Reforma azylového systému sa kvótam nevyhne

Zdroj: Európska komisia

Komisia v stredu predstavila dve možnosti, ako sfunkčniť európsky azylový systém, ktorý sa pomaly rúti pod tlakom doposiaľ najväčšieho prílevu utečencov od druhej svetovej vojny.

„Súčasný systém nie je udržateľný,“ povedal pri predstavovaní návrhov prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans.

Mechanizmus  známy pod názvom dublinské nariadenie dáva vo väčšine prípadov zodpovednosť za vybavenie žiadosti o azyl prvej krajine, cez ktorej územie vstúpil migrant do EÚ.

Presadzovanie dublinských pravidiel nebolo však nikdy ideálne. Viaceré krajiny, ako napríklad Grécko, mali dlhodobé problémy s dodržiavaním základných štandardov v rámci vybavovania žiadostí o azyl.

Čítajte aj: Reforma dublinského nariadenia otvára kvóty

Rok 2015 odhalil vážne trhliny azylového mechanizmu.  Vlani len cez Taliansko a Grécko do EÚ dorazilo približne miliónov migrantov a utečencov  a spoločný azylový systém prestal efektívne fungovať potom, čo niektoré členské štáty na čele s Nemeckom suspendovali viaceré časti nariadenia.

Jedna radikálna, druhá kontroverzná

Komisia chce do azylového systému vniesť viac spravodlivosti a solidarity medzi členskými krajinami.

Jedna z preložených možností zahŕňa úplné prepracovanie azylových pravidiel s povinným a automatickým prerozdeľovaním žiadateľov o azyl do celej EÚ bez ohľadu na to, do ktorej krajiny by potenciálny utečenec vstúpil ako prvej.

„V tomto prípade by sa zodpovednosť rozhodne hneď na začiatku a pre každý prípad na základe distribučného kľúča,“ vysvetlil prvý podpredseda Frans Timmermans.  Počet pridelených žiadateľov o azyl by bol určovaný rôznymi faktormi, vrátane veľkosti krajiny.

Druhou možnosťou je v podstate zachovať dublinský systém, ale dôslednejšie pomáhať krajinám vystaveným najsilnejším migračným vlnám. „Dublin Plus“ by zaviedol povinné kvóty iba v prípade, že jedna z krajín čelí výnimočnému tlaku prichádzajúcich utečencov.

Kvóty sa nepáčia

Podobný relokačný systém sa európski lídri snažili presadiť už pred pár mesiacmi, keď sa na zasadnutí Rady dohodli na relokácii 160 tisíc žiadateľov o azyl z gréckych a talianskych táborov.

Do dnešného dňa bolo presunutých iba približne 1000 z nich. Slovensko a Maďarsko podalo voči rozhodnutiu ministrov sťažnosť na Súdny dvor EÚ.

Minister vnútra Robert Kaliňák po stredajšom rokovaní vlády pred novinármi vyhlásil, že prerozdeľovanie migrantov medzi členské štáty EÚ „je v tej línii, s ktorou nesúhlasíme“. Je preto nepravdepodobné, že by Slovensko takúto reformu EÚ podporilo.

S nápadom sa nestotožňujú ani Česi, Poliaci a Rumuni, hoci s povinnými kvótami napokon súhlasili. Rumunsko už presídlilo prvú skupinu utečencov.

Čítajte aj: Rumunsko kvóty odmietlo, no v marci príjme prvých utečencov

Český štátny tajomník pre európske záležitosti Tomáš Prouza na svojom twitterovom účte trvalé kvóty označil za „mŕtveho koňa“ a vyzval Komisiu, aby sa sústredila na veci, ktoré „naozaj pomôžu“.

„Dávame tieto možnosti, aby sme začali diskusiu,“ zdôraznil Timmermans.

Podpora legálnej migrácii

Dôležitou súčasťou novej azylovej agendy je zlepšenie možností legálnej a bezpečnej migrácie pre ľudí z tretích krajín.

„Hoci bude EÚ naďalej investovať do rozvoja svojej pracovnej sily a riešiť nezamestnanosť, Európa musí takisto podporiť legálne a bezpečné spôsoby, ako ľudia môžu prísť do EÚ, či už s cieľom získať ochranu alebo pracovať. Európa potrebuje pritiahnuť zahraničné talenty, aby podporila svoj hospodársky rast,“ povedal eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopoulos

Komisia preto vypracuje návrh rámca v oblasti presídľovania a zavedie spoločné pravidlá týkajúcich sa postavenia, ktoré treba priznať presídleným osobám, finančnej podpory a opatrení na zabránenie sekundárnemu pohybu. Práva by mali byť podmienené registráciou, odberom odtlačkov prstov a pobytom v krajine EÚ, do ktorej bol žiadateľ pridelený. Presun do inej krajiny by mal byť sankcionovaný.

Zároveň plánuje exekutíva reformovať smernicu o modrej karte, ktorá má do EÚ prilákať vysokokvalifikovaných občanov tretích krajín.

Čítajte aj: Únia „zháňa“ viac kvalifikovaných prisťahovalcov

Podľa najsilnejšej opozičnej strany Sloboda a Solidarita výzva pre EÚ nespočíva v posilnení legálnych ciest utečencov do EÚ, tak ako to formuluje Komisia. „Naopak, treba podporovať riešenia a aktivity, ktoré budú viesť k zastaveniu konfliktov vo svete, k výraznej podpore bezpečných štátov, ktoré na svojom území poskytli útočisko utečencom, k dôkladnej ochrane vonkajších hraníc EÚ či k návratu utečencov, ktorí sa už nachádzajú v EÚ a nesplnili podmienky na udelenie azylu alebo sa nachádzajú v režime dočasného útočiska,“ povedal tímlíder strany SaS pre zahraničnú politiku Martin Klus.

„Vo svete na základe veľmi nepriaznivých životných podmienok sa nachádza možno miliarda ľudí, ktorí by mali záujem skúsiť život v Európskej únii. Z toho zhruba 150 až 200 miliónov ľudí v Ázii a Afrike je priamo ohrozených ozbrojenými konfliktami a môžu sa stať potenciálnymi žiadateľmi o azyl v EÚ. Je nemysliteľné, aby Európa tento nápor zvládla,“ povedal na margo návrhu Komisie predseda strany a europoslanec Richard Sulík.

Čo ďalej 

Návrhy teraz Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade. Timmermans potvrdil, že Komisia plánuje legislatívu presadiť už v lete. Ministri vnútra krajín EÚ by o návrhoch mohli diskutovať už na stretnutí 21. apríla v Luxemburgu. Európski lídri by reformu nariadenia mohli otvoriť už na najbližšom júnovom summite v Bruseli.