Rokovania o viacročnom rozpočte EÚ dospeli do kritickej fázy

Definitívne rozhodnutie o viacročnom rozpočte by mohlo padnúť už počas summitu začiatkom februára. Členské krajiny teraz do popredia stavujú svoje národné požiadavky.

Ako informuje francúzsky EurActiv, Paríž teraz začal intenzívne bojovať za nároky pre svoje regióny. V uplynulom období kritizoval najmä britskú alokáciu na úrovni 3 až 4 miliardy eur ročne či úľavy z príspevkov pre Nemecko, Švédsko, Holandsko a Rakúsko.

Problémy sú spojené najmä s otázkou novej kategórie prijímateľov tzv. tranzitných regiónov, teda tých oblastí, ktorých HDP na obyvateľa sa pohybuje medzi 75 – 90 % európskeho priemeru. Štatisticky sú síce príliš bohaté na to, aby dostávali pomoc z kohéznej politiky, ale nie sú dostatočne rozvinuté. Európska komisia im pôvodne vyčlenila 39 miliárd eur.

V neskorších fázach rokovaní, najmä vplyvom výhrad skupiny čistých prispievateľov, bol tento objem znížený na 31 miliárd eur, čo stále v EÚ vyvoláva spory.

Vzhľadom na ekonomický pokrok, viac regiónov v uplynulom období presiahlo 75-percentný limit. Hoci sú však bohatšie ako predtým, stále žiadajú veľkú časť alokácie a to na úrovni dvoch tretín toho, čo zo štrukturálnych fondov dostali v období 2007 – 2013.

Túto možnosť podporuje Nemecko, pretože by z nej benefitovali jeho východné krajiny. Tým však vzniká spor s Francúzskom, ktoré sa radšej vzdá takéhoto bonusu a trvá na dotáciách len na základe reálneho HDP regiónov.

V opačnom prípade by totiž napríklad nemecké, rumunské či poľské regióny mali nárok na väčšiu porciu fondov ako francúzske regióny, hoci by mali oveľa väčšie HDP.

Desať francúzskych tranzitných regiónov by tak mohlo získať 4 miliardy eur, čo nie je o nič viac ako by dostali, keby boli v kategórii najbohatších. Regionálni prezidenti preto apelujú na francúzskeho prezidenta Françoisa Hollandea, aby chránil ich záujmy. Rozuzlenie však zrejme bude známe až po februárovom zasadnutí hláv štátov a vlád členských štátov.