Proeurópske hnutie Volt zbiera podporu naprieč kontinentom

Členovia hnutia Volt v Amsterdame © Volt

Nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu budú podľa zakladateľov celoeurópskeho hnutia Volt zápasom medzi novým a starým štýlom politiky. Mladí Európania volajú po demokratickejšej, transparentnejšej a angažovanejšej Únii.

Rozhodnutie Spojeného kráľovstva opustiť Európsku úniu ich šokovalo. Uvedomili si, že rozhodnutie voličov v jednej krajine môže mať bezprostredný vplyv na ich životy. Práve to sa stalo impulzom pre vytvorenie politického hnutia Volt, ktoré podporuje európsku integráciu a volá po hlbšej reforme európskych inštitúcií.

Všetko to začalo založením facebookovej stránky 29. marca 2017, v deň kedy Spojené kráľovstvo aktivovalo článok 50 Zmluvy o Európskej únii a odštartovalo tak dvojročnú lehotu pre vystúpenie. O takmer dva roky neskôr má hnutie viac ako 15 tisíc členov, desať politických strán registrovaných na národnej úrovni a je prítomné vo viac ako 30 krajinách vrátane Albánska či Švajčiarska.

Väčšina z členov sú dobrovoľníci, z ktorých 70 percent nemá nijakú predošlú skúsenosť s politikou. Kampaň bola zatiaľ financovaná prostredníctvom crowdfundingu.

Šefčovič: Eurovoľby nemajú byť o migrácii, ale o európskej odpovedi na globalizáciu

Šefčovičovými témami v kampani majú byť kvalifikovaná pracovná sila a priemyselná politika pripravená čeliť globalizácii. Konsenzus k migrácii by mal podľa neho vzniknúť ešte pred eurovoľbami.

Koncom októbra sa v Amsterdame uskutočnilo prvé valné zhromaždenie, ktorého sa zúčastnilo cez 450 delegátov. Výsledkom bolo prijatie Amsterdamskej deklarácie – spoločného európskeho programu pre všetky delegácie Voltu naprieč kontinentom.

Európska legislatíva nedovoľuje založenie európskej politickej strany, ktorá by sa mohla uchádzať o reprezentáciu na národnej úrovni. Národné varianty Voltu budú ale v jednotlivých štátoch viesť kampaň s rovnakými cieľmi, ideami aj záväzkami.

„Ak máte spoločný cieľ, idete do toho spoločne. Naše tímy sa na nadchádzajúce voľby pripravujú od Lisabonu až po Varšavu,“ povedal pre EURACTIV jeden zo zakladateľov hnutia, Andrea Venzon.

Tristo mestských tímov, jedna vízia

„Volt chce ísť za rámec volieb do Európskeho parlamentu,“ prezradila Colombe Cahen-Salvadorová, ďalšia zo spoluzakladateliek. „Chceme kandidovať na všetkých úrovniach vlády až dovtedy kým nedosiahneme všetkého čo je vytýčené (v Amsterdamskej deklarácii – pozn. red.),“ dodala.

Volt má v súčasnosti viac ako 300 mestských tímov po celej Európe, ktoré sa pravidelne schádzajú aby debatovali o rôznych témach. Výstupy z týchto diskusií sú potom predávané na regionálnu, národnú a európsku úroveň. „Sme hyper-lokálne hnutie,“ vyzdvihol Venzon.

Tento systém dovoľuje hnutiu lepšie komunikovať s tými, ktorí byť nemuseli byť aktívny na digitálnych platformách. Zároveň mu umožňuje zostať aktívny na lokálnej úrovni angažovaním sa v politických aktivitách, ktoré sa bezprostrednej netýkajú európskych volieb.

Volt chce takzvanú európsku víziu šíriť aj na úrovni miest a regiónov. Víziu predstavuje viac ako 100-stranový dokument schválený minulý máj po intenzívnych konzultáciách medzi členmi. Text osvetľuje pozíciu hnutia na širokú škálu problémov.

„Keď sme s projektom začínali, rozhodli sme sa, že by mal byť postavený na obsahu. Ja som Francúzka a v posledných francúzskych voľbách ma veľmi znepokojil fakt, že súčasný prezident sa mohol po dlhú dobu uchádzať o mandát bez akéhokoľvek programu,“ pokračovala Sahen-Salvadorová.

Lokálne, regionálne a národné delegácie strany musia pri zostavovaní vlastných špecifických programov rešpektovať základné ciele hnutia a reflektovať tie, ktoré budú viac relevantné pre ich konkrétnu oblasť.

„To znamená, že bez ohľadu na to, či ide o Brusel alebo o bulharský volebný obvod, máme koherentné a konzistentné pozície po celom kontinente,“ zdôraznila.

Demokratickejšia, transparentnejšia a angažovanejšia Únia

Program Voltu upozorňuje na potrebu prehĺbiť európsku integráciu v niekoľkých oblastiach vrátane efektívnejšieho riadenia migračných vĺn, harmonizácie azylových politík, posilnenie hospodárskej a menovej únie a rovnako zdôrazňuje nutnosť učiniť z európskych inštitúcií demokratickejšie orgány.

„Sme proeurópski nie pretože by sme si EÚ idealizovali, ale pretože je to v skutočnosti najlepší prostriedok k dosiahnutiu našich cieľov, ktorými sú mier, udržateľnosť a zasadenie sa za prosperujúcu spoločnosť,“ povedala Cahen-Salvadorová.

„Nehovoríme iba to, že chceme hlbšiu európsku integráciu, deklarujeme tiež, že chceme Úniu reformovať,“ zdôraznila.

Hnutie žiada demokratickejšiu, transparentnejšiu a angažovanejšiu Úniu, kde je prezident volený priamo, a kde má Parlament právo zákonodarnej iniciatívy, čo je v súčasnosti výsadou Európskej komisie.

Volt podporuje návrh predsedu Európskej komisie Jean-Claude Junckera o zmene hlasovacej procedúry v Európskej rade z konsenzu na väčšinové rozhodovanie. Rovnako schvaľuje zámer Emmanuela Macrona prehĺbiť hospodársku a menovú úniu.

Zelená ekonomika, väčšia podpora a ochrana pracujúcich ovplyvnených digitálnou revolúciou, väčšia finančná podpora do vzdelávania, výskumu a inovácií či uľahčenie mobility pracujúcim a študentom po celej Európe sú ďalšie z programových priorít hnutia.

V kontexte narastajúceho rasizmu a antiimigračných nálad upozorňuje Volt na potrebu zvýšenia miery európskej solidarity v rámci riadených migračných vĺn, dokončenie doteraz blokovanej reformy Dublinského systému a dosiahnutie rovnakých práv pre žiadateľov o azyl vo všetkých 27 členských krajinách.

Hnutie usiluje aj o to, aby právo obetí hladomorov a klimatických zmien na medzinárodnú ochranu bolo súčasťou európskej legislatívy. Zároveň považuje legálne procesy pre migrantov za príliš zložité a navrhuje ich zjednodušenie.

Spoločná bezpečnostná a obranná politika, posilnenie úlohy Europolu, boj s policajným násilím, genderová rovnosť a boj s chudobou v menej rozvinutých regiónoch EÚ sú ďalšou súčasťou Amsterdamskej deklarácie.

Nový štýl politiky

„Ďalších päť rokov bude rozhodujúcich hlavne pre Európanov, skôr ako pre Európsku úniu,“ tvrdí Venzon. Odkazuje pritom na výzvy, ktorým Únia čelí, ale aj na meniacu sa podobu politiky.

Posledné voľby do Európskeho parlamentu sa vyznačovali nízkou účasťou. Podľa Cahen-Salvadorovej ľudia Európskej únii nerozumejú a preto jej ani neveria.

„Tieto voľby by mali byť zápasom medzi starým štýlom politiky a tým novým, ktorý je inkluzívny, na ktorého fungovaní sa ľudia môžu podieľať, a v ktorom sú ich hlasy vypočuté,“ dodala.

Prvú skúsenosť s voľbami malo hnutie v Belgicku. S tímom desiatich dobrovoľníkov sa mu v komunálnych voľbách podarilo dosiahnuť 1,5 percenta hlasov v bruselskom obvode Etterbeek, kde sa nachádzajú európske inštitúcie.

Cieľom pre európske voľby je založiť v Parlamente vlastnú politickú skupinu. K tomu bude Volt potrebovať aspoň 25 mandátov a zastúpenie z najmenej siedmich členských krajín.

V marci ďalšieho roku bude hnutie rozhodovať o svojom „spitzenkandidátovi“, ktorý bude Volt reprezentovať v eurovoľbách. Hnutie sa považuje za alternatívu k nadnárodným kandidátkam, ktoré Parlament pre nadchádzajúce voľby odmietol. Akú odozvu bude jeho odkaz mať sa ukáže v máji 2019.