Radičová u Camerona: Tí, čo míňajú, nemôžu diktovať tým, ktorí platia

Zdroj: TASR/AP Photo/Alastair Grant

Nová finančná perspektíva EÚ na obdobie 2014 – 2020 a možnosti navýšenia európskeho rozpočtu boli hlavné témy stretnutia slovenskej premiérky Ivety Radičovej a britského premiéra Davida Camerona v Londýne. Lídri však hovorili aj o trvalom Európskom stabilizačnom mechanizme, ktorý bude súčasťou agendy letného summitu EÚ. Okrem toho diskutovali o situácii v severnej Afrike a angažovaní Únie pri demokratizácii regiónu.

Britský premiér opakovane na stretnutiach hláv štátov a vlád v Bruseli presadzoval zmrazenie ročného aj viacročného rozpočtu EÚ, pričom zvyšovanie by bolo prípustné len podľa miery inflácie. Ide podľa neho o logický krok vzhľadom na konsolidačné snahy členských krajín, najmä čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ. Európska komisia zatiaľ konkrétny návrh finančnej perspektívy nezverejnila. V predbežnom návrhu priorít však kladie dôraz na hľadanie vlastných zdrojov rozpočtu, ktorý v súčasnosti z 90 % financujú vlády.

 „Nehovorili sme o znižovaní rozpočtu na roky 2014 – 2020, hovorili sme o troch možnostiach: navýšenie podľa požiadaviek Európskej komisie, zachovanie statusu quo, prípadne zníženie,“ povedala Radičová. Zároveň dodala, že Cameron si uvedomuje, že znižovanie nebude možné presadiť.

Lídri sa zhodli, že obmedzené by v žiadnom prípade nemali byť štrukturálne fondy a programy, ktoré sú určené na rozvoj najslabších regiónov. Zachovať by sa malo aj financovanie opatrení v oblasti obchodu a tvorby pracovných miest.

„Stále sme hovorili o navýšení rozpočtu, ale nie v tej výške, ako si to žiada Európska komisia,“ pripomenula Radičová. Poukázala, že všetko bude závisieť aj od úsporných opatrení, ktoré zavedie EÚ vo svojich inštitúciách, kde vidí rezervy.

Slovenská premiérka nepovedala, či podporuje britský postoj, ktorý presadzuje navyšovanie v rozpätí 0 až 2 %. Zdôraznila však, že Slovensko ako čistý prijímateľ európskej pomoci musí brať do úvahy možnosti rozpočtov čistých prispievateľov, ktorí v súčasnosti konsolidujú svoje verejné financie. Podľa jej slov by nebolo spravodlivé, ak by pre čistých prijímateľov museli ešte viac škrtať. „Navýšenie predovšetkým záleží na krajinách, ktoré do toho najviac prispievajú. Predsa tie, ktoré sú prijímatelia, nemôžu robiť nejaký diktát,“ zdôraznila.

Radičová a Cameron sa dotkli aj reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá tvorí okolo 40 % európskeho rozpočtu. Podľa predbežného návrhu by výdavky na agropolitiku mali klesnúť na tretinu.

Slovensko je v prípade zrušenia rozdielnych kvót a dotácií na strane Británie, pretože znevýhodňujú práve také krajiny ako Slovensko. „Ale to nie je jediný dôvod, jednoducho nie je spravodlivé, aby sa trh a konkurencia nahrádzali vyššími dotáciami v niektorých krajinách na úkor iných krajín,“ povedala Radičová s tým, že Slovensko podobne ako Británia zastáva model zníženia dotácií pre veľké farmy.

Oficiálne diskusie o novom rozpočtovom rámci by mali začať v polovici roka po tom, čo Komisia oficiálny návrh aj s konkrétnymi sumami. Nový rozpočet začne platiť od roku 2014.

Európska komisia minulý týždeň zverejnila návrh budúcoročného rozpočtu, ktorý počíta so zvýšením na úrovni 4,9 %. Ročný rozpočet sa odvíja z viacročného finančného rámca (v súčasnosti platí obdobie 2007 – 2013).  Ako vysvetlila Komisia programy, ktoré začali v roku 2007 sú už plne rozbehnuté a v roku 2012 treba zaplatiť viac účtov, aby regionálne orgány a malé a stredné podniky mali zaplatené náklady, ktoré investovali do týchto projektov. Briti vyhlásili, že medziročné navýšenie o 4,9 % nebudú akceptovať.

Veľká Británia patrila medzi krajiny, ktoré ostro vystupovali aj proti návrhu tohtoročného rozpočtu. Situácia sa vyhrotila natoľko, že hrozilo rozpočtové provizórium. Nakoniec bol prijatý kompromisný rozpočet.

(EurActiv/TASR)