Príliš transparentný lobing by stvoril „byrokratické monštrum“

zdroj: Wikipedia

Lobing v EÚ čaká zmena. Diskusie o tom, aká radikálna sa odohrávajú práve v tomto čase.

Európsky parlament má svoj register lobistov od roku 1995. Európska komisia od roku 2008. Oba sa zlúčili v roku 2011 pod názvom „Register transparentnosti“.

Jeho parametre svojho času pripravoval slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, vtedy zodpovedný za administratívu a medziinštitucionálne vzťahy.

Register sa týka všetkých foriem záujmových skupín, okrem firiem a ich asociácií aj mimovládnych organizácií, sledujúcich napríklad ochranu životného prostredia.

Registrácia v ňom však nie je povinná. Plynie z nej ale viacero výhod. Závisí od nej akreditácia na vstup do budovy Európskeho parlamentu alebo prístup k ľuďom z Európskej komisie.

„Ak nie ste v registri nemôžete sa stretávať s ľuďmi, preto neviete priniesť hodnotu svojim klientom,“ vysvetľuje predseda asociácie európskych konzultačných spoločností (EPACA) Karl Isaksson.

Podstatná zmena pravidiel hry prišla v roku 2014 s nástupom Európskej komisie Jean-Claude Junckera, ktorý svojim komisárom, ich členom kabinetu a vysokopostavený úradníkom explicitne zakázal stretnutia s organizáciami, ktoré nie sú zapísané v registri. Informácie o týchto stretnutiach sa nayvše po novom zverejňujú na stránkach Komisie.

Povinný register

Komisia by rada zašla ešte ďalej a pohráva sa myšlienkou vytvorenia povinného registra pre všetky tri hlavné inštitúcie, teda Komisiu, Parlament a tiež Radu EÚ.

Podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans ale upozorňuje, že zmeny nemôžu zájsť priďaleko. Napríklad je nemysliteľné, aby boli všetci euroúradníci povinní rešpektovať rovnaké pravidlá ako komisári a najvyššie postavení ľudia v Komisii, pretože by to vytvorilo „byrokratické monštrum“.

Komisia k téme otvorila verejnú konzultáciu, ktorá beží do 1. júna 2016. Lobing v nej označuje za „neodmysliteľnú súčasť zdravej demokracie,“ zároveň ale hľadá spôsoby na jeho čo najrozumnejšiu úpravu.

Diskutuje sa aj o možnosti, aby sa na osobnej stránke europoslancov uvádzalo, s kým sa stretávajú, čo by vytvorilo akúsi dohľadateľnú „lobistickú stopu“, pre každú legislatívu keď prechádza Európskym parlamentom.

Dánsky europoslanec Dennis de Jong hovorí, že istú mieru flexibility treba ponechať. „Politici musia mať priestor testovať vodu cez neformálne kontakty“, domenieva sa.

Aj členské štáty

Veľkou otázkou je, či by sa mali jednotné pravidlá o lobingu vzťahovať aj na Radu EÚ, teda predstaviteľov a diplomatov členských štátov. Tí výrazne ovplyvňujú zmeny európskej legislatívy oproti pôvodným návrhom Európskej komisie.

Tieto zmeny navyše neprechádzajú takým dôkladným hodnotením dopadov, ako pôvodné návrhy eurokomisie. Diplomati členských štátov sa však rovnako ako euroúradníci či poslanci EP stretávajú a komunikujú so zainteresovanými stranami, ktorých sa navrhovaná regulácia týka.

Lobing a stretnutia si každé stále zastúpenie krajiny pri EÚ monitoruje po svojom.

Pre mnohé členské štáty je nepredstaviteľné, aby sa prísne a záväzné pravidlá vzťahovali na pracovníkov stálych zastúpení členských štátov pri EÚ.

Súčasné holandské predsedníctvo Rady je v tomto opatrné. Isté diskusie už prebehli a oficiálne sa čaká na návrh Európskej komisie niekedy v druhej polovici tohto roku, teda počas slovenského predsedníctva.

Európska komisia bude chcieť ísť s Radou skôr cestou medzi-inštitucionálnej dohody, naznačil Timmermans.

Citlivý tabak

V rámci európskeho lobigu je špeciálnou kategóriou lobing tabakových spoločností.

Generálne riaditeľstvo pre zdravie Európskej komisie (DG SANCO) proaktívne zverejňovalo detaily stretnutí s ich  predstaviteľmi počas prípravy tzv. tabakovej smernice. Ostatné generálne riaditeľstvá tak však nerobili, čo kritizovala európska ombudsmanka Emily O’Reilly.

EÚ je signatárom Rámcového dohovoru o kontrole tabaku (FCTC) Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorý  od vlád vyžaduje nadštandardnú mieru transparentnosti v kontakte s tabakovým priemyslom.

Koncom apríla sa na podnet ombudsmanky O’Reilly konala v Bruseli konferencia práve o lobingu tabakového priemyslu.

Predstavitelia tabakových spoločností sa sťažovali, že neboli prizvaní do panelu a tým vylúčení z verejnej diskusie.

Zástupca WHO pri EÚ Roberta Bertollini na konferencii vyhlásil, že Európska komisia nemá s tabakovým priemyslom o čom diskutovať.

„Máme tu priemysel, ktorý zabíja polovicu svojich spotrebiteľov, Ich produkt nemá žiadnu pripadanú hodnotu. Chceme, aby tento tabakový lobing skončil,“ povedal.

„Som si vedomá, že tabakový priemysel nie je spokojný s tým, že nie je zastúpený v paneli,“ povedala ombudsmanka s tým, že to bolo jej vedomé rozhodnutie.

Obmedziť stykov s tabakovým priemyslom, hoci nie jeho úplaná ignorácia, je podľa nej záväzok z vyplývajúci z toho, že EÚ podpísala FCTC.