonnosť a elektromobilita. Tri iniciatívy Flagship, ktoré spadajú do stratégie ročného rastu, sa zameriavajú na obnoviteľné zdroje a obnovu budov, ale aj na podporu nových technológii ako vodík v kontexte výroby, prepravy a distribúcie. Do všetkých týchto oblastí je v krajinách V4 potrebné investovať.

Iniciatíva Flagship Power-up podporuje užívanie obnoviteľných zdrojov a vytvára základ pre trh, ktorý poháňa vodík. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov je v tomto regióne menší, ako je európsky priemer 18.9 percenta, čo je údaj z roku 2019. Na Slovenska tvoria 17 percent zo všetkej energie, v Česku 16 percent, v Maďarsku 13 a v Poľsku iba 12 percent. Slovensko a Česko už dosiahli svoje národné ciele v zastúpení obnoviteľných zdrojov v celkovom energickom výnose na rok 2020. V tomto smere je Maďarsko na dobrej ceste, kdežto Poľsko je o tri percentuálne body pozadu.

Slováci produkujú menej odpadu ako európsky priemer, ukazuje Eurostat

Slováci v roku 2019 v priemere vyprodukovali 421 kilogramov zmesového odpadu. Európsky priemer je 502 kilogramov. Hoci sa produkcia komunálu vo väčšine krajín zvyšuje, na skládkach ho končí menej.

Iniciatíva Flagship Renovate sa usiluje zdvojnásobiť mieru obnovy verejných a súkromných budov. Zo semestrálnych správ od členských štátoch, ktoré vypracovala Európska komisia vyplýva, že v tomto regióne je potrebné navýšiť energetickú účinnosť budov. Zatiaľ čo miera energetickej obnovy rezidenčných budov (na základe údajov o podlahovej ploche z rokov 2012-2016) je nad priemerom Európskej únie v Česku a v Poľsku, na Slovensku a v Maďarsku je pod priemerom. Predovšetkým miera hĺbkovej obnovy budov je veľmi nízka. Pre nebytové budovy je zas miera obnovy vyššia ako európsky priemer. To sa týka hlavne Poľska, Slovenska a Česka, ale nie Maďarska, kde je miera obnovy nebytových budov stále podpriemerná.

Iniciatíva Flagship Recharge and Refuel sa sústredí na budovanie staníc, kde môžu vozidlá čerpať alternatívne palivá. Tento proces je v krajinách V4 v začiatočnej fáze. V roku 2019 bolo v týchto štyroch krajinách dokopy 600-800 nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá, čo predstavuje iba 0.4 percenta z celkového počtu týchto staníc v EÚ. Momentálne tvorí podiel vozidiel, ktoré sa nabíjajú na týchto staniciach, na automobilom trhu oveľa menšie percento, ako je trojpercentný priemer EÚ (2019). Dosť nízky je na Slovensku (0.4 percenta), v Česku a Poľsku  (0.5 percenta). V Maďarsku tvorí trochu viac, približne1.9 percenta. Pokiaľ ide o vodíkové čerpacie stanice, iba jedna stanica sa nachádza v Českej republike.

Pre zhrnutie, krajiny V4 čelia značným význam v oblastiach digitalizácie a zeleného rastu. Investičné potreby reflektujú všetky iniciatívy Flagship v týchto dvoch oblastiach. Plán obnovy a odolnosti uvoľnil veľa peňazí a poskytuje príležitosť krajinám prekonať pokles HDP, ktorý nastal v dôsledku pandémie COVID-19. Pomocou tohto fondu budú môcť rovnako realizovať svoju obnovu cez špecifické ciele, ktoré ozelenia a zdigitalizujú hospodárstva do takej miery, aby boli vhodné do 21. storočia. Ak krajiny V4 využijú túto príležitosť na to, aby spravili správne rozhodnutia, môžu vyjsť z tejto krízy silnejšie, ako boli pred ňou.