Radičová podporuje účasť nečlenov eurozóny na eurosummitoch

Zdroj: TASR/AP Photo/Geert Vanden Wijngaert

Lídri členských krajín sa dnes na stretnutí okrem opatrení pre rast a zamestnanosť zameriavajú aj na  posledné nedoriešené body týkajúce sa dohody o fiškálnej disciplíne tzv. fiškálnom kompakte. Slovensko zastupuje premiérka Iveta Radičová. Po dlhom čase sa lídri Vyšehradskej skupiny opäť stretli ešte pred oficiálnym začiatkom Európskej rady.

Premiérka po stretnutí zdôraznila konzistentný postoj Slovenska v otázke fiškálnej dohody. „Od začiatku sme presadzovali dôsledné fiškálne pravidlá, dodržiavanie pravidiel a samozrejme sankcie. Veľa sa spravilo už v reformnom Pakte stability a rastu.  Na decembrovom summite sme sa dohodli, že pôjdeme ďalej, že pridáme ďalšie kritériá a podmienky, hlavne zlaté pravidlo a následne sankcie za nedodržiavanie pravidiel .“

Poukázala zároveň, že zmluva je skôr dôležitá pre krajiny, ktoré majú problém s vymáhateľnosťou dohodnutých pravidiel.  A teda nie pre štáty ako Slovensko prijímajúce opatrenia samostatne svojím rozhodnutím. Narážala na slovenský ústavný zákon o rozpočtovej disciplíne prijatý ešte v decembri.

Fiškálna dohoda inštitucionalizuje summity eurozóny. Najpálčivejšou otázkou uplynulých dní bola účasť krajín bez eura na týchto stretnutiach. Za adekvátny status na eurosummitoch ostro vystupovalo Poľsko.

„Ak Poľsko nezíska primeraný status účastníka na stretnutiach eurozóny, ktorý nám dá pocit, že sme súčasťou rozhodovacieho procesu, nebudeme môcť fiškálny pakt podpísať,“ vyhlásil minulý utorok poľský premiér Donald Tusk. „Taký model nebudeme akceptovať.“ Proti tomu, aby štáty bez eura dostali pozorovateľský status vystupovalo Francúzsko.

Slovenská premiérka po stretnutí lídrov V4 uviedla, že plne chápe, že pokiaľ sa nečlenské krajiny eurozóny majú zúčastňovať  takýchto dohôd, byť aktívnymi aktérmi takýchto dohôd,  potom by mali mať právo zúčastňovať sa aj na ich tvorbe a pri rozhodovaní sa. „V tomto smere svojich kolegov z V4 Poľsko, Česko a Maďarsko plne chápem a podporujem,“ uviedla Radičová.

Na otázku, či očakáva, že by ešte niektorá z krajín mohla fiškálnu dohodu odmietnuť odpovedala: „Nepredpokladám, že všetky krajiny budú súhlasné, pretože záväzok, ktorý majú prijať je už podmienený spôsobom účasti na rozhodovacích procesoch.“

Pozornosť dnes bude vzbudzovať aj aktuálna situácia Grécka a nedokončená dohoda so súkromnými investormi na odpustení časti dlhu. Komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn v piatok na Svetovom ekonomickom fóre v Davose upozornil, že sa podiel účasti verejného sektora na pomoci Aténam bude musieť zvýšiť, ale nebude to nič dramatické. Druhý záchranný balík mal byť pôvodne 109 miliárd eur, potom ho zvýšili na 130 miliárd eur. Podľa neoficiálnych správ sa hovorí o ďalších 12 až 15 miliárdách eur.

Na možnosť navyšovania zdrojov pre Grécko reagovala aj slovenská premiérka. „Myslím si, že už sme všetci dosiahli strop, nemôžeme takýmto spôsobom postupovať donekonečna. Vytvára to veľké záťaže pre jednotlivé krajiny.“  Podľa jej slov sú iné spôsoby a mechanizmy, ktoré nechcela špecifikovať.