Príspevok Nemecka do rozpočtu EÚ sa po brexite viac ako zdvojnásobí

Ilustračný obrázok: Nemecká kancelárka Angela Merkel. [EPA-EFE/Friedemann Vogel]

Pozície v rokovaní o novom sedemročnom rozpočte EÚ sa vyostrujú. Podľa odhadov nemeckej vlády narastú Nemecku platby do nasledujúceho rozpočtu EÚ o vyše 100 %.

To zvyšuje odpor Berlína a štyroch ďalších hlavných prispievateľov do európskeho rozpočtu voči návrhom výdavkových plánov Únie po brexite. Informovali o tom londýnske noviny Financial Times (FT).

Odhady nemeckej vlády, do ktorých sa FT podarilo nazrieť, ukazujú, že čisté príspevky Nemecka do rozpočtu EÚ prudko stúpnu z 15 miliárd eur v roku 2020 na 33 miliárd eur v roku 2027, posledný rok budúceho rozpočtového rámca Únie. Holandsko by čelilo nárastu svojho príspevku o zhruba 50 %, z takmer 5 miliárd eur na 7,5 miliardy eur v rovnakom období.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová minulý týždeň informovala vedúcich predstaviteľov EÚ na samite v Bruseli, že podľa plánov Európskej komisie by Nemecko malo tesne predbehnúť Holandsko a stať sa najväčším prispievateľom do rozpočtu po prepočte svojho príspevku na osobu. V hrubom vyjadrení už Nemecko je najväčším prispievateľom, keďže je najväčšou ekonomikou EÚ.

Odhady vychádzajú z návrhu Komisie zvýšiť objem dlhodobého rozpočtu na 1,11 % hrubého národného dôchodku (HND) Únie s cieľom zaplniť dieru vo financiách po odchode Spojeného kráľovstva, a zvýšiť finančnú silu Európy v oblasti výdavkov na boj s klimatickými zmenami a kontrolu hraníc. Budúci rozpočet pokrýva roky 2021 až 2027.

„V dôsledku brexitu a návrhu Komisie na zrušenie doterajšej zľavy pre Nemecko sa finančné bremeno krajiny v porovnaní s ostatnými členskými štátmi neprimerane zvýši,“ uviedlo nemecké ministerstvo financií.

O návrhu 7-ročného rozpočtu, ktorý pripravila Európska komisia, od jeho zverejnenia v máji tohto roka sa vedú polemiky. Päť čistých prispievateľov: Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Dánsko a Švédsko, žiadajú, aby dlhodobý rozpočet nepresiahol 1 % HND, a chcú si aj po brexite udržať svoje zľavy, nazývané aj rabaty.

„Keď budeme plánovať naše národné rozpočty, budeme musieť vziať miliardy zo zdravotnej starostlivosti a iných výdavkov. Nie je možné, aby to naše parlamenty schválili,“ varoval nemenovaný vysokopostavený diplomat pri EÚ.

Každý rovnakým dielom

Komisia hovorí, že ešte nevypočítala nárast čistých príspevkov členských krajín. Jej hovorkyňa Mina Andreevová, pripomenula, že krajiny, ktoré si uplatňujú zľavy „platia do rozpočtu EÚ nižší podiel zo svojich príjmov než ostatné členské štáty, napriek tomu, že z hľadiska relatívnej prosperity patria medzi tzv. top osem štátov EÚ“.

Výpočty Bruselu ukazujú, že bez rabatov by päť vlád odviedlo v rokov 2021 – 2027 do rozpočtu EÚ v priemere 0,91 % HND v porovnaní s 0,9 % HND, ktoré odvedie zvyšných 22 krajín.

„Podľa nášho návrhu každý prispeje rovnakým dielom svojho HND,“ uviedla Andreevová. Výpočty ukazujú, že Francúzsko, ďalší čistý platiteľ, by čelilo menej dramatickému zvýšeniu svojich príspevkov, ktoré by mali stúpnuť z približne 7,5 miliardy eur v roku 2020 na niečo vyše 10 miliárd eur na konci obdobia v roku 2027.

Francúzsko patrí medzi krajiny, ktoré stoja za zákonom o tzv. „korekčných mechanizmoch“. Tie ako prvá presadila bývalá britská premiérka Margaret Thatcherová s cieľom obmedziť dotácie Británie na poľnohospodárstvo v EÚ pred 35 rokmi.

Merkelová minulý týždeň vyhlásila, že Berlín neakceptuje žiadnu dohodu o rozpočte, ak nebude zahŕňať rabat. Francúzsky prezident Emmanuel Macron na samite minulý týždeň varoval, že rozpočet na úrovni 1 % HND nedokáže naplniť ambíciu EÚ vystupovať ako „geopolitická“ mocnosť.

Ružička: Ak chce byť Únia silná, nemôže mať slabý rozpočet

Členské krajiny sa stále rozchdázajú v názoroch na veľkosť budúceho sedemročného rozpočtu EÚ. Kým časť krajín vrátane Slovenska požaduje jeho navýšenie, Nemecko, najväčší prispievateľ do rozpočtu, odmieta ísť nad hranicu jedného percenta HDP EÚ.

Výpočty tiež ukazujú, že Poľsko, ktoré patrí medzi najväčších čistých príjemcov, získa ďalšie miliardy z fondov EÚ. Jeho príjmy stúpnu zo sumy tesne pod 10 miliardami eur na 12 miliárd eur v roku 2027.

Prehlbujúce sa rozdiely v názoroch signalizujú, že predstavitelia EÚ sa musia pripraviť na zložité rokovania.

Po roku stagnácie rozhovorov sú postoje členských štátov polarizované viac ako kedykoľvek predtým. Španielsko a Portugalsko požadujú napríklad rozpočet v rozmedzí 1,14 % až 1,16 % HND, zatiaľ čo Európsky parlament chce 1,3 % HND.

A to sa ešte nezačali najcitlivejšie rokovania o objeme kohéznych platieb pre východnú Európu alebo o poľnohospodárskych dotáciách.