Rakúsky kancelár Kurz chce na september zvolať bezpečnostný summit EÚ

Predseda Európskej rady Donald Tusk sa stretol s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom. [EPA-EFE / Stephanie Lecocq]

Rakúsko na začiatku júla preberie od Bulharska predsednícku taktovku v Rade Európskej únie. Počas šiestich mesiacov bude čeliť minimálne štyrom veľkým témam, ktoré bude potrebné vyriešiť ešte pred májovými eurovoľbami.

Začiatok roku 2019 sa ponesie v znamení záveru prebiehajúceho mandátu Európskeho parlamentu. Nasledovať bude zvolenie nového europarlamentu a tiež menovanie novej Komisie.

Na rakúske predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré potrvá od 1. júla do 31. decembra tohto roka, preto čakajú viaceré veľké témy, ktoré bude treba vyriešiť ešte pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu.

Štyrom z nich je treba venovať zvýšenú pozornosť: brexitu, budúcemu viacročnému rozpočtu EÚ, obrannej únii a hľadaní spoločného riešenia v utečeneckej politike.

EÚ čaká veľký kolotoč personálnych zmien

V najbližších dvoch rokoch prebehnú personálne zmeny na väčšine rozhodujúcich postov v inštitúciách EÚ.

Utečenecká otázka: bez kompromisu sa nepohneme

Predseda Európskej rady Donald Tusk preto zavítal do Viedne, aby sa ešte pred budúcotýždňovým summitom EÚ  informoval o postupe v prípravách rakúskeho predsedníctva.

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz v tejto súvislosti avizoval, že by na jeseň rád pozval európskych lídrov na neformálny summit vo Viedni. Mal by sa týkať predovšetkým otázok bezpečnosti v EÚ a boja proti ilegálnej migrácii.

Tusk, ktorý zastáva v utečeneckej otázke stanovisko blízke rakúskemu kancelárovi, sa vyjadril, že jeho cieľom je ukončiť „deštruktívne emócie“ spojené s presídľovacím programom EÚ (tzv. relokáciami). Tie podľa neho len živia populizmus a vedú k rozkolu v EÚ. Riešenie vidí len v zvýšení snahy všetkých zainteresovaných o nájdenie spoločného kompromisu.

Žaloby na Česko, Maďarsko a Poľsko pre relokácie sú na súde, krajiny totiž neprejavili vôľu stav napraviť

Podľa Róberta Kaliňáka je Slovensko so svojimi susedmi solidárne. My sme sa „zachránili“ najmä „gabčíkovským prípadom“, hovorí.

Druhou témou je budúcnosť vzťahov medzi EÚ a krajinami západného Balkánu. Rakúsko aj inštitúcie EÚ budú netrpezlivo čakať na výsledky summitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji tohto roku v Sofii.

Budúca balkánska stratégia sa bude odvíjať práve od týchto rokovaní. Kurz aj Tusk súhlasili, že je dôležité posilniť vzťahy s krajinami západného Balkánu ako aj vzťahy medzi krajinami regiónu navzájom. Potrebné bude tiež posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnosti a migrácie.

Tusk dodal, nie len s ohľadom na krajiny EÚ, ktoré brzdia ďalšie rozšírenie EÚ, že „tie štáty, ktoré po stáročia strážia brány Európy, týmto prispievali k obmedzovaní prílevu migrantov“.

Brexit a európska pokladnica

Veľkou výzvou pre predsednícku krajinu bude moderovanie rokovaní o budúcom rozpočte EÚ, o čom sa presvedčil na nedávnej návšteve Viedne aj európsky komisár pre rozpočet Günther Oettinger. V dôsledku brexitu sa v rozpočte očakáva každoročne diera vo výške 12 až 14 miliard eur. Únia pritom bude musiť riešiť financovanie stále nových priorít, ako migrácia, či vonkajšia bezpečnosť Brusel si preto praje citeľné zvýšenie príspevkov členských štátov do spoločnej kasy – z 1,01 percent na 1,19 percent.

Pre rakúskeho štátneho tajomníka pre európske záležitosti Gernota Blümela (ÖVP) je toto navýšenie neprijateľné. Hovorí, že pokiaľ bude EÚ v dôsledku odchodu Spojeného královstva menšia, nemôže byť jej rozpočet väčší. Pre rakúsky denník Der Standard potvrdil toto stanovisko aj kancelár Kurz.

Kurz: Čistí príjemcovia by z rozpočtu EÚ mali dostávať menej ako dnes. Aj Slovensko

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz (ľudovci – ÖVP) chce šetriť. Stratiť by mali hlavne krajiny EÚ, ktoré z európskej kasy dostávajú viac peňazí ako do nej odvádzajú. Teda aj Slovensko.

Predseda Európskej rady Tusk sa z tejto diskusie diplomaticky stiahol. Nekomentoval čísla, ale povedal, že je treba rozpočet nastaviť tak, aby pomohol prinášať riešenia pre skutočné problémy občanov. Medzi týmito prioritami sú ilegálna migrácia, obrana a bezpečnosť, ale taktiež vzdelávanie a digitalizácia. Aj v týchto rokovaniach bude treba nájsť kompromis medzi členskými štátmi a „rovnováhu medzi novými prioritami a tradičnými oblasťami“, akými sú napríklad kohézna politika alebo poľnohospodárstvo.

Rozpočet EÚ po brexite: Česko, Maďarsko aj Poľsko chcú prispievať viac

Hlavnou výzvou, ktorej bude čeliť európsky rozpočet po roku 2020 je finančný výpadok spôsobený odchodom Veľkej Británie. Európska komisia napriek tomu chce, aby bol budúci Viacročný finančný rámec výšší ako jedno percento HDP celej Európskej únie.