„Rebeli Európskej únie“ ukázali, že držia spolu

Mateusz Morawiecki a Viktor Orbán FOTO: TASR/MTI/Tibor Illyes

Prvá zahraničná cesta nového predsedu poľskej vlády Mateusza Morawieckého smerovala do Budapešti za maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Premiéri spoločne kritizovali migračnú politiku EÚ a vyzdvihli úlohu krajín strednej Európy.

Na obe krajiny v stredu (3. januára) Európska komisia definitívne podala žalobu za nedodržiavanie povinných kvót na prerozdelenie žiadateľov o azyl, ktoré v roku 2015 odsúhlasila väčšina krajín. Okrem nich sa žaloba týka aj Českej republiky.

Premiéri sa však na stredajšom stretnutí zhodli, že spor s Európskou úniu ohľadom riešenia migračnej krízy vyhrávajú. Maďarský premiér podotkol, že zatiaľ čo ekonomiky krajín strednej Európy fungujú, prisťahovalecká politika Únie zjavne zlyhala.

Žaloby na Česko, Maďarsko a Poľsko pre relokácie sú na súde, krajiny totiž neprejavili vôľu stav napraviť

Podľa Róberta Kaliňáka je Slovensko so svojimi susedmi solidárne. My sme sa „zachránili“ najmä „gabčíkovským prípadom“, hovorí.

Migračná politika rozhoduje voľby

Morawiecki v súvislosti s utečeneckou otázkou vyjadril presvedčenie, že členské štáty EÚ majú mať právo na to, aby sa rozhodli, s kým chcú ich občania spolunažívať. Zdôraznil, že Poľsko má rovnaký postoj k migračnej kríze ako Maďarsko a dodal, že nedávne voľby v Európe naznačujú, že migrácia sa stáva „ešte horúcejším zemiakom“.

Maďarský premiér uviedol príklad októbrových volieb v susednom Rakúsku, ktoré podľa neho ukázali, že „Európa je demokratický kontinent“. K moci sa dostala pravicová vláda pod vedením Sebastiana Kurza, ktorá má k migrácii negatívny postoj.

„Ľudia, ktorí nechcú imigráciu, zvolili vládu, ktorá rovnako nechce imigráciu,“ zhodnotil Orbán. „Toto sa v Európe bude diať (aj v iných krajinách), je to len otázka času… Môžete to nazvať populizmom, ale malo by sa robiť to, čo chcú ľudia,“ dodal.

Ako sa Rakúsko postaví k Únii a migrantom po voľbách? (INFOGRAFIKA)

Ľudovci sú za priamu voľbu predsedu Európskej komisie a uzavretie paktu subsidiarity.

Očakáva sa, že Orbán ostane premiérom aj po aprílových parlamentných voľbách. V utorok v liste podporovateľom napísal, že voľby rozhodnú, či Maďarsko ostane „krajinou Maďarov… alebo krajinou imigrácie.“

Stredná Európa chce mať vplyv

Stredoeurópske hospodárske modely fungujú, tunajšie krajiny zohrávajú stabilizačnú úlohu v Európskej únii, preto chcú mať náležitý vplyv na jej záležitosti, povedal Orbán.

Nový poľský premiér zas vyzdvihol úlohu Vyšehradskej štvorky a povedal, že krajiny v tomto zoskupení sú súčasťou EÚ a prispievajú k jej rastu i stabilite. „Veríme v hodnoty Únie, chceli by sme ju spoločne budovať,“ dodal.

V4 stratila ambíciu aj schopnosť byť modelom pre krajiny Východného partnerstva

Kým sa Vyšehradská skupina nevylieči z populizmu, nemôže naďalej „vyvážať“ svoje skúsenosti s transformáciou na demokratický systém do krajín, ktoré majú európske ambície, hovoria experti.

Orbán v reakcii na novinársku otázku oznámil, že ešte v tomto mesiaci sa vo Viedni stretne s novou rakúskou vládou. Ako dodal, bude sa snažiť vybudovať úzke vzťahy s rakúskym kabinetom. Premiéri Maďarska a Poľska deklarovali záujem na prehĺbení vzťahov s ďalšími krajinami regiónu, avšak vylúčili prípadné rozširovanie vyšehradského zoskupenia.

Spolu proti Únii

Na vyše hodinovej tlačovej konferencii, ktorú dekorovali národnými vlajkami Maďarska a Poľska, pričom vlajka EÚ chýbala, sa ani jeden z premiérov týchto členských krajín Únie nezmienil o vlaňajšom decembrovom aktivovaní článku 7 Zmluvy o EÚ proti Poľsku v reakcii na porušovanie zásad právneho štátu a zásad delenia výkonných, zákonodarných a súdnych právomocí zo strany poľskej vlády a poľského prezidenta.

Budapešť však už predtým vyhlásila, že v prípade návrhu na pozastavenie hlasovacích práv Poľska, ktorý musia schváliť všetky členské štáty, použije svoje právo veta.

V decembrovom rozhovore pre maďarské rádio Orbán vyhlásil, že „ak niekto zaútočí na Poľsko, zaútočí na celú strednú Európu.“

Právne konanie proti Poľsku považuje Orbán za útok na strednú Európu

Slovensko venuje aktivácii článku 7 proti Varšave „náležitú pozornosť“.

Maďarsko čelí žalobe zo strany EÚ aj za útok na univerzity a mimovládne organizácie financované zo zahraničia.