Rozpočet EÚ: chceme ho navýšiť, pripúšťame európsku daň

FOTO: Pixabay.com

Slovensko žiada, aby bol európsky rozpočet po 2020 vyšší, ako terajší. Akceptujeme zvýšenie príspevkov členských krajín, aj diskusiu o nejakej forme európskej dane.

Diskusie o európskom rozpočte po roku 200 sa naplno rozbiehajú. Európska komisia zverejnila pred časom oznámenie s alternatívami financovania spoločných aktivít.

Komisia chce z dlhodobého rozpočtu EÚ vyčleniť pre eurozónu 25 miliárd eur

Peniaze zo špeciálnej rozpčotvej linky majú vládam pomôcť s prijímaním štrukturálnych reforiem. Krajiny mimo eurozóny by mali priblížiť k prijatiu spoločnej európskej meny.

Svoje pozície postupne špecifikujú aj členské krajiny. Podľa portugalského premiéra má výpadok príjmov po brexite, a navýšenie výdavkov v dôsledku nových úloh EÚ, napríklad v oblasti obrany, či migrácie, riešiť zavedenie európskej dane na finančné transakcie, znečisťovateľov životného prostredia, alebo online platformy s nadnárodným pôsobením.

Vlády Rakúska či Holandska zas volajú po ďalšom skresaní výdavkov. Nové aktivity sa majú financovať presunom prostriedkov z kapitoly poľnohospodárstva, či kohéznej politiky.

Portugalský premiér navrhuje zavedenie troch európskych daní

Európsky rozpočet má pomôcť financovať daň uvalená na online platformy, veľkýchznečisťovateľov, a medzinárodné finančné transakcie.

Vyhlásenia k budúcemu rozpočtu Únie už zazneli aj od slovenských vládnych predstaviteľov. Akceptujeme navýšenie príspevkov členských krajín, chceme však chrániť výšku financovania kohéznej politiky.

Slovenská pozícia

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí dalo do medzirezortného pripomienkového konania materiál, ktorý špecifikuje pozície Slovenska v rokovaniach o viacročnom finančnom rámci EÚ.

Vláda chce v rokovaniach presadzovať nárast celkovej výšky viacročného finančného rámca a podporujeme, aby všetky členské štáty EÚ prispievali viac, ako v súčasnosti. Celková výška rozpočtu by tak mala narásť nad súčasné jedno percento hrubého národného dôchodku EÚ.

V súvislosti s budúcimi európskymi programami sa hovorí veľa o kondicionalite: podmienení čerpania prostriedkov naplnením ekonomických, či politických kritérií. Slovensko nesúhlasí s vytváraním nadmerných a dodatočných kritérií, ktoré nesúvisia s príslušnými politikami. Takým by mohlo teoreticky byť podmienenie čerpania eurofondov rešpektovaním princípov právneho štátu.

Naopak, Slovensko podporuje prepojenie politiky súdržnosti a európskeho semestra.

Na strane výdavkov dokument stanovuje dve priority:

  • Zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti a udržanie jej podielu v celkovom rozpočte „na čo najvyššej úrovni“. Politika súdržnosti (nástrojom ktorej sú aj tzv. eurofondy) by mala byť otvorená pre všetky regióny EÚ, pričom pomoc pre menej rozvinuté regióny by mala byť intenzívnejšia. Dôležité je to v súvislosti s budúcim postavením Bratislavy, keďže HDP na hlavu je výrazne vyššie, než európsky priemer.
  • Zachovanie „dostatočných a primeraných zdrojov“ pre spoločnú poľnohospodársku politiku, a jej súčasnej dvojpilierovej štruktúry. Pre Slovensko je prioritou urýchlená konvergencia priamych platieb, nepodporujeme limitovanie priamych platieb farmárom v závislosti od veľkosti fariem.

Kohézna politika po novom: Urobiť viac za menej (+ VIDEO)

EuEurópske fondy by mali krajiny motivovať a pomáhať im, nie byť nástrojom trestania.

Najväčší posun oproti našim pozíciám k rozpočtovému rámcu 2013-2020 nastáva v otázkach príjmov rozpočtu. V predchádzajúcom období sme zásadne odmietali zavádzanie „európskych daní“, dnes to už neplatí.

Slovensko podporuje „zjednodušenie systému vlastných zdrojov“, ako aj zníženie podielu z vybraných colných poplatkov, ktoré si nechávajú členské štáty. Sme otvorení diskusii o tzv. nových vlastných zdrojoch únie, priestor na dodatočné financie vidíme v nejakej forme európskej dane, alebo v posilnení spolupráce na úrovni EÚ v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Veľkú časť z toho totiž tvoria podvody s DPH, a časť príjmov z dane z pridanej hodnoty smeruje do európskeho rozpočtu.

Ďalšie slovenské pozície:

  • zachovanie súčasných mier spolufinancovania
  • zachovanie dĺžky viacročného finančného rámca na 7 rokoch (jedným z návrhov je zmena na 5+5 rokov)
  • uplatnenie pravidla n+3, teda možnosti čerpať prostriedky tri roky po konci programového obdobia
  • definovanie nenávratnej dane z pridanej hodnoty ako oprávneného výdavku
  • zjednodušenie pravidiel pre realizáciu projektov spolufinancovaných z rozpočtu EU, a ich zosúladenie naprieč fondami a nástrojmi EÚ

Spustenie rokovaní

O budúcom európskom rozpočte budú lídri EÚ diskutovať na neformálnom summite 23. februára 2018. Zamerajú sa na politické priority po roku 2020, no diskusia sa určite dotkne aj veľkosti rozpočtu, a spôsobov financovania.

Európsky parlament by mal prijať odporúčania pre budúci viacročný finančný rámec v marci, Komisia predstaví oficiálny návrh v máji 2018.

Rokovania medzi členskými štátmi, aj inštitúciami Únie sa potiahnu pravdepodobne až do roku 2020.