Rozdelená spoločnosť a rast krajnej pravice. Španieli idú voliť tretíkrát za štyri roky

Lídri štyroch preferenčne najsilnejších strán počas predvolebnej televíznej debaty. [EPA-EFE/JuanJo Martín]

Téme migrácie sa Španielsko v národných voľbách doposiaľ úspešne vyhýbalo. S nárastom popularity krajne pravicového hnutia Vox sa ale mení aj stratégia a slovník ostatných politických aktérov.

Dlhé roky boli Španieli zvyknutí na to, že sa vo vláde striedali dve politické strany. Stranícky model, kedy na pravom strede boli ľudovci (Ľudová strana, PP) a ľavicové pozície okupovala Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE), sa ale skončil v roku 2015.

Krátko pred nedeľnými voľbami do španielskeho dvojkomorového parlamentu sú obyvatelia tretej najväčšej krajiny EÚ podľa španielskeho politológa Jeosého Ignacia Torreblancu rozdelení ako nikdy predtým.

Podľa volebných prieskumov si po víťazstvo vo voľbách kráčajú socialisti, ktorým prieskumy predpovedajú zhruba 30-percentný volebný výsledok. Druhé miesto obsadí Ľudová strana (PP).

Povolebnými kartami zamiešajú aj tri menšie strany, ktoré sa postupne etablujú v španielskom systéme politických strán. Liberálna stredopravá strana Ciudadanos (Občania) a protestné ľavicové hnutie Podemos (Môžeme) už tradične zvedú súboj o tretiu najsilnejšiu stranu.

„Jednofarebné vlády sa skončili,“ predpovedá politickú budúcnosť krajiny predseda Podemos Pablo Iglesias.

Španielsku politickú mapu pravdepodobne výrazne prekreslí aj krajne pravicové hnutie Vox, ktoré ťaží z narastajúcich protimiigračných nálad na polostrove. Prieskumy ukazujú, že by  Vox moholo odovzdať svoj hlas desiaty volič.

Len pre porovnanie – v parlamentných voľbách pred jedenástimi rokmi ľudovci a socialisti dohromady získali viac ako 83 percent hlasov a v 350-člennej dolnej komore si rozdelili 323 kresiel. V roku 2011 to bolo o desať percent menej (vyše 73 percent hlasov a 296 mandátov). Zvyšné mandáty si vtedy medzi sebou delili malé regionálne zoskupenia. Až na jednu výnimku žiadna z nich nezískala viac ako štyri voličských hlasov.

Neprehľadná situácia

Akékoľvek predpovede volebného výsledku komplikuje fakt, že podľa prieskumov až 40 percent Španielov stále nevie, komu v nedeľu odovzdá svoj hlas.

„Toto je zrejme najintenzívnejšia kampaň, akú sme kedy zažili. Je to spôsobené hlavne tým, že tentokrát nie je vôbec jasné, ako to celé dopadne,“ cituje bruselský portál EURACTIV profesora politickej komunikácie z madridskej univerzity UCM Maria José Canela.

„Lojalita voličov k stranám sa znížila a preto sme svedkami veľkej voličskej prelietavosti,“ dodal.

Podľa španielskych médií je ale veľmi pravdepodobné, že sa zopakuje povolebná situácia z roku 2015. Žiadna z politických strán vtedy nebola schopná vytvoriť väčšinu a tak si krajina voľby o rok neskôr zopakovala.

Isté je len to, že voľby vyhrajú socialisti pod vedením úradujúceho premiéra Pedra Sáncheza. Aj keď strana po posledných voľbách obsadila menej ako štvrtinu kresiel, po siedmich rokoch vlády expredsedu PP Mariana Rajoya sa minulý rok opäť dostala do čela exekutívy. Sánchez sa ale v premiérskej stoličke dlho neohrial. Parlament na začiatku roku odmietol jeho návrh rozpočtu a tak bol nútený vyhlásiť predčasné voľby. Po nedeľných voľbách by si PSOE podľa prieskumov malo v parlamente polepšiť zhruba o 40 mandátov.

Sánchez v inak napätej predvolebnej kampani vsádza na umiernenosť. Vo volebnom programe zdôrazňuje tradičné sociálnodemokratické témy – znižovanie vysokej nezamestnanosti a rast minimálnej mzdy. Počas celého svojho mandátu zdôrazňoval aj tému rodovej rovnosti. V jeho kabinete majú ženy už dnes najväčšie zastúpenie v španielskej histórii.

Feminizmus je v Španielsku pred voľbami témou číslo jeden

Feminizmus sa stal hlavnou témou kampaní do blížiacich sa parlamentných a európskych volieb v Španielsku. Ľavicové zoskupenia naplánovali na Medzinárodný deň žien dvojhodinový štrajk. O slovo sa hlási aj krajná pravica.

Najkontroverznejšou témou socialistov je exhumácia pozostatkov bývalého španielskeho diktátora generála Franca z mauzólea v Údolí padlých. Jedno z prvých rozhodnutí Sáncheza po nástupe do úradu ale pozastavili španielske súdy.

Ani predvolebné diskusie ale nepriniesli odpoveď na otázku, s kým by PSOE mohla vytvoriť vládnu koalíciu. Najpravdepodobnejšie sa ale javí spojenie s hnutím Podemos. Ľavicovú koalíciu podľa prieskumov podporuje 46 percent Španielov.

Problémom ale je, že by v dolnej komore nemala väčšinu a musela by sa opierať o vrtkavú podporu poslancov regionálnych strán – Baskickej národnej strany (PNV) a koalície Valencie Compromís a súčasne sa spoliehať na tichú podporu katalánskych separatistov.

Pre zisk väčšiny v 350 člennej dolnej komore je potrebných 176 mandátov.

Katalánsko a kampaň z väzenia

Téma Katalánska dominovala aj televíznym debatám lídrov štyroch najsilnejších strán, ktoré sú v Španielsku mimoriadne sledované.

Pedro Sánchez v nich stále nevylúčil ani možnosť povolebnej spolupráce so Ciudadanos. Diskusie ale ukázali veľmi zlé vzťahy medzi ním a lídrom hnutia Albertom Riverom práve kvôli katalánskej otázke.

Pre Ciudadanos je záležitosť samostatnosti Katalánska jednou z ústredných tém kampane. Hnutie odmieta akúkoľvek diskusiu o zmene postavenie severovýchodnej provincie. Vďaka tomuto prístupu Ciudadanos v roku 2017 vyhralo regionálne katalánske voľby, keď si získalo podporu väčšiny Kataláncov, ktorí odmietajú nezávislosť.

Kormidla španielskej vlády sa chopí proeurópsky socialista Pedro Sánchez

Pedro Sánchez je prvým premiérom v španielskej histórii, ktorému sa do čela exekutívy podarilo dostať vďaka takzvanému konštruktívnemu vysloveniu nedôvery. 

Rivera vyčíta Sánchezovi predovšetkým jeho ochotu rokovať s Kataláncami o nezávislosti autonómneho regiónu, čo šéf socialistov odmieta. V jednej z diskusií ho dokonca obvinil z úmyslu udeliť milosť katalánskym politikom podieľajúcim sa na referende o nezávislosti Katalánska, ktoré označil za „puč“.

To španielske súdy označili za nezákonné a prokuratúra žiada pre dvanástich obžalovaných tresty v rozmedzí 7 až 25 rokov. Niektorí z nich si od roku 2017 už odpykávajú trest. Z väznice dokonca vedú predvolebnú kampaň, ktorú im povolila ústredná volebná komisia.

„Máte slovo ´milosť´ napísané na čele,“ povedal Sánchezovi v jednej z debát Rivera a obvinil ho z „likvidácie Španielska“.

Konzervatívna revolúcia

Na pravej strane politického spektra je situácia omnoho zložitejšia. Ľudová strana a Ciudadanos sa snažia zastaviť odliv svojich voličov k radikálnemu hnutiu Vox. Vo svojej rétorike a agende sa posunuli viac doprava, čo bruselský portál Politico označil za konzervatívnu revolúciu.

Posledných sedem rokov Španielsku vládla Ľudová strana na čele s Marianom Rajoyom. Strana pod jeho vedením ale čelila viacerým korupčným škandálom, ktoré nakoniec viedli k jeho predčasnému koncu na pozícii predsedu vlády. Stranícku taktovku po ňom prebral Pablo Casado. Vo veku 37 rokov sa stal najmladším lídrom strany v jej dejinách. No ani jemu sa nepodarilo zastaviť pokles preferencií.

Casado voličom sľubuje tvrdší postoj ku katalánskym požiadavkám a podporuje aj aplikáciu článku 155, ktorý umožňuje vláde v Madride priamu kontrolu nad správou Katalánska. V programe tiež avizuje prísnejšiu imigračnú politiku, nižšie dane a tiež zastaviť fenomén „prázdneho Španielska“, teda vyľudňovania španielskeho vidieka.

Šéf ľudovcov sa do predvolebnej diskusie snažil dostať aj hodnotové otázky. Prekvapil najmä návrhom na sprísnenie právnej úpravy potratov, ktorá bola liberalizovaná za vlády socialistu Zapatera. Po tom, čo ale jeden z čelných predstaviteľov strany Suarez Illana prirovnal potraty k praktikám „neandertálcov“, Casado odporučil členom PP, aby sa k tejto téme verejne viac nevyjadrovali.

Podľa španielskych celoštátnych novín El País sa posledná predvolebná debata zmenila na akési primárky pravicových kandidátov. „Skoro všetky témy zostali v tieni súboja Riveru a Casada, keďže sa viac venovali rozdeleniu moci v opozícií a kritike strany Vox, ako útočeniu na premiéra Sáncheza, ktorý v niektorých chvíľach vyzeral byť prekvapený z toho, ako mu diskusiu uľahčili,“ hodnotí ľavicovo orientovaný denník.

Casadovi sa ale pokles volebnej podpory zatiaľ nedarí zabrzdiť. Krátko pred volebným dňom sa preferencie PP pohybujú na úrovni 17 percent, čo by bol najhorší volebný výsledok v tridsaťročnej histórii strany.

Ľudovcom sa cesta do vlády otvára cez spoluprácu s Ciudadanos a hnutím Vox. Ani tento pravicový blok by ale podľa prieskumov na väčšinu v parlamente nedosiahol. Casado navyše na jednom z predvolebných mítingov označil volebného lídra Občanov Riveru za „nedôveryhodnú sobou, ktorá sa v prípade ďalšej možnosti spojí so Sánchezom.“

Vox a zmena politickej diskusie

Španieli sa pripravujú aj na nový politický fenomén, voči ktorému bola krajina od pádu diktatúry generála Francisca Franca imúnna – nárast krajnej pravice. Prvýkrát od roku 1975 totiž po slobodných voľbách zasadne do parlamentných lavíc viac ako jeden zástupca celonárodnej krajne pravicovej strany.

Hnutie Vox, ktoré ziskom 12 kresiel v andalúzskom regionálnom parlamente v decembri šokovalo celú krajinu, vedie charizmatický Santiago Abascal.

Španielsko – na rozdiel od ostatných krajín EÚ – dlho odolávalo nárastu xenofóbnych nálad a tamojšia spoločnosť je stále otvorená pomoci migrantom. Čím viac ich ale na ceste cez Stredozemné more končí v španielskych prístavoch, tým rýchlejšie rástú preferencie hnutia Vox. „Až 30 percent moslimov, ktorí k nám prichádzajú sú radikáli“ tvrdí predseda hnutia Abascal.

Pre silnú protimigračnú a protiislamskú rétoriku Vox španielske média často označujú termínom krajná alebo extrémna pravica. Abascal ale tieto nálepky odmieta s tvrdením, že len nahlas hovorí to, čo „si myslia milióny Španielov“.

„Keď hovoríme o imigrácii, pretože si myslíme, že štát má kontrolovať svoje hranice, nazývajú nás automaticky xenofóbmi a rasistami. A nielen to, chcú zakázať akúkoľvek diskusiu na túto tému,“ tvrdil pred svojimi priaznivcami Abascal.

Vox chce okrem toho zakázať potraty a manželstvá rovnakého pohlavia a otvorene vyjadruje odpor feminizmu. Vo vzťahu k Európskej únii sa hnutie odlišuje od zvšku relevantných strán, ktoré sú v prouerópskom smerovaní krajiny v zhode. Vox, podobne ako napríklad Liga severu nepodporuje vystúpenie Španielska z EÚ, no kritizuje jej „nadnárodný charakter“ a federalistické tendencie.

Medzi podporovateľov španielskeho hnutia patrí predsedníčka francúzskej Národnej Fronty Marine Le Penová či Trumpov exporadca Steve Bannon. Vox si od amerického prezidenta tiež vypožičal predvolebné heslo a sľubuje svojim voličom „spraviť Španielsko opäť veľkým“.

Sám Bannon ocenil, že ľudia z hnutia dokázali zmeniť tón politickej diskusie pred voľbami.

„Víťazstvom hnutia Vox je, že strany ako Ciudadanos a PP už používajú jeho jazyk. Tomu hovorím umiestnenie produktu na trh. Ostatní teraz musia ukázať, že nie sú len ich kópiou,“ myslí si Bannon.