Regióny poznajú svoje silné a slabé stránky. Pozná ich aj Bratislava a Brusel?

Podujatie "Európa si vybrala Prešov" [presov.sk]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ z pohľadu regiónov

Menej rozvinutým slovenským regiónom by pomohlo, keby sa komunikácia štátu s nimi zlepšila. Zmeniť by sa mal aj systém prerozdeľovania eurofondov na národnej úrovni tak, aby lepšie zohľadňoval potreby ľudí z periférie, tvrdia v Prešovskom samosprávnom kraji

Európsky výbor regiónov (VR) v roku 2016 odštartoval iniciatívu Úvahy o Európe“, prostredníctvom ktorej chce zapojiť občanov EÚ do diskusie o ďalšom smerovaní európskeho projektu. V rámci nej tiež požiadal občanov, aby prostredníctvom online prieskumu vyjadrili svoje obavy alebo očakávania v súvislosti s budúcnosťou Európy.

Respondenti v prieskume napríklad odpovedali, na ktorú politickú úroveň sa pri riešení svojich problémov najviac spoliehajú. Najčastejšou odpoveďou Slovákov boli mestá a obce, nasledované regiónmi, národnou vládou a nakoniec Európskou úniou.

Súčasťou iniciatívy VR je aj séria miestnych podujatí naprieč celou EÚ vo forme diskusií s občanmi. Jedna z nich sa za účasti slovenských členov VR v piatok (20.4.) konala aj v Prešove.

Dôverujeme tým, ktorých poznáme

Panelistov prešovskej diskusie výsledky ankety podľa vlastných slov neprekvapili.

Primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová považuje „za logické“, že sa voliči najviac spoliehajú na politikov, ktorých majú možnosť osobne poznať. „Čím je úroveň vládnutia vzdialenejšia, a čím menej poznáme politikov, ktorí nás zastupujú, tým je naša dôvera nižšia“.

Podľa primátora Kežmarku Jána Ferenčáka by Európsky výbor regiónov mal byť hlasom obyvateľov miest a regiónov, ktorí v Bruseli tlmočí ich problémy ale aj pozitívne skúsenosti. Členmi VR sa môžu stať len volení zástupcovia z regionálnej či miestnej úrovne: poslanci mestských či krajských zastupiteľstiev, primátori alebo župani. Slovensko vo výbore zastupuje 9 členná delegácia.

To, že ľudia dôverujú viac regionálnym ako bruselským politikom neprekvapuje ani vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislava Mika. Pripomenul, že v rozhodovacích procesoch EÚ hrajú dôležitú úlohu všetky úrovne, vrátane regiónov. Drvivá väčšina slovenských obyvateľov však podľa neho nemá o tom dostatok informácií.

„Aby sa zvýšila dôvera ľudí v Európsku úniu, čaká nás ešte veľa práce s vysvetľovaním, aký je model rozhodovania na európskej úrovni,“ dodal Miko.

Konvergenciu brzdí korupcia

Miko pripomenul, že dôkazy o prínose členstva v EÚ pravidelne prináša správa Komisie o hospodárskej a sociálnej situácii na Slovensku. V nej každoročne konštatuje, že životná úroveň Slovákov po vstupe do Únie výrazne vzrástla. Najväčší problém však vidí v pretvrávajúcej priepasti medzi Slovenskom a vyspelejšími členskými krajinami EÚ.

Pomalú konvergenciu sa k väčšej rýchlosti pritom nedarí naštartovať ani z peňazí z kohéznej politiky (politiky súdržnosti). Jednou z hlavných pričín je podľa Ladislava Mika vysoká miera korupcie, na čo upozorňuje aj správa Komisie.

Komisia v správe o Slovensku poukazuje na slabé inštitúcie a korupciu

Európska komisia si všíma, že vnímanie korupcie a dôvera v súdnictvo na Slovensku patrí medzi najhoršie v celej Európskej únii. Pochvalu udelila za stúpajúce tempo hospodárskeho rastu a klesajúcu nezamestnanosť.  

Korupciu označili za najväčší problém Slovenska aj respondenti v online prieskume Európskeho výboru regiónov. „Ľudia tak inými slovami chcú povedať, že by sme mohli lepšie využívať prostriedky, ktoré máme k dispozícii a rýchlejšie sa tak priblížiť vyspelejším krajinám,“ upresnil Ladislav Miko.

Podľa Ferenčáka by sa problém korupcie dal vyriešiť zjednodušením systému  prerozdeľovania európskych dotácií. Menej byrokracie by podľa neho zároveň zrýchlilo čerpanie finančnej podpory na mestské a regionálne projekty.

Ako uviedol „akýkoľvek infraštruktúrny projekt od prípravy až po samotné prestrihnutie pásky trvá dva až tri roky, pričom volebné obdobie má len štyri roky“.

Menej veľkých a viac menších projektov

Primátor Kežmarku však pripomína, že odstupy nepretrvávajú len medzi členskými krajinami, ale aj vo vnútri ich hraníc, pričom sa v niektorých prípadoch dokonca prehlbujú.

Hlavnú príčinu vidí v zle nastavených prioritách na národnej úrovni. Za problém tiež považuje nedôveru štátnej správy voči mestám a regiónom. V takomto nastavení sa veľmi ľahko prehliadajú lokálne potreby a problémy, ktoré sú v každom regióne odlišné.

Veterné turbíny na streche, plyn z kompostu. Tak vyzerá ekonomika 21. storočia

Slovenské predsedníctvo by mohlo vytvoriť sieť regiónov, ktoré prechádzajú novou priemyselnou revolúciou, hovorí pre EurActiv.sk vládny splnomocnenec pre revitalizáciu šesťmiliónového regiónu Hauts-de-France PHILIPPE VASSEUR.

„Namiesto toho, aby sme podporili desaťtisíc menších projektov, investujeme do jedného veľkého projektu, ktorý vôbec nerieši problémy zaostávajúcich miest a regiónov,“ priblížil svoje výhrady Ferenčák.

Ladislav Miko je zástanca toho, aby sa vytvorili kapacity a infraštruktúra na to, aby mohli byť financované malé projekty v hodnote 100 až 150 tisíc euro. Ich výhodou je, že sa môže okolo nich vytvoriť skupina nadšených ľudí, ktorá výrazne urýchli ich realizáciu.

„Čím je väčší projekt, tým je väčšie pokušenie. Keď sú veľké projekty, tak je veľký záujem, aby na tom niekto zarobil,“ priblížil ďalšiu výhodu malých projektov Miko.

Podľa Turčanovej sa štrnásť rokov členstva v európskom bloku výrazne podpísalo pod rozvoj Prešova. Mnohé veľké projekty, ktoré sa v meste podarilo dokončiť, by podľa jej názoru neboli možné bez čerpania finančnej podpory z fondov Európskej únie.

Smart nádeje

Zároveň však uznáva, že nie je dobré, keď mesto len pasívne čaká na dotácie z Únie. Preto v tejto súvislosti pripomenula, že sa Prešovu minulý rok podarilo navýšiť úverový rámec od Európskej investičnej banky (EIB).

Primátorka tiež prviítala, že EIB vybrala Prešov a Nitru, ako jediné dve slovenské mestá, ktorým v rámci nástroja JASPERS ponúkla technickú pomoc s rozvojom jej vlastnej stratégie Smart Cities. Východoslovenské mesto chce byť v oblastí inteligentných riešení slovenským lídrom.

„Chceme aby Prešov bolo mesto, ktoré bude mať víziu na ďalších sto rokov, a bude sa môcť porovnávať so západoeurópskymi mestami,“ priblížila ambiciózny plán Turčanová.

Financovanie „Smart cities“ na Slovensku: Možností je veľa, chýba vôľa a odhodlanie

Aj slovenské mestá majú možnosť stať sa inteligentnými. Nemôžu sa však spoliehať len na podporu štátu a Európskej únie. S iniciatívou musia prísť samy.

Vlastný ideový koncept Smart Green Cities pre vybudovanie inteligentného mesta minulý rok predstavilo aj vedenie mesta Kežmarok. Obidve mestá by podľa Ladislava Mika v tomto smere mali byť príkladom pre zvyšok Slovenska.

Myslí si však, že vo všeobecnosti pod Tatrami panuje určitá nechuť k podpore inovatívnych riešení. „Širšia spoločenská vôľa do nových vecí nie je ani zďaleka porovnateľná s Holandskom či Britániou,“ skonštatoval vedúci Zástupenia Komisie na Slovensku.

Životné prostredie medzi prioritami

Prešov a Kežmarok patria tiež medzi tie slovenské mestá, ktoré aktívne vytvárajú priaznivé podmienky pre ich dlhodobo udržateľný rozvoj.

Svedčí o tom aj fakt, že sú medzi siedmimi slovenskými municipalitami, ktoré sa zapojili do Dohovoru starostov a primátorov o klíme a energetike (The Covenant of Mayors for Climate & Energy). Iniciatíva združuje niekoľko tisíc orgánov samospráv, ktoré sa dobrovoľne zaviazali dodržiavať klimatické ciele Európskej únie.

Ján Ferenčák si myslí, že mestá a regióny by nemali pasívne čakať na zákony z Bratislavy. Politici na národnej úrovni sú podľa neho pri tvorbe legislatívy pod tlakom veľkých premyslených firiem a záujmových skupín. Regionálni aktéri by preto, naopak, mali byť sami aktívni v boji za lepšie životné prostredie.

Výbor regiónov EÚ: mestá a obce v rozhodovacom procese EÚ

Čo je Výbor regiónov?
Európsky Výbor regiónov (VR) je poradný orgán Európskej únie zložený z regionálnych a miestnych volených zástupcov. Prostredníctvom VR majú mestá a regióny slovo pri tvorbe právnych predpisov EÚ, čím sa má rozhodovací proces priblížiť k občanom.

Podľa VR má viac …

Musíme si uvedomiť, že tu žijú ľudia, ktorých potrebujeme zdravých,“ uviedol Ján Ferenčák s tým, že to je dôvod, prečo sa Kežmarok zaviazal k zníženiu emisií v rámci mesta o 30 až 40 percent do roku 2030.

Rovnaký cieľ chcú podľa Andrey Turčanovej dosiahnuť aj v Prešove. Magistrát si pod jej vedením  dal vypracovať vlastnú analýzu produkcie emisií CO2, ktorá zistila, že od roku 2004 mesto dosiahlo 21-percentnú úsporu emisií. Mesto v spolupráci s Prešovským samosprávnym krajom pracuje na projektoch v oblasti zatepľovania verejných budov a dopravy, aby sa mu podarilo naplniť klimatické ciele EÚ.

Flexibilnejší rozpočet EÚ

Účastníci prešovskej diskusie sa zhodli na tom, že prioritou rozpočtu EÚ po roku 2020 musi byť aj naďalej kohézna poltika. Tá dnes tvorí približne tretinu všetkých výdajov zo spoločnej európskej kasy. Jednotné názory majú aj ohľadom väčšej flexibility budúceho sedemročného finančného rámca.

Prostriedky z fondov EÚ by v budúcom programovom období podľa Jána Ferenčáka nemali smerovať len na výstavbu, či opravu infraštruktúry, ale aj do vzdelávania, inovácii či životného prostredia.

Eurofondy sa presunú na juh Európy

Reforma politiky súdržnosti presunie financie zo strednej a východnej Európy do krajín na juhu kontinentu, postihnutých hospodárskou krízou, píše denník Financial Times.

Viac voľnosti pri výbere projektov, do ktorých bude smerovať finančná pomoc z európskej úrovne, by uvítala aj primátorka Andrea Turčanová. Ako na diskusii uviedla, z regionálneho operačného programu je len pre mesto Prešov vyčlenených 20 miliónov eur na projekty v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Myslí si však, že tieto peniaze by boli prospešnejšie v oblastiach, kde mesto oveľa viac tlačí topánka, ako napríklad v životnom prostredí. Efektívnejšie čerpanie eurofondov by podľa nej zaistilo viac „samorozhodovania“.

Aká je to regionálna úroveň, keď v Bratislave rozhodnú, na čo potrebujem peniaze,“ pýtala sa Turčanová, ktorá je tiež náhradnou členkou v Európskom výbore regiónov za Úniu miest Slovenska.

Miloslav Repaský, poslanec Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja,  si myslí, že prioritou európskych financií po roku 2020 by mala byť „solidarita“. Viac peňazí by podľa jeho názoru malo smerovať do znižovania rozdielov medzi jednotlivými členskými krajinami a regiónmi, pretože „kým vyspelejšie regióny budujú nadstavbu, my ešte nemáme hotové ani základy“.

Europoslanci chcú zvýšiť spoločný rozpočet na 1,3 percenta HDP

Dodatočné prostriedky sa majú použiť na financovanie nových priorít a na premenu poľnohospodárskych a kohéznych politík, na ktoré sa vynakladá prevažná časť finančných prostriedkov Únie.

Ako pripomenul Ladislav Miko, dlhodobý rozpočet po roku 2020 bude chudobnejší o príspevok Spojeného kráľovstva, ktoré je na odchode z EÚ. V súčasnosti sa národné príspevky do spoločného rozpočtu pohybujú na úrovni jedného percenta HDP. Európska komisia navrhuje ich zvýšenie na úroveň 1,1 až 1,2 percenta HDP.

Teraz musíme počkať, aby vlády povedali, že im to za ten žúr stojí,“ uviedol Miko. Predstavitelia slovenskej vlády už njiekoľkokát avizovali, že Slovensko je pripravné prispievať väčšou sumou. Európsky parlament v v marci odhlasoval uznesenie, v ktorom žiada, aby bol budúci rozpočet EÚ na úrovni 1,3 percenta HDP.