Príprava národných plánov obnovy v krajinách V4: Neľahké cvičenie

Budova Európskej komisie s bilboardom upozorňujúcim na 750 miliardový Nástroj EÚ pre budúce generácie [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Príprava komplexných reformných dokumentov podľa požiadaviek Európskej komisie je pre krajiny Vyšehradskej skupiny nemalou výzvou. Zápasia s podobnými problémami zapojenia odbornej verejnosti aj s transparentnosťou celého procesu. 

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF) je hlavnou časťou 750 miliardového postpandemického plánu EÚ pod názvom Nástroj EÚ pre budúce generácie. Členské štáty v súčasnosti pracujú na národných plánoch obnovy, v ktorých si majú podľa relatívne striktných usmernení definovať prioritné reformné oblasti na financovanie. Proces tvorby týchto dokumentov by mal byť čo najinkluzívnejší a prebiehať v konzultáciách s Európskou komisiou. Zakončiť sa má v apríli 2021.

Krajiny V4 sa viac sústreďujú na grantové financovanie z RFF. Poľsko môže z mechanizmu očakávať najviac, až 23,1 miliardy eur. Maďarsko počíta s 4,3 miliardami, Česká republika s 6,6 a Slovensko plánuje s 5,8 miliardami eur. Výhodné pôžičky krajiny zatiaľ veľmi nelákajú. Slovensko a Česká republika sa už vyjadrili, že s nimi nateraz nepočítajú. Poľsko a Maďarsko stále váhajú.

RRF bude financovať reformy aj investície, ktoré majú potenciál priniesť dlhodobú štrukturálnu zmenu pre ekonomiky členských štátov. Až 37 percent z objemu podpory musí povinne smerovať na klimatické (environmentálne) opatrenia a 20 percent na digitalizáciu. Všetky výdavky by však mali rešpektovať environmentálny princíp „do no significant harm“, ako aj taxonómiu zelených investícií.

Obnova v EÚ s európskou pomocou (INFOGRAFIKA)

Krajiny V4 benefitujú z Nástroja EÚ pre budúce generácie (750 miliardový post-pandemický plán obnovy) a jeho jednotlivých programov. Nasledovná infografika ponúka prehľad národných alokácií aj niekoľko dát o tom, ako obyvatelia krajín V4 oceňujú úsilie a reakciu EÚ na pandémiu.

Česká republika: Jasná vízia alebo dorovnávanie rozpočtov ministerstiev?

Pilotnú verziu národného plánu obnovy odovzdala česká vláda Európskej komisii v polovici októbra 2020 bez toho, aby prešla schvaľovaním vo vládnom kabinete. Podľa informácií týždenníka Respekt Komisia „po pár týždňoch“ dokument vrátila s odkazom, že neprináša spôsob, ako zmodernizovať krajinu.

Podľa českého ministerstva priemyslu a obchodu (MPO) sa rokovania medzi českými a európskymi zástupcami od začiatku sústreďujú predovšetkým na „zelené a digitálne“ investície a reformy. Pracuje sa na definovaní jednotlivých míľnikov, naceňovaní jednotlivých aktivít a zameriavajú sa na makroekonomické a sociálne dôsledky navrhovaného plánu obnovy. Rokovania prebiehajú dvakrát týždenne a majú trvať do konca januára, uviedol minister priemyslu a obchodu a minister dopravy Karel Havlíček (ANO).

Pred októbrom 2020 neprebehla v Českej republike o tomto pláne takmer žiadna diskusia. Veľa stakeholderov kritizovalo malý priestor ako sa zapojiť a málo času na vypracovanie pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov. Nespokojnosť s návrhom prejavili aj sociálni demokrati (ČSSD), ktorí spolu s ANO sedia v koaličnej vláde.

Od októbra sa tento proces stal inkluzívnejší a „do tvorby národného plánu obnovy sa zapojilo významné množstvo inštitúcií a organizácií,“ potvrdil pre EURACTIV.cz Marek Vošahlík z tlačovej kancelárie Ministerstva priemyslu a obchodu ČR. Na základe ich podnetov sa momentálne tento plán upravuje, dodal.

„Na základe kritiky z viacerých strán (vrátane partnerov z tripartity), MPO zorganizovalo šesť okrúhlych stolov, na ktorých sa podrobne diskutovalo o jednotlivých pilieroch plánu obnovy. Ministerstvá zodpovedné za jednotlivé časti sú tiež otvorené dialógu, ale ich vôľa meniť smerovanie navrhnutých investícií je nízka,“ hovorí riaditeľka neziskovej ekologickej organizácie Hnutí DUHA Anna Karníková.

Zväz priemyslu a dopravy ČR potvrdzuje, že jeho zástupcovia s ministerstvom priemyslu a obchodu pravidelne rokujú o opatreniach z plánu. „Dokument sa neustále vyvíja a momentálne čakáme na posledné hodnotenie našich návrhov,“ povedal pre EURACTIV.cz riaditeľ sekcie hospodárskej politiky a európskych záležitostí, Bohuslav Čížek.

Napriek tomu je táto diskusia menej inkluzívna ako v okolitých krajinách. Výbor pre európske záležitosti Poslaneckej snemovne kritizuje nedostatočnú účasť všetkých zainteresovaných strán na rokovaniach. Verejnosť nie je vôbec súčasťou tohto procesu.

Čo sa týka obsahu prvého návrhu plánu obnovy, najväčšia časť (4,5 miliardy eur) by mala ísť na pilier „Fyzická infraštruktúra a zelená tranzícia,“ ktorej súčasťou je aj doprava a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Ostatné časti programu sa sústredia na podporu podnikania, digitalizáciu, vzdelávanie, trh práce, zdravotníctvo či výskum a inovácie.

Pôvodne chcela vláda použiť zdroje z plánu obnovy aj na výstavbu protihlukových zábran, cestných obchvatov a na investície do tepelných zariadení. Po negatívnej reakcii z Komisie však od všetkých týchto zámerov upustila, poznamenáva Kárníková. Toto je typické pre tradičný prístup Českej republiky orientovanej na priority kohéznej politiky – na investície do „betónu“ namiesto do „ľudí“.

Priemyselný zväz tvrdí, že plán obnovy musí predovšetkým zabezpečiť, aby bola ekonomika odolná voči krízam v budúcnosti. Podpora konkrétnych investičných projektov musí byť podľa zväzu jednoduchá, rýchla a bez zbytočnej administratívnej záťaže, ktorá je prítomná v ostatných programoch.

Hospodárska komora ČR kritizuje na prvej verzii dokumentu chýbajúce pravidlá implementácie a chýbajúce predpokladané rozdelenie fondov medzi podnikateľský a verejný sektor.

„V materiáli tiež chýbalo hlbšie prepojenie, úplne zanedbal tému regionálneho rozvoja a nedostatočne bral do úvahy dynamicky sa vyvíjajúcu diskusiu o Európskej zelenej dohode na úrovni EÚ,“ konštatuje hlavná analytička Hospodárskej komory Karina Kubelková. Podpora by podľa nej mala zahŕňať obnovu a posilnenie tých sektorov, ktorých sa koronakríza dotkla najviac, čo podľa nej v prvej verzii chýbalo.

Hnutí DUHA navrhuje investovať viac prostriedkov do krajinných opatrení, „čo je dôležité na riešenie katastrofálnych problémov erózie, straty biodiverzity a dezintegrácie krajinných štruktúr“. Ministerstvo pôdohospodárstva o tieto investície nežiadalo, hoci tvrdia, že sú ich prioritou, dodala Kárniková.

Župani predstavili svoje priority pre plán obnovy, niektoré do Hegerových reforiem nezapadajú

Župani ministrovi predstavili štyri hlavné oblasti, ktoré by vláda podľa nich mala zaradiť do reformného menu, ktoré pošle do Bruselu. Obnova kultúrnych pamiatok, či oprava ciest druhej a tretej triedy ale nezapadajú do reformného plánu ministerstva financií. 

Vláda sa rozchádza zo svojimi vlastnými plánom, ktoré predstavila v prvom pilotnom náčrte, a to vo viacerých oblastiach. Premiér Andrej Babiš napríklad v júli vyhlásil, že Česko použije financie z plánu obnovy aj na pomoc automobilovému priemyslu. Takúto priamu podporu však plán obnovy neumožňuje.

Minister Havlíček chce do konca februára predložiť druhú verziu plánu obnovy vláde na schválenie. Čerpanie prvých financií očakáva v lete.

Poľsko: Príležitosť na čistejší vzduch

„Prístup k finančným prostriedkom z RRF znamená, že sa objem fondov na nízko-emisné investície v Poľsku zdvojnásobí. Tieto fondy môžu pôsobiť ako páka, ktorá výrazne urýchli nízkoemisnú ekonomickú transformáciu,“ myslí si expertka poľského think-tanku WiseEUROPEA Zofia Wetmańska.

Celková situácia ohľadom národného plánu obnovy je nejasná. Poľsko svoj návrh ešte Európskej komisii neodoslalo, aj keď tak pôvodne malo spraviť do konca minulého roka.

Celý proces je do veľkej miery nekoordinovaný a nekonzistentný a bez jasne definovaných cieľov. Veľká kritika smeruje k transparentnosti procesu. Ministerstvo rozvojových fondov a regionálnych politík vyberalo do plánu obnovy projekty jednotlivých vojvodstiev. Aj keď ministerstvo a niektoré vojvodstvá zverejnili svoje zoznamy schválených projektov, celkový zoznam návrhov nie je verejný. Výberové kritéria a zloženie pracovných skupín, ktoré sú zodpovedné za výber projektov, takisto verejnosť nepozná.

Situácia by sa ale do budúcnosti mohla zlepšiť. Ministerka rozvojových fondov a regionálnej politiky Małgorzata Jarosińska-Jedynak v stredu (27. januára) ohlásila, že sa národný plán o dva týždne zverejní na účely verejných konzultácií, čo umožní miestnym samosprávam a ostatný neštátnym aktérom upozorniť na svoje priority.

Keďže sa finančná situácia malých miest a obcí nezlepšuje, zástupcovia samospráv netrpezlivo čakajú na reštart ekonomiky a investície na lokálnej úrovni. Počítajú s tým, že fondy z Bruselu tieto zdroje posilnia. Medzi hlavné priority miestnych samospráv patrí zatepľovanie budov, výmena pecí, elektromobilita a podpora verejnej dopravy. Viacero vojvodstiev dodalo  do plánu obnovy svoje zoznamy projektov, napríklad na nákup hybridných vozidiel a vodíkových vlakov.

Zástupca ministerky rozvojových fondov a regionálnej politiky Waldemar Buda spomenul aj ďalšie projekty, na ktoré sa vláda plánuje zamerať. Medzi nimi sú aj  „ochrana pred povodňami a zadržiavanie vody, prechod na obehovú ekonomiky, rozvoj obnoviteľnej energie či k zlepšenie energetickej efektívnosti“.

Slovensko v ekoinováciách zaostáva. Pomôcť môže plán obnovy, konať musí štát

Európska komisia počíta pri zelenom reštarte aj s ekoinováciami a rozvojom zelených technológii. Tie budú dôležitým nástrojom aj pri dosiahnutí klimatických cieľov. Prekážkou pre ich uplatnenie môže byť neefektívne nastavenie verejných politík.

Environmentálne organizácie naliehajú na poľskú vládu, aby politiky a opatrenia vo všetkých sektoroch hospodárstva konzistentne súviseli s prechodom na klimatickú neutralitu. Nezisková environmentálna organizácia WWF Poľsko zverejnila niektoré svoje odporúčania v správe „Bezuhlíkové Poľsko 2050“. Správa poukazuje na potrebu realizovať reformy aj v poľnohospodárstve, ktoré je zodpovedné za zhruba osem percent z celkových emisií s mierne rastúcim trendom.

Riaditeľ Odboru pre poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti v prezidentskej kancelárii Jan Krzysztof Ardanowski vyhlásil (18. januára), že poľnohospodárstvo by malo byť súčasťou plánu obnovy. Či vláda nakoniec aj zahrnie poľnohospodárstvo do plánu obnovy a do stratégie prechodu na nízko-uhlíkové hospodárstvo, je zatiaľ otázne.

Ďalší naliehavý problém, ktorý by mala vláda riešiť s pomocou RRF, je kvalita vzduchu. Tá je v Poľsku najhoršia na celom kontinente. Riaditeľ neziskovej organizácie Polish Smog Alert Andrzej Guła upozorňuje, že „bez podpory z plánu obnovy bude veľmi náročné dosiahnuť ciele vládneho programu o čistom vzduchu. Tento plán má financovať modernizáciu troch miliónov domácnosti do roku 2029 a jeho objemová hodnota je viac ako 100 miliárd PLN“.

„Dúfame, že sa tieto fondy uvoľnia čo najskôr a podporia výmenu starých vykurovacích zariadení, čím zvýšia energetickú efektivitu poľských domácností,“ dodal.

Maďarsko sa posúva od infraštruktúry k inováciám

Maďarský národný plán obnovy je spolu so siedmimi operačnými programami (OP), ktoré obsahuje,  dostupný online, kde o ňom zároveň beží verejná konzultácia. V porovnaní s nákladnými verejnými konzultáciami, ktoré vláda viedla proti migrantom a americkému filantropovi Georgovi Sorosovi však prebiehajú takmer bez povšimnutia.

Problém s touto konzultáciou však môže byť ešte vážnejší. Podľa výskumníčky z think-tanku Budapest Institute, Petry Reszkető, vláda ešte nezverejnila súhrn priorít operačných programov ani finančné tabuľky, čo je podľa nej v rozpore s princípmi transparentnosti a predvídateľnosti.

Europoslanec za stranu Jobbik Márton Gyöngyösi si myslí, že konzultácie sú iba „divadlom,“ pretože „ani satelitné organizácie, ktoré vláda na tieto konzultácie vybrala, nedostali na vypracovanie svojich odporúčaní dosť času“.

Podľa predsedu Maďarskej európskej spoločnosti Istvána Hegedűsa v tomto procese chýba niekoľko elementov solídnej verejnej debaty. Medzi ne patria diskusie v parlamente, podujatia a kampane, ktoré by zahŕňali širokú verejnosť. „Verejnosť v Maďarsku o týchto, narýchlo vypracovaných, plánoch vlády nevie,“ ukončil.

Naopak, tlačové oddelenie úradu predsedu vlády tvrdí, že nedávno spustili reklamu na Google zameranú na kľúčových aktérov, čím sa ich snažia zapojiť do procesu prípravy dokumentu. Úrad tiež tvrdí, že v priebehu roka 2020 organizoval vyše 150 online konzultácií ohľadom nového programového obdobia na roky 2021-2027, na ktoré dokopy prišlo viac ako 15 tisíc expertov. V tomto formáte chce podľa vlastných slov úrad pokračovať.

Plán obnovy tvorí dokopy deväť častí vrátane časti o demografii, vzdelávaní, zelených opatreniach, cirkulárnej ekonomike a digitalizácii. Sedem operačných programov úzko súvisí s týmito oblasťami. Štát napríklad plánuje zvýšiť pôrodnosť v rokoch 2021-2027 tým, že zvýši počet voľných miest v materských školách. Plán obnovy taktiež počíta s vylepšením celkovej dostupnosti všeobecných lekárov.

V oblasti ekonomiky sa chce sústrediť na zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov, ako aj na kvalitu a dostupnosť výskumu a inovácií.

Čo sa týka oblasti vzdelávania, vláda sa snaží zlepšiť úroveň základného a vyššieho vzdelania, ako aj výkonnosť vedy. Jedna z hlavných priorít je digitalizácia. Pandémia aj v Maďarsku ukázala rezervy online výučby.

Úrad premiéra pre Political Capital potvrdil, že rokuje s Komisiou o všetkých častiach plánu. Obsah spätnej väzby „začleňujeme do programu, ak je v súlade s cieľmi rozvojovej politiky vlády“, dodala kancelária. „Ak Komisia naznačí, že nejaká časť programu nie je v súlade s cieľmi Nástroja EÚ pre budúce generácie, posunieme túto časť do plánov iných nástrojov financovania,“ dodal úrad.

Slovenský plán obnovy v digitálnom sektore zatiaľ neráta s priamou podporou priemyslu

Slovenská vláda v Pláne obnovy v oblasti digitalizácie kladie dôraz na štátne IT. Súkromné spoločnosti, zasiahnuté koronakrízou, sa však pýtajú, ako bude vyzerať účelová podpora priemyslu, ktorý v digitalizácii zaostáva. Vláde teraz predstavili vlastné návrhy.

Podľa Mártona Gyöngyösiho by sa mali fondy z plánu obnovy použiť na zvýšenie konkurencieschopnosti a úrovne kvality života namiesto toho, aby sa investovali do projektov na rozvoj infraštruktúry, ktoré súžia len na efekt.

Výkonný riaditeľ londýnskeho think-tanku Millenium Emerging Europe András Radnóti si myslí, že  niekoľko faktorov bude tlačiť maďarskú rozvojovú politiku týmto smerom. Vláda podľa neho zareaguje na obmedzený manévrovací priestor daný sprísnením kritérií pre financovanie z plánu obnovy (37 percent na klimatické ciele a 20 percent na digitalizáciu). Je podľa neho pravdepodobné, že tieto podmienky ukončia prebytok investícii do infraštruktúry.

Europoslanec za stranu Jobbik si myslí, že fondy by mali pomôcť modernizovať školstvo, rozvinúť výskumné a vývojové aktivity a podporiť zdravotníctvo. Štát toho ale podľa neho musí spraviť viac. Mal by ponúknuť podporu malým a stredným podnikom, nie veľkým spoločnostiam, a do toho vytvárať nové partnerstvá so zahraničnými investormi, aby sa do krajiny dostala produkcia s vysokou pridanou hodnotou.

Podpora produkcie s vysokou pridanou hodnotou je kľúčom k udržateľnému rozvoju, zdôrazňuje Radnóti s tým, že výhoda nízkej ceny práce sa postupne vytráca. Táto zmena si vyžaduje podporu výskumných a rozvojových aktivít, digitalizáciu a nové inovácie. „Tieto oblasti sa často navzájom prekrývajú a preto sa musí s nimi zaobchádzať ako s jedným celkom, čím sa vytvára synergia,“ dodal.

Zdá sa, že vládne stratégie a prísnejšie kritéria EÚ tlačia Maďarsko, aby použilo európske dotácie na iné oblasti, napríklad na výskum, inovácie a vzdelanie, namiesto drahých projektov na vylepšenie infraštruktúry, ako pôvodne plánovalo.

Slovensko: Otázka absorpčnej kapacity

Slovenský rezort financií, ktorý má na starosti prípadu národného plánu obnovy, zverejnil ešte v októbri 2020 dokument s názvom Moderné a úspešné Slovensko.

Na vypracovaní tohto dokumentu sa podieľali predovšetkým experti. Širšia verejná diskusia neprebehla, hoci ju predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) pôvodne avizoval na leto. Samotný dokument sa neskôr začal označovať len ako „reformné menu“. Obsahoval zoznam reforiem z ôsmych oblastí v celkovej hodnote 15 miliárd eur, čo je oveľa viac ako 5,8 miliardy eur, ktoré Slovensko z RRF dostane.

Po zverejnení dokumentu sa veľmi rýchlo ukázalo, že vládna koalícia nemá medzi sebou vyjasnené, pre ktoré z týchto reforiem sa Slovensko bude reálne uchádzať o európske zdroje. Dôkazom toho boli tri rôzne verzie národného plánu obnovy, ktoré odprezentovali koaličné strany SaS, Sme Rodina a Za ľudí.

Okrem odlišných pohľadov na priority, najčastejšie skloňovaná obava v súvislosti so zdrojmi z RFF, ktorá zaznievala ako od politikov, tak aj od expertov je, či Slovensko dokáže extra prostriedky reálne a zmysluplne vyčerpať.

Spomínaných 5,8 miliárd by navýšilo ročné verejné investície Slovenska o 25 percent. Do roku 2020 dokázalo pritom Slovensko vyčerpať iba 40 percent z pridelenej alokácie európskeho rozpočtu na roky 2014-2020. V rovnakom čase teda Slovensko musí okrem implementácie fondu obnovy zrýchliť čerpanie klasických eurofondov, ešte navýšených programom REACT-EU a Fondom spravodlivej transformácie, a k tomu ešte pripravovať nové programové obdobie na roky 2021-2027.

„Keď ste sa pýtali, čoho sa bojím, tak to je práve schopnosť vyčerpať peniaze. Aby sa to neskončilo ako ďalší operačný program, ktorý bude extrémne rigidný a ťažko manažovateľný vinou prebujnenej byrokracie aj zo strany Slovenska, aj zo strany Bruselu,“ povedal hlavný analytik ministerstva financií Štefan Kiss v rozhovore pre Dennik E, ktorý zároveň pôsobí ako koordinátor prípravy slovenského plánu obnovy.

Jeho tím analytikov pripravil realistickejšiu verziu národného plánu obnovy, ktorú Slovensku poslalo Európskej komisii koncom decembra 2020. Z tohto dokumentu, ktorý má 400 strán, sa zatiaľ oficiálne zverejnil len 15-stranový sumár. Na internete sa medzičasom vo štvrtok (28. januára) objavila uniknutá verzia celého dokumentu. Rokovania o jeho konečnom znení stále pokračujú.

Nový plán tvorí päť častí, z ktorých je rozpočtom najobjemnejšia kapitola o „Zelenom Slovensku“. Na jej agendu má ísť dokopy 1,9 miliardy eur (na opatrenia, ktoré priamo prispievajú k zníženiu emisií). Nasleduje zdravotníctvo, na ktoré má ísť 1,4 miliardy eur, verejná správa a digitalizácia má dostať 945 milión eur, školstvo 850 milión eur a na účely inovácií a zvýšenia konkurencieschopnosti pôjde 700 milión eur.

Rozdelenie rozpočtu medzi jednotlivé ministerstvá dáva trochu iný obraz. Ministerstvo zdravotníctva (OĽaNO) má dostať najväčšiu časť finančnej pomoci. Po ňom nasleduje ministerstvo školstva (SaS) a ministerstvo hospodárstva (SaS).

Ako nedávno informoval Denník N, premiér Igor Matovič by rád videl, aby toto rozdelenie medzi rezorty viac reflektovalo výsledky volieb. V tomto modeli by to zrejme znamenalo viac zdrojov pod kontrolou ministerstiev, ktoré vedú členovia alebo nominanti OĽaNO a naopak, menej pre ministerstvá pod vedením strany SaS.

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) dúfal, že do plánu obnovy dostane viac z priorít jeho rezortu. Okrem zdrojov na riešenie environmentálnych záťaží pôvodne očakával, že „do plánu sa dostane aj odkupovanie pozemkov v národných parkoch od súkromných vlastníkov. Aj keď sa toto nedostalo do plánu, nie všetko je stratené,“ komentoval minister.

Viaceré mimovládne organizácie sú znepokojené aj z toho, že v pláne chýbajú adaptačné opatrenia na zmenu klímy alebo ochrana biodiverzity. Je otázne, do akej miery je toto výsledok metodológie a usmernení od Európskej komisie členským štátom, podľa ktorých Komisia preferuje skôr opatrenia znižujúce emisie.

Okrem environmentalistov sú sklamaní aj poľnohospodári. Napriek tomu, že minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) uisťoval, že do plánu sa dostanú opatrenia jeho rezortu, nestalo sa tak. „Fakt, že agropotravinárstvo nepatrí medzi navrhnuté oblasti podpory, je pre nás obrovským sklamaním,” uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Emil Macho.

V pláne obnovy môže byť viac poľnohospodárstva, vláda len musí chcieť

To, že Európska komisia vo svojej každoročnej správe o Slovensku nespomína poľnohospodárstvo, nie je dôvod, aby vláda nemohla nasmerovať viac peňazí z plánu obnovy na podporu farmárov a potravinárov.

Ministerstvo financií reagovalo, že poľnohospodárstvo sa nenachádza v odporúčaniach Európskej komisie v rámci Európskeho semestra, ktoré musia národné plány zohľadniť. Potreby tohto sektora sa podľa ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) pokryjú z ostatných zdrojov, predovšetkým zo spoločnej poľnohospodárskej politiky a Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka.

Niektoré pôvodné zámery vlády, napríklad použitie financií z RRF na zvýšenie platov učiteľov, označila Komisia za neoprávnené na financovanie z plánu obnovy. Momentálne ešte prebiehajú aj rokovania o zamýšľanej reforme daňového systému, ktorá chce preniesť daňové zaťaženie z ekonomických aktivít na spotrebu, majetok a externality.

Medzi ministerstvom financií a mimovládnymi organizáciami, podporenými europoslancom Martinom Hojsíkom (PS, Renew), prebehla polemika o tom, či musí národný plán obnovy prejsť posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA). Tento proces je povinný pre všetky strategické dokumenty, no ministerstvo tvrdí, že plán obnovy je iný prípad a aj Európska komisia uznáva, že je možné tento krok kvôli časovým obmedzeniam.

Vláda však bude musieť zaoberať požiadavkami na väčšie zapojenie odbornej verejnosti. V marci plánuje preložiť plán na medzirezortné pripomienkové konanie. Následne chce zorganizovať niekoľko okrúhlych stolov „so širokým zastúpením stakeholderov vrátane samospráv a regiónov, zamestnávateľov, odbory a zástupcom z relevantných ministerstiev, ktorí zodpovedajú za prípravu jednotlivých častí plánu obnovy“.