Radičová: Ak sa nedohodneme, krajiny budú mať vážne problémy

Spoločná tlačová konferencia po skončení summitu krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a Nemecka, Rakúska a Ukrajiny 15. februára 2011 v Bratislave. Na snímke vľavo nemecká kancelárka Angela Merkelová a vpravo premiérka SR Iveta Radičová. zdroj: TASR

Premiérka na tlačovej konferencii v Bruseli po skončení summitu EÚ uviedla, že Európa v súčasnosti stojí pred Sofiinou voľbou a môže si už vyberať len zo zlého a horšieho riešenia. „Situácia je vážna. Nechcem preháňať, ale ak nedôjde k určitým krokom, niektoré krajiny nebudú na mape eurozóny a mnohé ďalšie budú mať vážne problémy,“ varovala Radičová. V súčasnosti tak podľa nej ostáva na výber len voliť medzi vyššou nezamestnanosťou a vyššou infláciou, pričom premiérka sa vyjadrila skôr pre druhú možnosť.

Radičová zároveň neskôr novinárom priznala, že odpis gréckeho dlhu určite bude, pričom „už teraz sa vie, že sa nepôjde pod 50 percent“. V médiách sa pritom hovorilo o 50-60 percentách. Práve Grécko a jeho default boli jednou z nosných tém summitu. Na ňom sa krajiny pokúšali dohodnúť na razantných krokoch, ktoré by zjemnili dôsledky odpisu dlhu pre hlavných investorov. Tými sú v prevažnej miere banky. Z tohto dôvodu je teraz nevyhnutné pristúpiť k ich rekapitalizáci.  

V akej miere a forme sa však rekapitalizácia uskutoční, je však kameňom úrazu medzi Francúzskom a Nemeckom už niekoľko týždňov a rozdielnosť ich pohľadov dokonca viedla k posunutiu termínu summitu z 15. a 16. októbra na nedeľu (23. októbra). Po rokovaniach sa však členské štáty dohodli, že o výsledkoch nebudú médiá informovať. Stále tak nie je jasné, či sa francúzskemu prezidentovi Nicolasovi Sarkozymu a nemeckej kancelárke Angele Merkelovej podarilo dosiahnuť kompromis. Niektoré médiá už ale stihli informovať, že riešenie sa stále hľadá.

Zatiaľ čo Francúzsko, spolu s Talianskom a Španielskom chcú, aby euroval dostal bankový štatút a požičiaval si z Európskej centrálnej banky, Nemecko, Fínsko či Holandsko zapojenie centrálnej banky odmietajú, pretože nechcú, aby sa zvyšovali náklady za záchranu ohrozených krajín. Ďalším predmetom sporu je, že Paríž požaduje, aby EFSF bankám mohol požičiavať už preventívne, kým Berlín zastáva to, aby bol využívaný ako posledná možnosť. Najprv musia zasiahnuť akcionári bánk, po nich vlády cez svoj rozpočet a nakoniec euroval.

Dlh sa nedá riešiť dlhom, ekonomika musí rásť

Cieľom EÚ však nie je len vyriešiť súčasné problémy eurozóny, ale aj zabezpečiť, aby sa podobná situácia v budúcnosti neopakovala. Krajiny EÚ preto diskutovali aj o posilnení rozpočtovej disciplíny a dohľadu nad ich hospodárskymi politikami, čoho výsledkom je už fungujúci európsky semester. Ako totiž po summite uviedol predseda Európskej rady a prezident EÚ Herman Van Rompuy: „Problémom je, že sme v minulosti podcenili, do akej miery sú naše ekonomiky prepojené“ a cieľom je preto teraz hľadanie spoločného riešenia.

Rovnako však pre lídrov „nie je možné chodiť stále domov a zvestovať ľuďom len správy o škrtoch a šetrení, potrebujeme preto naštartovať ekonomiku,“ uviedla Radičová. Členské štáty Únie sa v tomto prípade dohodli, že by sa tak malo stať najmä pomocou posilnenia jednotného trhu, zlepšenia podmienok na získavanie pôžičiek pre malé a stredné podnik, či zvýšenia konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia.

V tomto ohľade premiérka pripomenula, že zatiaľ čo v EÚ stojí patentovanie niekoľko tisíc eur, v Spojených štátoch je to len niekoľko desiatok dolárov. Podobne aj v EÚ trvá založenie podniku 15 a viac dní, zatiaľ čo v Spojených štátoch je to do troch dní. Cieľom preto bude zníženie administratívnej záťaže, či uľahčenie cezhraničného internetového nákupu.

Podľa očakávaní včera konečné rozhodnutie nepadlo. Najbližšie sa však majú lídri eurozóny stretnúť už v stredu.