Rada Európy voči Maďarsku pritvrdzuje

Monitorovací výbor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy minulý týždeň (25. apríla) oznámil, že odporúča formálnu procedúru sledovania, či Maďarsko rešpektuje svoje povinnosti voči Rade Európy.

Rada Európy je najstaršia európska organizácia špecializovaná na ľudské práva. Jej Parlamentné zhromaždenie spája zástupcov parlamentov 47 členských krajín.

Keď sa krajina stáva členom organizácie automaticky sa dostáva pod monitorovaciu procedúru, ktorá po istom čase skončí. Z dnešných členských krajín Únie sa len Bulharsko dostalo pod takúto procedúru odkedy v roku 1992 vstúpilo do Rady Európy. Rada Európy však doteraz nikdy nezačala monitoring členského štátu EÚ.

„Ak Parlamentné zhromaždenie schváli návrh na monitorovanie, bude to po prvýkrát, čo sa procedúra uplatní na členský štát EÚ“, povedal pre EurActiv pracovník tlačového odboru Rady Európy Andrew Cutting.

Štyridsaťjedenstranová správa monitorovacieho výboru vyjadruje poľutovanie nad tým, že nová maďarská ústava a súvisiace zákony boli prijaté „narýchlo a neštandardným procesom, ktorý nerešpektoval riadne demokratické procedúry.“

Správa preto konštatuje, že predmetné zákony „nie sú založené na konsenze medzi najširším možným spektrom politických síl v maďarskej spoločnosti“, a tento fakt „podkopáva demokratickú legitimitu nového maďarského ústavného rámca“.

Monitorovací výbor rovnako s poľutovaním konštatuje, že ústavné zmeny z 11. marca zahŕňajú ustanovenia, „ktoré kodifikovali normy a hodnoty, ktoré sú sporné a rozdeľujú maďarskú spoločnosť.“

„Monitorovací výbor je znepokojený, že dôsledkom novoprijatého ústavného rámca je erózia demokratického systému bŕzd a protiváh v Maďarsku. Tento nový rámec mimoriadne koncentruje právomoci, zvyšuje netransparentosť a znižuje možnosť brať moc na zodpovednosť ako aj právny dohľad na viacerými vládnymi inštitúciami a regulačnými orgánmi v Maďarsku“, uvádza správa.

Rade Európy sa nepozdáva ani fakt, že dvojtretinová väčšina vládnucej koalície v parlamente obchádza rozhodnutia Ústavného súdu a znovu zavádza úpravy, ktoré predtým Ústavný súd anuloval.

Od 1. januára 2012, kedy parlament odhlasoval novú ústavu došlo už k štyrom jej ďalším zásadným úpravám.

„Neustále pozmeňovanie ústavy pre úzke stranícke záujmy podkopáva potrebnú stabilitu ústavného rámca“, hovorí monitorovací výbor.

Maďarské orgány upozorňuje výbor najmä na päť oblastí:

  • Zákon o náboženstve a postavení cirkví, kde RE Maďarsko žiada zaviesť právne kritéria na uznanie cirkvi v súlade s medzinárodnými normami
  • Zákon o voľbách členov Parlamentu – Budapešť má zabezpečiť, aby volebné obvody definoval nezávislý orgán, nie zákon alebo ústava.
  • Zákon o Ústavnom súde – Maďarsko má zvrátiť obmedzenie jurisdikcie Ústavného súdu.
  • Zákon o súdnictve – RE sa podobne ako Európskej komisii nepozdáva, že administratívny orgán dostal právomoc odoberať veci súdu a prideľovať ich inému.
  • Legislatíva o médiách – Maďarsko má zrušiť povinnú registráciu pre tlačené a online médiá, funkčne a právne oddeliť Mediálnu radu od Úradu pre médiá a legislatívne zabezpečiť, aby všetky ich rozhodnutia mohli byť na základe odvolania preskúmané súdmi.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy by malo podľa informácii EurActiv diskutovať o návrhu na svojom júnovom zasadnutí.

Pozície

Maďarská vláda vydala v reakcii na správu Rady Európy stanovisko, v ktorom zdôrazňuje, že monitorovací výbor návrh podporil tesným pomerom hlasov 21 k 20.

„Okolnosti rozhodnutia výboru otvárajú vážne procedurálne a hmotné otázky. V rozpore s doterajšou praxou bol na zasadnutí monitorovacieho výboru prítomný len jeden spravodajca, pretože druhý spravodajca, Jana Fisherová, rezignovala s výhradou, že správa o Maďarsku je zaujatá a jednostranná. Výbor hlasoval najprv o celkovej správe a až následne o jednotlivých kapitolách, čo podľa maďarskej strany nie je normálny postup.

Návrhu vyčítajú, že nezohľadnil prebiehajúcej konzultácie v rámci Benátskej komisie Rady Európy a s Európskou komisiou a ani to, že v maďarskom parlamente stále prebieha o niektorých ústavných zmenách diskusia.

Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi poslal list predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Jeanovi-Claude Mignonovi, v ktorom ho žiada, aby rozhodnutie oddialil. Rovnakú žiadosť adresoval minister spravodlivosti Tibor Navracsics predsedovi Monitorovacieho výboru Andreasovi Herkelovi.