Reforma autorského práva rozdeľuje Európu, jednotný nie je ani Vyšehrad

Ilustračný obrázok. [EC/AV]

Členské štáty, Európsky parlament a Komisia zakončili takmer trojročné vyjednávania o reforme autorského práva. Sporným bodom boli články 11 a 13, ktoré podľa kritikov ohrozujú slobodu internetu.

Článok vznikol v spolupráci s poľskou, slovenskou a českou redakciou portálu EURACTIV a maďarským think tankom Political Capital ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Návrh Európskej komisie reformovať autorské právo začal sériu diskusií o spravodlivom odmeňovaní autorov, ktorí tvoria internetový obsah. Debata sa však rýchlo zvrtla aj na tému slobody prejavu v digitálnej ére.

Najviac kontroverzií vzbudzujú dva články navrhovanej autorskej smernice. Rozdielne pozície sa objavili nielen v Európe, ale aj v rámci jednotlivých členských štátov. A ani krajiny V4 neboli výnimkou – ich postoj k článkom 11 a 13 sa v priebehu rokovaní vyvíjal a doteraz sa výrazne líši.

Kým článok 13 zaväzuje internetovej platformy typu Ulož.to, či YouTube na filtrovanie obsahu a ochrane autorských práv, článok 11 sa okrem iného týka zverejňovania titulkov a perexov vo vyhľadávačoch, na sociálnych sieťach či pre služby ako sú Google News. Aktuálne znenie textu hovorí, že úryvky obsahujúce viac ako veľmi stručný výťah z textu, budú môcť platformy zdieľať len ak si zaobstarajú licenciu od vydavateľa.

Dvaja za, dvaja proti

Európska komisia predstavila návrh reformy v septembri 2016 počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Aj preto bola pôvodná pozícia Slovenska neutrálne a snahu o harmonizácii autorského práva v digitálnom prostredí slovenská vláda vítala.

Česká republika a Poľsko s predloženým návrhom spočiatku nesúhlasili. Pokiaľ ide o Maďarsko, vládna diskusia o smernici sa väčšinu času odohrávala za zatvorenými dverami.

K negatívnemu postoju sa potom pridalo aj Slovensko, čo sa prejavilo aj počas posledného prerokovávania návrhu v Rade, keď spoločne s Poľskom hlasovalo proti smernici. Česko sa naopak rozhodlo výslednú podobu smernice podporiť, podobne ako Maďarsko.

Zmätok v nových copyrightových pravidlách na internete? Čo by priniesli? (INFOGRAFIKA)

Aké by boli výhody a nevýhody novej celoeurópskej legislatívy o autorských právach? Ktoré otázky vzbudzujú najviac nevôle a čo bude nasledovať?

Chrániť autorov, ale neobmedzovať slobodu

Slovensko svoj nesúhlas vysvetľuje tým, že dlhodobo presadzovalo, aby sa ochrana autorského práva nevzťahovala na krátke úryvky spravodajských textov a odkazy na články sprevádzané malými ilustračnými obrázkami. Kľúčovými boli pre Slovensko najmä malé a stredné podniky, vrátane startupov, ktoré chcela vláda pred dopadom smernice ochrániť. Výsledné znenie smernice ale slovenské návrhy nereflektuje.

„Slovensko sa snažilo nájsť fungujúci mechanizmus, ktorý ochráni dostatočne vydavateľov, avšak v odôvodnenej miere, nevytvorí novú ochranu obsahom, ktoré sú aj dnes voľne šíriteľné a nenaruší tak prostredie na digitálnom trhu,“ spresnilo slovenského ministerstvo kultúry. Internetový obsah, ako sú práve úryvky denných správ, by podľa rezortu mal byť naďalej voľne dostupný, inak hrozí narušenie digitálneho trhu. Bratislava preto nemohla podporiť ani tzv. francúzsko-nemecký kompromis, ktorý obsahuje iba oklieštenú výnimku pre malé a stredné podniky.

„Keďže na zasadnutí Coreper návrhy kompromisných riešení k prejednávaným otázkam (vrátane otázky malých a stredných podnikov) nezodpovedali dlhotrvajúcej pozícii Slovenskej republiky, Slovenská republika nepodporila mandát na ďalšie rokovania v trialógoch,“ uviedlo ministerstvo.

Pri reforme autorských práv dosiahli členské krajiny Únie kompromis, Slovensko návrh nepodporilo

Reforma celoeurópskych copyrightových pravidiel prešla ďalšou úrovňou schvaľovania. Legislatívu musia ešte prerokovať zástupcovia Európskej komisie a Európskeho parlamentu, a napokon schváliť europoslanci.

Za úplné zamietnutie smernice sa počas rokovaní rozhodla aj Varšava. „Dôvodom je, že poľská vláda odmieta akékoľvek riešenie, ktoré obmedzuje slobodu slova na internete,“ zdôraznilo vo svojom vyhlásení poľské ministerstvo kultúry a národného dedičstva (MKiDN), ktoré má v Poľsku na starosti agendu autorského práva.

Poľské výhrady sa takisto týkajú predovšetkým článkov 11 a 13 navrhovanej smernice. MKiDN síce uznáva, že „autorské právo by malo byť chránené, ale nie na úkor slobody internetu“.

Varšava tiež vystupuje proti tomu, aby sa výrazne obmedzoval zdieľaný obsah. Podľa poľských diplomatov by z navrhovaných pravidiel profitovali predovšetkým medzinárodné vydavateľské domy, zatiaľ čo existencia malých a stredných vydavateľov, vrátane tých poľských, by bola ohrozená.

„Verím, že autori by mali byť dostatočne a správne odmeňovaní. Mechanizmus, ktorý to má zaručiť, ale nemôže zároveň ohrozovať slobodu slova. Podľa názoru poľskej vlády sú zámery zákonodarcov legitímne, ale spôsob ich realizácie ohrozuje slobodu slova. Navyše tento návrh vytvára nebezpečný precedens automatického filtrovanie obsahu, čo môže byť v budúcnosti zneužité v rozpore s pôvodnými cieľmi a zámermi,“ vysvetlil podpredseda vlády pre kultúru a národné dedičstvo Paweł Lewandowski.

Česká otočka

Pozícia Českej republiky sa počas vyjednávania značne vyvinula. Pôvodne skôr rezervovaný až odmietavý postoj k reforme sa nakoniec zmenil na súhlasné stanovisko s kompromisom, dohodnutým v Rade. Česká vláda sa tak počas finálneho hlasovanie vyslovila za návrh.

„ČR sa od začiatku vyjednávania usiluje o vyvážený text smernice, ktorý by zaistil rovnováhu práv a záujmov všetkých dotknutých subjektov, tvorcov, užívateľov a spotrebiteľov. Aktuálne znenie kompromisného návrhu zohľadňuje pripomienky vznesené Českou republikou úplne alebo v značnú mieru,“ uviedla Petra Hrušová z Ministerstva kultúry ČR.

Zároveň dodala, že vláda „podporuje kompromisný návrh smernice ako celok podľa odsúhlaseného mandátu“. Český postoj sa tak od slovenského aj poľského výrazne líši.

Na európsku reformu copyrightu upozorňujú aj slovenskí a českí YouTuberi

Známi vlogeri ako GoGo alebo Duklock zo Slovenska, či Kovy z Čiech, zaznamenali po zverejnení videí o reforme autorských práv záujem desiatok tisíc followerov. Osvetová kampaň je ale u nás podľa influencerov nedostatočná, niektorí nabádajú písať europoslancom, iní podpísať petíciu.

Europoslanci z Fideszu reformu podporili

Maďarská vláda nebola ochotná o svojej pozícii počas rokovaní príliš informovať, ale europoslanci zvolení za vládnu stranu Fidesz v septembri hlasovali za návrh. Na rozdiel od nich ale väčšina maďarských europoslancov iných strán hlasovala proti.

Napríklad europoslanec Socialistov István Ujhelyi návrh nepodporil práve kvôli článkom 11 a 13. Je presvedčený, že súčasné problémy sa nedajú riešiť možným obmedzením slobody slova, tvorivej slobody a slobody prejavu.

„Najväčším úskalím smernice je to, že umožňuje rôzne interpretácie textu podľa toho, čo v nej chcú vidieť jednotliví zákonodarcovia. Napríklad v prípade článku 13, ktorý sa týka kontroly nelegálneho obsahu, smernica nemôže byť implementovaná bez použitia filtrovacieho softvéru. To je však znepokojujúce, pretože doposiaľ neexistuje jediný softvér, ktorý by sa nesnažil byť pápežskejší ako pápež, teda aj obsah vytvorený skutočne samotným užívateľom by týmto filtrom nemusel prejsť,“ uviedol politik pre maďarský think tank Political Capital.

Ujhelyi verí, že celá debata by sa mohla stať bezpredmetnou. Zákonodarcovia podľa neho, či už vedome alebo nevedome, podporujú autocenzúru.

Platformy vs. vydavatelia

Reforma autorského práva bola intenzívne diskutovaná aj v rámci jednotlivých štátov, a to predovšetkým medzi médiami a online platformami. Napríklad Věra Průchová zo spoločnosti Seznam.cz, ktorý na domácom trhu konkuruje Googlu, pozíciu českej vlády odmieta.

„Česká republika hlasovala v Rade bohužiaľ za mandát, na rozdiel napríklad od Slovenska alebo Poľska. Pozíciu proti mandátu pritom v Českej republike okrem Seznamu presadzoval tiež Zväz priemyslu a dopravy, Hospodárska komora alebo ICT ÚNIE,“ upozornila.

Postoj českej vlády naopak víta Ochranný zväz autorský (OSA), ktorý v Českej republike predstavuje silnú záujmovú skupinu v oblasti ochrany autorských práv. Podľa nich si „aktuálna situácia v online prostredí vyžaduje aktualizáciu autorského práva tak, aby sa prispôsobila trendom. Z toho dôvodu čl. 13 jednoznačne vítame,“ uviedla zástupkyňa OSA Kateřina Růžičková.

Rovnaký názor má aj Václav Mach z Únie vydavateľov, ktorý návrh Rady rovnako podporuje. Verí, že s finalizovaním legislatívy a jej prijatím nebude problém.

Europoslankyňa J. Reda: Online filter na kontrolu copyrightu diela bude musieť mať takmer každý

Jedna z najaktívnejších europoslancov v boji za spravodlivé autorské práva na internete tvrdí, že nové znenie celoeurópskej smernice poškodí malé firmy. „Pýtajte sa vlády aj europoslancov, prečo zlý návrh podporujú. Vo voľbách ich ohodnotia najmä mladí voliči,“ hovorí JULIA REDA.

V prípade Slovenska boli najaktívnejšími skupinami, ktoré sa do diskusie o reforme autorského práva zapojili, predovšetkým autori, zväzy a asociácie, ktoré autorov podporujú alebo zastrešujú.

Príkladom je Tlačová agentúra slovenských republiky (TASR), ktorá je najväčšou agentúrou svojho druhu v krajine a tiež členom Európskej aliancie tlačových kancelárií (EANA). Rovnako ako EANA aj TASR podporuje Únijné snahy „smerujúce k tomu, aby online platformy tvorcom obsahu, novinárom a médiám adekvátne prispievali“.

Na Slovensku je aktívna aj Asociácia európskych novinárov, ktorá tiež návrh novej legislatívy podporuje, a to vrátane výnimiek pre otvorené softvérové ​​platformy typu Wikipedia. „Je treba prijať takú normu, ktorá by rozptýlila obavy z možnej cenzúry internetu a filtrovania jeho obsahu,“ vyhlásil generálny tajomník Asociácie a slovenský rozhlasový novinár Tibor Macak.

Emil Vojtko, riaditeľ spoločnosti Vidadu, ktorá je najväčšou sieťou internetových autorov, YouTuberov a influencerov v Čechách a na Slovensku považuje debatu o reforme autorského práva za nedostatočnú.

„Ak sa niekto rozhodne hľadať viac informácií o reforme, Google mu ponúkne len niekoľko blogov, ktoré sa legislatíve venujú,“ uviedol Vojtko. Sieť viac ako 200 autorov, ktoré Vidadu zahŕňa, je znepokojená predovšetkým nejednoznačnosťou znenia článku 13 a tiež tým, že autori nedokážu predvídať vplyv nových pravidiel na existujúce obchodné modely.

Dôležité je vnímať fakty

Odmietavý postoj poľských úradov chvália napríklad ZIPSEE Digital Poland, firma reprezentujúc rôzne internetové spoločnosti. „Rozhodnutie poľskej vlády je dôkazom toho, že sama rozumie súčasnému svetu, v ktorom je pokrok v digitalizácii, vede a nových technológiách ťažnou silou pre rozvoj národných ekonomík v celej EÚ,“ uviedol jej predseda Michał Kanownik.

Na druhej strane Komora vydavateľov (IWP), zastrešujúca najvýznamnejších vydavateľov v Poľsku, apelovala na vládu, aby smernicu podporila.

„Smernica síce nevyrieši všetky problémy na mediálnom trhu, ale aspoň čiastočne napraví súčasnú nerovnováhu medzi poskytovateľmi obsahu (napríklad vydavateľmi) a subjektami, ktoré využívajú materiál pre svoj vlastný biznis,“ uviedla Komora v oficiálnom vyhlásení.

Bogusław Chrabota, predseda IWP a šéfredaktor poľského denníka Rzeczpospolita, je o niečo konkrétnejší.

„Dúfam, že odporcovia smernice konečne otvoria oči a začnú vnímať fakty. Z ochudobňovania a v konečnom dôsledku aj ničenia autorov, novinárov, spisovateľov, hudobníkov alebo filmových tvorcov nebude ťažiť vôbec nikto, nastane akési vákuum. A to nie je správne. Vďaka smernici máme šancu prežiť. Hovorím šancu, pretože sme stále len na polceste,“ upozornil Chrabota.

Zmenia sa spôsoby používania internetu? V Bruseli sa rozhoduje, či má legislatíva o copyrighte ešte šancu

Členské štáty EÚ nenašli v novej legislatíve o autorských právach kompromis na prvýkrát. V piatok budú vyjednávať opäť. Europarlament sa chce s krajinami dohodnúť do 14. februára. Bez dohody a po tomto termíne by už kontroverzná legislatíva nemala šancu.

Maďarský právnik Tóth Péter Benjamin pripomína jednotu záujmových skupín, ktorá sa vytvorila v priebehu diskusií o autorskej smernici, predovšetkým v súvislosti s hlasovaním Európskeho parlamentu v lete minulého roka.

„Skutočnosť, že Európsky parlament nakoniec návrh schválil, môžeme pripísať doteraz nevídanej jednote európskych umelcov, tvorcov obsahu a organizácií, ktoré ich zastupujú. Umelci sa obrátili na európskych zákonodarcov otvoreným listom a táto petícia bola podpísaná 40 tisícami osôb,“ upozornil právnik zo združenia spisovateľov ARTISJUS.

Podľa Tótha síce kritici reformy hovoria o cenzúre internetu, nová legislatíva ale v skutočnosti neznamená žiadne obmedzenie alebo záväzky pre užívateľov. „Zmeny zasiahnu iba veľké platformy, poskytovateľov služieb a vlastníkov autorsky chráneného obsahu. Pre používateľov bude naopak ľahšie zdieľať obsah, pretože všetky potrebné povolenia bude musieť získať prevádzkovateľ platformy,“ argumentoval Tóth.

Odborník tiež upozornil, že médiá venujú smernici veľkú pozornosť, dávajú však priestor aj najrôznejším mýtom a nepravdám. Príkladom môže byť „zákaz“ meme. Paródia a meme pritom podľa neho naďalej zostanú z autorských zákonov vyňaté, Únijná smernice totiž umožní ich voľné vytváranie a šírenie. Žiadny z bodov článku 13 neobsahuje podľa neho nič, čo by znamenalo opak.

„Pri transpozícii smernice bude povinnosťou každého štátu, aby vytvoril výnimky z autorskej ochrany pre tvorbu paródie,“ uzavrel Tóth.