Rozpad Schengenu by najviac ohrozil Slovensko a Česko

Zdroj: Nikola Obradovic / Shutterstock

Slovensko a Česko by na rozpad spoločného priestoru voľného pohybu doplatili najviac zo všetkých signatárskych krajín Schengenskej zmluvy, ktorá zrušila kontroly osôb na vnútroštátnych hraniciach priestoru. V novej správe na to upozornili analytici UniCredit Bank.

Dôvodom je najmä „vysoká otvorenosť“ slovenskej a českej ekonomiky a „vysoký podiel obchodu s ostatnými krajinami Schengenu“.

Hoci Schengenská zmluva primárne upravuje voľný pohyb osôb, podľa analytikov Pavla Sobíšeka a Ľubomíra Koršňáka, „sprostredkovane pomáha naplniť aj ostatné tri princípy – pohyb tovarov, služieb a kapitálu“.

>> Čítajte aj: Robert Fico: Začína sa nám rúcať Schengen

Citlivé položky

Vážnejším problémom pre slovenskú ekonomiku by ale bolo najmä spomalenie pohybu tovarov. „Slovensko sa spolu so susednou Českou republikou vyznačuje zo všetkých krajín EÚ najvyššou intenzitou pohybu tovaru cez hranice, meranou objemom exportu k HDP,“ hovorí správa.

Príkladom je automobilový sektor, kde slovenskí subdodávatelia nezásobujú len automobilky podnikajúce na Slovensku ale denne dovážajú výrobky aj do okolitých krajín.

Slovensko a Česko zároveň patria medzi šesticu krajín EÚ, v ktorých sa schengenský priestor podieľa na celkovom zahraničnom obchode viac ako 70 percentami.

Vývoz citlivých polož

unicred

Zdroj: UniCredit Bank

iek, kam spadajú základné potraviny či spotrebné tovary je pritom na Slovensku, ale aj v Českej republike, takmer trojnásobný oproti priemeru EÚ. Ďalšími krajinami s vysokým podielom citlivého vývozu sú Belgicko, Maďarsko či Slovinsko.

Pokles exportu citlivých položiek len o 5 % by na základe analýzy UniCredit Bank pripravil slovenskú ekonomiku o 0,3 % HDP, čo je približne 200 miliónov eur.

„Celkové straty by ale záviseli od rozsahu, o ktorý by sa kvôli nižšej plynulosti dopravy znížil objem prepraveného tovaru,“ doplnili analytici.

Ak by krajiny Vyšehradskej štvorky reagovali na rozpad Schengenu vytvorením zmenšenej verzie v rámci štyroch krajín, výkon slovenskej ekonomiky by sa pri súčasných cenách spomalil „len“ o 150 miliónov eur.

Problém pre Slovákov dochádzajúcich aj do Viedne

Denne za prácou cestuje do zahraničia približne 1,7 milióna obyvateľov EÚ. Obnovenie hraničných kontrol by ovplyvnilo aj Slovákov denne dochádzajúcich do Viedne, na Moravu či severného Maďarska.

„Predĺženie časovej náročnosti ciest do zamestnania a späť o hodinu by pritom nemalú časť denne dochádzajúcich pracovníkov odradilo od pravidelného prekračovania hraníc za prácou,“ hovorí analýza berúc do úvahy najnovšie dáta z obnovenia hraničných kontrol medzi Dánskom a Švédskom.

Počet dochádzajúcich Slovákov je ale ďaleko menší ako napríklad Luxemburčanov či obyvateľov Beneluxu denne cestujúcich do blízkeho pohraničia. Intenzita pohybu pracovnej sily je v regióne strednej Európy vo všeobecnosti menšia ako v západnej časti.

„Nová situácia by tak mohla spôsobiť mierny nárast nezamestnanosti v prihraničných regiónoch, napríklad na Kysuciach, či juhu Slovenska, zásadným makroekonomickým problémom by sa ale vzhľadom na obmedzený počet dotknutých pracovníkov nestala,“ dopĺňajú analytici UniCredit Bank.

Hrozba rozpadu EÚ

Najvážnejším rizikom rozpadu Schengenu nie sú podľa analytikov ekonomické straty, ktoré by Slovensko aj Česko dokázalo „zrejme“ ustáť, ale obava z dezintegrácie samotnej Európskej únie.

„Z nedávno zverejnenej analýzy našich kolegov z UniCredit k tzv. Brexitu vyplýva, že Veľká Británia, ktorej ekonomika je podstatne menej exportne orientovaná a podstatne menej exponovaná voči ďalším krajinám EÚ ako Slovensko a Česko, by stratila 6% výkonu svojej ekonomiky. Dá sa preto domnievať, že straty, ktoré by v prípade rozpadu EÚ, či vystúpenia z tohto bloku hrozili Slovensku a Česku, by boli mnohonásobne vyššie,“ hovorí sa v správe.