Radičová: Postavenie Slovenska v EÚ posilnilo

Zdroj: TASR

Po vstupe do EÚ má Slovensko problém nájsť postintegračný zmysel a cieľ. Ľudia sú znudení, znechutení a začínajú všetko kritizovať. „Populizmus s zjavné manipulácie považujem za cestu do pekla“, povedala v úvodnom príhovore konferencie vedúca zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrea Elscheková-Matisová.

Podľa premiérky Ivety Radičovej žijeme už dnes žijeme v de facto viacrýchlostnej únii. Nerovnomerný je podľa nej aj vývoj v rámci eurozóny. Krízová situácia spôsobila, že niekdajšie tabu sú predmetmi otvorených diskusií. „Už nikdy nechceme byť označení za čiernu dieru Európy. EÚ je náš spoločný val proti totalite a vojne“, povedala.

Za kľúčové považuje premiérka znovuobnovenie dôvery. Prevažná väčšina členských krajín nevyužila dobré časy na konsolidáciu. Keďže z dlhodobého hľadiska dôležité piliere ako no bail-out klauzula, nezávislosť ECB a Pakt stability a rastu boli spochybnené, je potrebné posilniť národné fiškálne rámce napríklad cez dlhovú brzdu. Hodnotí pozitívne, že trvalý euroval (ESM) zavádza možnosť riadeného bankrotu krajiny. Odovzdanie ďalších právomocí do Bruselu ale musia podľa Radičovej odobriť občania – „nemôžu to robiť politici, to je vylúčené“.

Paradoxne podľa Radičovej pádom vlády v dôsledku schvaľovania zmien v prvom eurovale sa postavenie Slovenska v EÚ posilnilo. Citovala Pitharta, podľa ktorého išlo o „obeť dámou“, najvyššiu politickú hru. „Plody toho môže využiť vo svoj prospech budúca vláda“. To však len za predpokladu, že bude schopná ponúkať konštruktívne riešenia. „Racionálne a rozumné riešenia sa totiž stávajú súčasťou spoločných riešení.“

„Český premiér mi na základe sledovania slovenskej tlače povedal, že má pocit, že Slovensko žije na inej planéte, pretože vôbec nerieši veci, ktoré riešia iné krajiny“, analyzuje stav slovenskej diskusie o aktuálnych problémoch v Európe Radičová. Našou jedinou šancou je podľa nej ostať v „core“ skupine. „Máme šancu, výzvou je sa o ňu nepripraviť.“

Eurokomisár zodpovedný za administratívu a medziinštitucionálne vzťahy Maroš Šefčovič vo svojom príspevku konštatoval, že po schválení Lisabonskej zmluvy panovala predstava, že sa minimálne 10 rokov zmluvy otvárať nebudú. Medzi zásadné momenty fungovania Lisabonskej zmluvy v praxi zaradil úspech rozšírenia procedúry spolurozhodovania sprevádzaného počiatočným prekvapením členských štátov z toho, ako Európsky parlament uplatňuje svoje novonadobudnuté právomoci. V oblasti vonkajšej reprezentácie EÚ sme sa podľa Šefčoviča dostali do predmaastrichtského obdobia čiastočne preto, že EÚ trpí krízou sebadôvery a nie vždy je pripravené hrať vedúcu úlohu, ktorá jej z ekonomickej veľkosti prislúcha.

Šefčovič je presvedčený, že členské štáty budú prekvapené, keď sa začne budúci rok uplatňovať balíček Olliho Rehna o hospodárskom riadení v eurozóne do dôsledkov. Európska komisia bude podľa jej podpredsedu postupovať striktne v duchu toho, čo bolo dohodnuté.

V diskusii o budúcom vývoji v EÚ je podľa neho viacero prúdov. Nemecko v nej pretláča posilnenú fiškálnu disciplínu, automatické sankcie, posilnenie postavenia ECB, politizáciu Európskej komisie (teoreticky cez priamu voľbu predsedu), právo legislatívnej iniciatívy pre Radu (čo by de facto viedlo k vytvoreniu bikamerálneho systému spolu s EP) a exit pre krajiny, ktoré systematicky porušujú pravidlá. Francúzsko zase hovorí otvorene o posilnení dvojrýchlostnej Európy a má vlažnejší postoj k automatickým sankciám.

Bývalý generálny tajomník Rady navrhuje vytvoriť novú zmluvu pre krajiny eurozóny. Európska komisia však nesúhlasí s tým, aby sa vzťahy napríklad medzi členmi eurozóny vyťahovali mimo právny základ EÚ. Povinnosťou Komisie, ako pripomenul komisár, je ochraňovať spoločný záujem všetkých členov. Podpredseda EK tiež pripomína, že proces zmeny zmluvy krízu nevyrieši, riešenia sa totiž musia prijímať rýchlejšie.

Šefčovič vyslovil obavy nad výkonnosťou štátnej správy na Slovensku. SR síce podľa neho patrí do najužšieho jadra EÚ, no zatiaľ si celkom nezvyklo na globálnu zodpovednosť. Komisia však vidí priestor na to, aby sa využíval existujúci zmluvný rámec.

Veľvyslanec Slovenska pri EÚ Ivan Korčok tvrdí, že táto kríza sa od iných odlišuje tým, že riešenia hodnotia vonkajší aktéri – trhy. Problém je v tom, že to čo čakajú trhy je pre politikov často politickou samovraždou. Myslí si, že keby niekto prišiel s návrhom zmien, ktoré sa dnes dejú na konvente, ktorý pripravoval poslednú zmenu európskych zmlúv, tak by ich nikto neakceptoval.

Pozorovať sa dnes dá presadzovanie medzivládnej metódy na úkor komunitárnej, čo narušuje medzi-inštitucionálnu rovnováhu založenú Lisabonskou zmluvou. Hoci bolo jedným z deklarovaných cieľov LZ priblížiť Úniu občanom, súčasná situácia a procesy tejto ambícii veľmi nenahrávajú. Navyše je tu prítomný konflikt medzi subsidiaritou a faktom vzájomnej ekonomickej závislosti. Najväčšia úloha ale podľa diplomata čaká každú členskú krajinu doma.

Lisabonská zmluva zintenzívnila komunikáciu s inými národnými parlamentmi v EÚ, hovorí predseda výboru pre európske záležitosti Ivan Štefanec. Jeho výbor zatiaľ podľa nových právomocí vyslovil nesúhlas s dvoma návrhmi Európskej komisie – o spoločnom základe dane z príjmov a dočasných obmedzeniach hraničných kontrol. Procedúry žltej ani červenej karty zatiaľ neboli použité, pretože sa nenazbieral dostatok hlasov.

Je podľa neho paradoxom, že vláda padla na otázke, na ktorej sa dohodla.  „Ak sa nedokážeme dohodnúť na podpore vlastnej meny, je namieste otázka na čom sa vlastne dokážeme dohodnúť“, zamýšľa sa Štefanec. Podporovanie centralizácie ale nepovažuje za šťastné.

Generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí a globálnych otázok na Ministerstve zahraničných vecí Drahoslav Štefánek hovorí, že nás pred dvoma rokmi zaujímali skôr salónne debaty ohľadne podoby integrácie, pričom dnes je Lisabonská zmluva so svojou „no bail-out“ klauzulou „mimo realitu“. Stúpol význam Ecofinu aj Európskej rady. Pre MZV to znamenalo zintenzívnenie spolupráce s Ministerstvo financií. „Na túto dynamiku si musíme zvyknúť“.

Zároveň informoval, že sa rozbiehajú prípravy na slovenské predsedníctvo v Rade v roku 2016. Zmena volebného cyklu na Slovensku v tomto ohľade spôsobí, že nastupujúca vláda bude musieť do veľkej miery predsedníctvo pripraviť. V novembri sa konalo prvé stretnutie generálnych riaditeľov ministerstiev, v ktorých pôsobnosti je európska agenda a podľa Štefánka sa ukázalo, že „stav nie je lichotivý“, pretože zodpovedné sekcie sú buď poddimenzované alebo v horšom prípade zrušené.

Veľvyslanec Korčok tiež priznáva, že pracovná úroveň štátnej správy má veľké rezervy. Podľa Tomáša Weissa, z pražského Inštitútu pre európsku politiku EUROPEUM bola najväčšia chyba českého predsedníctva EÚ, že po jeho skončení si nedokázalo udržať šikovných ľudí, ktorí na ňom robili v štátnej správe. Európska politika ČR tým podľa neho trpí dodnes.

Zahraničná politika EÚ

Druhý panel konferencie sa venoval zahraničnej politike EÚ. Zameral sa na pôsobenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).

Vedúci divízie strategického plánovania ESVČ Alfredo Conte pripomenul, že služba vznikala v neľahkom a hektickom období zmien v arabskom svete. Podľa Conteho dokázala ESVČ na tieto zmeny reagovať, súčasne však podčiarkol, že by bolo naivné očakávať, že vytvorenie služby povedie okamžite k potlačeniu rozdielov v zahraničných politikách členských krajín. Vytvára však priestor pre vznik spoločných postojov.

Je ESVČ vytvárajúcim sa európskym ministerstvom zahraničných vecí? Alebo je vytvárajúcim sa rozšíreným Generálnym riaditeľstvom Komisie? Pýtal sa v príspevku Jozef Bátora, riaditeľ Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov na FSEV UK. Služba je podľa neho miestom stretu troch kultúr: tradičnej diplomatickej kultúry prichádzajúcej z ministerstiev zahraničných vecí členských krajín, kultúry iniciatív, prichádzajúcej s pracovníkmi Európskej komisie, a kultúry kompromisu, ktorú vnášajú ľudia z Rady. Keďže už dnes tvoria ESVČ zo 46% kariérni diplomati, a toto číslo narastie, dá sa očakávať posilnenie tradičného diplomatického charakteru. Bátora tiež pripomenul, že ESVČ musí bojovať o uznanie nie len od svojich medzinárodných partnerov, ale aj členských krajín.

Piotr Kaczynski, výskumný pracovník bruselského think-tanku CEPS, očakáva rast efektívnosti ESVČ. Niektoré dôležité komponenty správneho fungovania inštitúcie – inštitucionálna pamäť a administratívna kultúra – totiž potrebujú na rozvoj viac ako jeden rok. Z hľadiska fungovania služby je však dôležitá aj jej legitímnosť – preto je potrebné angažovať do tvorby politiky členské krajiny.

Výskumný pracovník pražského inštitútu EUROPEUM Tomáš Weiss sa zaoberal otázkou legitimity zahraničnej politiky EÚ. Z hľadiska väčšej účasti občanov na tvorbe zahraničnej politiky EÚ podľa neho Lisabonská zmluva veľa nepriniesla. Dôležitá je však aj druhá časť "input legitimity" – do akej miery rozhodnutia odzrkadľujú záujmy spoločenstva, ktoré reprezentujú. Dôležité totiž je, koho v prípade EÚ považujeme za základných členov spoločenstva – či európskych občanov, alebo členské krajiny.

Z hľadiska output legitimity bude dôležité posilniť efektívnosť ESVČ.