Rozpočet EÚ po brexite: Česko, Maďarsko aj Poľsko chcú prispievať viac

Eurokomisár Günther Oettinger a predseda Komisie Jean-Claude Juncker navrhujú navýšenie rozpočtu EÚ. FOTO: Twitter.com

Hlavnou výzvou, ktorej bude čeliť európsky rozpočet po roku 2020 je finančný výpadok spôsobený odchodom Veľkej Británie. Európska komisia napriek tomu chce, aby bol budúci Viacročný finančný rámec výšší ako jedno percento HDP celej Európskej únie.

Bruselskou konferenciou „Formovanie našej budúcnosti“ odštartovala Európska únia diskusiu ohľadom budúceho Viacročného finančného rámca (VFR). S príspevkami vystúpili europoslanci, zástupcovia Európskej komisie ako i predstavitelia národných vlád členských krajín.

Viacročný finančný rámec stanovuje maximálne ročné limity výdavkov,  ktoré môže EÚ vynaložiť na rôzne politické oblasti, v priebehu aspoň piatich rokov. Na predošlý dlhodobý rozpočet v období 2014 – 2020 bolo vyčlenených 963 miliárd eur, čo predstavuje približne jedno percento HDP celej Únie.

Európske inštitúcie a členské štáty sa budú musieť dohodnúť, či chcú, aby bol rámvoý plán po brexite štíhlejší, alebo do neho poputuje viac peňazí z národných rozpočtov, či nových vlastných zdrojov.

Súčasný rozpočet EÚ je málo

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa v pondelok prihovoril za to, aby nasledujúci európsky rozpočet dostal viac finančných prostriedkov ako doteraz.

„Ak chceme adekvátne financovať európske politiky, celkom určite potrebujeme viac ako len jedno percento HDP,“ vyhlásil Juncker na konferencii a dodal, že viac spoločných financií bude musieť smerovať do oblastí ako migrácia, obrana či vnútorná a vonkajšia bezpečnosť.

Hodnota za európske peniaze – cesta k efektívnejšiemu rozpočtu EÚ

Európska únia musí zvýšiť financovanie oblastí ako obrana, bezpečnosť, migrácia, či veda a výskum. Európsky rozpočet preto musí byť efektívnejší, flexibilnejší a jednoduchší.

„Európskych daňových poplatníkov (rozpočet EÚ) dnes stojí toľko ako jedna šálka kávy. Európa má väčšiu hodnotu ako jedna šálka kávy,“ dodal.

Junckera v tomto názore podporil aj ďalší zástupca Európskej komisie na konferencii – eurokomisár pre rozpočet EÚ Günther Oettinger. Súčasne pripomenul, že odchodom Británie vznikne v európskej pokladnici diera v hodnote 12 až 13  miliárd eur.

„Nehovorím o dvoch alebo troch percentách, ale o hodnote okolo 1,1 percenta. To je to, o čo sa snažím,“ upresnil nemecký politik, ktorý na rozdiel od Junckera vymenoval aj konkrétne predstavy o budúcich európskych príjmoch a výdajoch.

Polovica britského výpadku by sa mala vykryť škrtmi na výdajovej strane. Pohyby v jednotlivých položkách rozpočtu však „musia byť inteligentné“, aby neprehlbovali názorové rozdiely medzi členskými štátmi.

„Ak chcete financovať migráciu tým, že zoškrtáte kohéznu politiku, akurát tým prispejete k ďalšiemu deleniu EÚ,“ upozornil Oettinger.

Ako priority pre európsky blok z dlhodobého hľadiska viackrát zopakoval „budúcnosť, mládež a inovácie“. Za žiadnych okolností by sa preto nemalo siahať na rozpočty programov Erasmus + a Horizont 2020.

Príjmy z environmentálnych daní

Pri prerozdeľovaní peňazí z regionálnej politiky by sa malo prizerať na veľkosť HDP na obyvateľa v jednotlivých krajinách. Oettinger ako príklad krajiny, kam by mali smerovať európske financie označil Bulharsko, teda jednu z najchudobnejších krajín EÚ. V kontraste k tomu jedným dychom dodal, že krajiny, ktorým stúpajú životné štandardy, ale nedodržiavajú štandardy demokratické, môžu prísť o prístup k peniazom z kohéznych fondov.

Ani 5 až 10 percent finančných prostriedkov, ktoré by sa podľa Oettingera dali presmerovať z kohéznej politiky, však nebude stačiť na riešenie migračného problému. Všetky nové výzvy, ktorým bude EÚ v nasledujúcej dekáde čeliť, budú potrebovať „čerstvé peniaze“. Nové zdroje na príjmovej strane majú vyplniť druhú polovicu medzery v európskych financiách po brexite.

Eurokomisár pre rozpočet EÚ naznačil vytvorenie environmentálnej dane, čím by sa zároveň prispelo k napĺňaniu klimatických cieľov. Do spoločného rozpočtu by tak mohli plynúť peniaze z nových daní z výroby plastových a syntetických produktov, či produkcie emisií CO2.

Európska komisia chce predstaviť svoj návrh nového rámcového plánu do polovice tohto roku. Keďže sa v júni roku 2019 konajú nové voľby do Európskeho parlamentu, s ktorými sa bude meniť aj zloženie európskej exekutívy, je pravdepodobné, že návrh príjme nová európska reprezentácia. To je podľa Oettingera nesprávne.

Navrhuje, aby sa rozpočtové obdobie zosúladilo s funkčným obdobím Európskej komisie. Dlhodobý rozpočet po roku 2020 by tak poslednýkrát trval sedem rokov, všetky nasledujúce by už mali päťročné trvanie.

V4: Pridajme, ale na kohéznu politiku nesiahajme

Medzi prekvapenia konferencie sa dajú zaradiť príspevky zástupcov maďarskej a poľskej vlády, ktorí sa pridali na stranu Komisie a prisľúbili, že sú pripravení v záujme navýšenia objemu budúceho rámcového plánu prispieť vyšším podielom.

„Radi by sme boli čistými prispievateľmi“ vyhlásil János Lazar, minister riadiaci maďarský úrad vlády. „Podporujeme snahu Komisie navýšiť budúci VFR nad súčasné jedno percento HDP, pridal sa poľský štátny tajomník pre európske záležitosti Konrad Szymanski.

Dodal, že by to bola „tá správna odpoveď“ na finančnú dieru, ktorú za sebou zanechá Británia a nové výzvy, ktorým bude európska dvadsaťsedmička v najbližšej budúcnosti čeliť.

Rozpočet EÚ pre rok 2018: Menej peňazí pre Turecko a rozvojovú pomoc

Najväčšia časť peňazí pôjde na rast a tvorbu pracovných miest, strategické investície a konvergenciu. Slovenské ministerstvo financií vníma dohodu členských štátov a Európskeho parlamentu pozitívne.

Na rokovania o navýšení svojho podielu v spoločnom rozpočte je pripravená aj ďalšia krajina V4 – Česká republika.

„Ak má byť dodržaná kohézna politika z minulosti, alebo podpora poľnohospodárskej politiky, tak my sa nevyhýbame tomu, aby sa rozpočet navýšil. Nie však v astronomických čiastkach,“ vyhlásil minister zahraničia vo vláde Andreja Babiša, ktorá zatiaľ vládne bez dôvery českého parlamentu.

K postoju susedných krajín sa v utorok nakoniec pridalo aj Slovensko.

„Logickým záverom je, že ak chceme zároveň udržať aj tradičné politiky, ako je kohézia a poľnohospodárstvo, tak príspevky členských krajín budú musieť byť väčšie,“ skonštatoval slovenský veľvyslanec pri EÚ Peter Javorčík.

Práve reformy v politike, ktorá má znižovať regionálne rozdiely, sa krajiny Vyšehrádskej štvorky obávajú. Všetky krajiny V4 sú dnes čistými príjemcami, čo znamená, že do rozpočtú odvedú menej peňazí, ako z neho dostanú. To sa v nasledujúcih desiatich rokoch môže zmeniť.

Zástupcovia Poľska a Maďarska na konferencii vyslali varovné signály smerom k návrhom drastických škrtov v kohéznej politike, ktorá s 350 miliardami eur tvorí jednu z najväčších kapitol rozpočtu EÚ.

Szymanski ich označil za „príliš zjednodušené“. Regionálna politika podľa neho už dokázala svoju „pridanú hodnotu“ a je preto pred ňou „svetlá budúcnosť“ .

Maďarský minister na konferencii obhajoval navýšenie fondov, ktoré posilnia európsku bezpečnosť a konkurencieschopnosť.

„Nedokážem povedať, či Česká republika bude po celé nasledujúce rozpočtové obdobie naďalej čistým prijímateľom európskych peňazí. Budeme sa však o to snažiť. Kohézna politika je pre nás samozrejme veľmi významná,“ pridal sa český minister Stropnický.