Rozpočet EÚ po roku 2020: V4 je v postojoch jednotná, Slovensko čiastočne vybočuje

Premiéri krajín Vyšehradskej skupiny spolu s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom. [(MTI/Szilard Koszticsak)]

Menej eurofondov po roku 2020 je daňou za hospodársky úspech krajín Vyšehradskej štvorky. Aby zníženie nebolo až tak bolestivé, sú ochotné do európskeho rozpočtu prispievať viac.

Článok vznikol v spolupráci s českou a poľskou redakciou portálu EURACTIV a maďarským think tankom Political Capital ako súčasť portálu VisegradInfo.eu.

Európska komisia v strede tohto roku odštartovala diskusie o Viacročnom finančnom rámci (VFR) po roku 2020. Na ich výsledok bude mať veľký vplyv tak brexit, a teda výpadky britských príspevkov do európskeho rozpočtu, ako aj nové výzvy, ktorým EÚ v súčasnosti čelí. Očakávajú sa preto najzložitejšie diskusie o sedemročnom rozpočte v histórii Únie. Na poslednom summite Európskej rady napriek tomu túto tému zatienili ožívajúce diskusie o riešení migračnej otázky.

Ako vyplýva z oficiálneho návrhu európskej exekutívy, krajiny Vyšehradskej skupiny musia počítať s tým, že po roku 2020 dostanú z európskych štrukturálnych fondov (EŠIF, európske štrukturálne investičné fondy, eurofondy) o štvrtinu menej peňazí (v stálych cenách).

Znevýhodňujú ich aj niektoré ďalšie východiská návrhu, nakoľko krajiny V4 patria medzi jedenásť najväčších príjemcov európskych dotácií. Tie naďalej tvoria významnú časť celkových verejných investícií všetkých štyroch krajín.

Nové kritéria na prerozdeľovanie eurofondov

Do podoby nového finančného rámca výrazne zasahujú dve dôležité okolnosti: výpadok britských príspevkov po brexite a migračná kríza. Aj preto sa Európska komisia snaží reformovať kohéznu politiku tak, že sa peniaze budú prerozdeľovať podľa nových kritérií ako miera nezamestnanosti, účasť na integrácií migrantov, úroveň inovácií, či zmena klímy.

Brusel súčasne pripomína, že škrty v národných obálkach štátov V4 sú do určitej miery „daňou z hospodárskeho úspechu“ regiónu. Zmena kritérií je tak logickým dôsledkom ekonomického rozvoja strednej Európy, pod ktorý sa v predošlých dvoch rozpočtových obdobiach výrazne podpísali práve peniaze z európskych štrukturálnych fondov.

Európska komisia trvá na tom, že nárast výdavkov na riešenie migračnej otázky by ale krajiny V4 nemali vnímať ako trest. Financovanie nových priorít súvisí hlavne s novými výzvami, ktorým čelí Európska únia ako celok, upozorňuje Zoltán Gyévai, šéfredaktor maďarského portálu Bruxinfo. Ako však dodáva, navrhované škrty pre štáty V4 silne prevyšujú priemer EÚ, nakoľko transfery z rozpočtu EÚ do týchto krajín pochádzajú prevažne z kohéznej politiky a spoločnej poľnohospodárskej politiky. „Úprimne povedané, návrh Viacročného finančného rámca je politický trest za ich neposlušnosť,“ dodal Gyévai.

Rozpočet Únie dnes a zajtra: Aké zmeny v európskych financiách prináša návrh Komisie?

Európska komisia v máji predložila návrh nového viacročného finančného rámca. Predstavila v ňom svoju víziu o tom, ako by sa Únia mala vysporiadať s výpadkom britských príspevkov a ako zafinancovať riešenie problémov, ktorých význam v predošlých rokoch narástol.

Rokovania o budúcom rozpočte EÚ prebiehajú na pozadí výmeny názorov medzi EÚ a vládami niektorých členských štátov, menovite Poľskom a Maďarskom, ohľadom ich zasahovania do nezávislosti súdnictva a občianskych slobôd. Nie je tak prekvapením, že pozícia týchto dvoch krajín v rokovaniach o VFR nie je ideálna.

Štátny tajomník pre európske záležitosti z kancelárie maďarského premiéra Szabolc Takács si myslí, že Brusel využíva VFR ako nástroj politického vydierania, ktorý má trestať krajiny V4 za ich rozdielne názory napríklad v otázke migrácie či európskeho prokurátora. Maďarská vláda opakovane argumentuje tým, že za tvrdou kritikou porušovania zásad právneho štátu v Maďarsku je odlišný pohľad premiéra Viktora Orbána na riešenie migračnej krízy. Takács pripomína, že hlavnou prioritou viacročného rozpočtu EÚ by v súlade so zmluvami EÚ malo zostať hospodárske a sociálne zbližovanie krajín EÚ a podpora zasostávajúcich regiónov.

Podobný názor zdieľa aj poľská vláda. Upozorňuje, že napriek dobrému hospodárskemu rastu pretrvávajú v ukazovateli HDP na obyvateľa medzi krajinami veľké rozdiely. Podiel eurofondov na celkových verejných investíciách je v Poľsku najväčší z krajín V4 a štvrtý najvyšší v rámci celej EÚ. Vláda strany Právo a Spravodlivosť (PiS) aj preto tvrdí, že kohézna politika by mala zostať najsilnejšou rozvojovou politikou podporujúcou všetky európske regióny a krajiny. Poľsko je proti tomu, aby sa peniaze na financovanie nových priorít presúvali z tradičných európskych politík.

Lepšiu Európu s menším rozpočtom nevybudujeme, tvrdí skupina členských štátov

Viacero členských štátov je pripravených zvýšiť vlastné príspevky do spoločného rozpočtu EÚ. Chcú tak posilniť financovanie nových priorít EÚ ale i zachovať súčasnú obálku pre politiku súdržnosti či spoločnú poľnohopodársku politiku.

„Z tohto dôvodu je Poľsko pripravené diskutovať o navýšení národného príspevku pod podmienkou zachovania rovnováhy na výdajovej strane. V prípade štrukturálnych fondov a spoločnej poľnohospodárskej politiky je obzvlášť dôležitá predvídateľnosť, nakoľko sú tieto nástroje určené pre prijímateľov, ktorí počítajú s dlhodobými investíciami,“ uviedol pre portál EURACTIV.pl štátny tajomník pre európske záležitosti Konrad Szymanski. Pripomenul ďalej, že aj vďaka peniazom z kohéznej politiky stredoeurópske krajiny nakupujú viac tovaru a služieb na jednotnom trhu. Z toho ťažia aj čistí prispievatelia do európskej pokladnice.

Zamierené na komunitárne programy

Reakcie Slovenska a Českej republiky na návrh Komisie boli poznateľne optimistickejšie. Vládny predstavitelia upozorňovali, že ho treba vnímať v kontexte – a ako dôkaz – ekonomického úspechu ich krajín.

Slovensko dokonca ústami podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho navrhované zníženie označilo za „úspech“.

V prípade českého premiéra Andreja Babiša sa však aj tu prejavila jeho nevyspytateľnosť. Kým v máji hovoril o „znížení, ktoré sme očakávali“, o mesiac neskôr už návrh označil za „absolútne neprijateľný“.

Česká republika chce v ďalších rokovaniach o VFR tlačiť na to, aby členské štáty mali voľnejšie ruky pri rozhodovaní o využití eurofondov. Tie medzi rokmi 2015 a 2017 v Česku tvorili 40 percent verejných investícií. Keďže eurofondový balík bude skromnejší, Česko sa musí popasovať s jeho efektívnejším využitím v najchudobnejších oblastiach – ako napríklad v troch uholných regiónoch: Moravsko-Sliezsko, Úsťanskom kraji a Karlových varoch. Ešte väčšou výzvou však bude príprava na rozpočtové obdobie po roku 2027, kedy príspevky Česka začnú prevyšovať príjmy z eurorozpočtu.

Únia chce za menej robiť viac: Komisia navrhuje nový investičný program InvestEU

Európska komisia chce investície v Európe nakopnúť s pomocou rozpočtu EÚ. Nová verzia Junckerovho investičného plánu ponúka Slovensku príležitosť ako nahradiť výpadok v eurofondoch po roku 2020.

Už po roku 2020 bude dôležité, ako sa Českej republike bude dariť čerpať peniaze aj z centrálne riadených programov ako Európsky horizont, LIFE či CEF (Nástroj na prepojenie Európy). Doposiaľ sa to krajine veľmi nedarilo a spoliehala sa prevažne na kohézne fondy.

Slovensko naproti tomu stále zastáva rezervovaný postoj k začleneniu nových alokačných kritérií, podľa ktorých sa určuje veľkosť národnej obálky. V súčasnosti je dominantným ukazovateľom HDP na obyvateľa. „Kohézna politika nemá byť žiadnym spôsobom spájaná s hodnotením úrovne solidarity jednej alebo druhej krajiny. Moja odpoveď na tieto otázky je vždy opačná,“ uviedol na júnovom summite Európskej rady slovenský premiér Peter Pellegrini.

Aj Slovensko ale už chystá svoju stratégiu, ktorá mu má pomôcť vyrovnať sa so znížením vlastnej kohéznej obálky. Ako uviedol Richard Raši, aj Slovensko chce venovať väčšiu pozornosť programom riadeným Európskou komisiou, ale aj hybridným modelom financovania. „V klasickej kohéznej obálke sa chceme sústrediť na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, a na čerpanie centrálne riadených programov, takzvaných. komunitárnych programov, kde je v budúcom programovacom období vyčlenených až 175 miliárd eur, z ktorých Slovensko doteraz takmer nečerpalo“.

V4 chce do rozpočtu prispievať viac, ostatní by mali tiež

Odchodom Spojeného kráľovstva bude európsky rozpočet každoročne ochudobnený o približne 12 miliárd eur. Skutočnosť, že Európska komisia navrhuje po roku 2020 vytvoriť ešte väčší rozpočet pre menšiu a ambicióznejšiu EÚ, krajiny V4 privítali. Brusel navrhuje zvýšiť eurorozpočet zo súčasného jedného percenta na úroveň 1,114 percenta HDP EÚ. Keďže zároveň narastá rozsah spoločných európskych politík, vyšehradská štvorka jednohlasne podporuje navýšenie národných príspevkov do spoločnej kasy. Bude však veľmi náročné presvedčiť takzvanú „šetrnú štvorku“ – Rakúsko, Holandsko, Dánsko, Švédsko –, ktoré, naopak, chcú, aby bol ďalší rozpočet menší ako dnes.

Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

ŠPECIÁL / Slovensko sa pripravuje na škrty vo finančných tokoch z EÚ a na nové podmienky. Debata o európskom rozpočte na ďalších 7 rokov oficiálne začala.

Podľa slovenskej vlády je navýšenie európskeho rozpočtu kľúčovým predpokladom rovnováhy medzi tradičnými európskymi politikami a financovaním nových výziev. „Vzhľadom na narastajúci rozsah spoločných európskych politík Slovensko považuje za správne, aby všetky členské štáty EÚ prispievali do rozpočtu EÚ viac ako v súčasnosti,“ píše sa vo vládnom materiáli k rokovaniam o VFR po roku 2020.

Kým Budapešť od začiatku vyjadrovala ochotu prispievať viac, Praha a Varšava rovnaký krok podmienili niekoľkými požiadavkami. „Podmienkou pre náš súhlas s navýšením príspevkov budú férové podmienky pre implementáciu eurofondov v budúcom rozpočte EÚ,“ vyhlásila šéfka českého rezortu financií Alena Schillerová. Podľa Konrada Szymanskiho aj Poľsko bolo vždy otvorené diskusii o zvýšení svojho príspevku. Nevyhnutným predpokladom ale podľa neho je zabezpečenie rovnováhy na výdavkovej strane.

Spolu proti podmieňovaniu eurofondov

Názorové rozdiely medzi „východom a západom“ alebo čistými prispievateľmi a čistými príjemcami môže ešte viac prehĺbiť návrh Komisie, podľa ktorého by sa čerpanie európskych prostriedkov malo podmieniť dodržiavaním zásad právneho štátu. Nielen eurofondov, ale všetkých finančných prostriedkov z eurorozpočtu.

Brusel týmto krokom reaguje na politický vývoj, ale aj množiace sa podozrenia z podvodov s eurofondami v regióne. Vyšehrad sa už dohodol na jednotnom postoji pre prípad, že EÚ bude trvať na podmieňovaní prístupu k európskym peniazom novými požiadavkami

V minulosti Komisia zastávala názor, že pre udržanie členských krajín pod kontrolou stačí inštitút konania o porušení právnych predpisov. Ten Komisia napríklad využila proti Poľsku pre reformu justície. Brusel však zmenil názor a chce naviazať platby z euróspkeho rozpočtu na rešpektovanie demokratických hodnôt. Právnym základom pre pozastavenie európskych dotácií v prípadoch, kedy nedostatky vo fungovaní súdnictva ohrozujú peniaze európskych daňových poplatníkov, je paragraf 322 Zmluvy o fungovaní EÚ.

Aj keď Brusel uisťuje, že nový mechanizmus sa dotýka všetkých členských krajín rovnako a nie je namierený „výlučne voči Poľsku ani žiadnej inej krajine“, v Budapešti a Varšave vyvolal búrlivé reakcie.

Právny štát: Slovensko si sankcie vie predstaviť, má však pripomienky

Ministerstvo zahraničia chce, aby mali v procese väčšie slovo členské štáty na úkor Európskej komisie. Hlasovanie o sankciách v Rade navrhuje sťažiť.

Podľa maďarskej vlády však návrh Bruselu treba brať s rezervou, pretože „zavedenie subjektívnych kritérií by odporovalo zmluvám o EÚ“. To, že práve vláda v Budapešti je najhlasnejším kritikom tejto myšlienky, nie je žiadne prekvapenie. Keby Komisii uvedený návrh prešiel, Maďarsko by postihol hneď z dvoch dôvodov: podiel eurofondových projektov poznačených podozreniami z podvodného konania je v Maďarsku najvyšší v celej EÚ, zatiaľ čo k obžalobe viedlo najmenšie percento prípadov, ktoré Európsky úrad na boj proti podvodom evidoval ako problematické.

Návrh by súčasne poskytol právny základ pre zastavenie prístupu k štrukturálnym fondom, ak vláda Viktora Orbána zasiahne do nezávislosti súdnej moci v Maďarsku.

Takisto Poľsko, ktoré čelí právnemu konaniu zo strany Európskej komisie, sa k iniciatíve Bruselu vyjadruje kriticky. Podľa tajomníka pre európske záležitosti Szymanskiho Varšava nebude súhlasiť so žiadnym svojvoľným mechanizmom, „ktorý premení manažment fondov EÚ na nástroj politického nátlaku na členské štáty“.

Predseda Poslaneckej snemovne, dolnej komory českého parlamentu, a člen hnutia ANO Radek Vondráček tiež vidí návrh Bruselu z právneho hľadiska ako „veľmi problematický“. Pochybnosti napokon vyjadril aj slovenský rezort diplomacie v predbežnom stanovisku k spornému návrhu. Znepokojuje ho vymedzenie termínov „právny štát“ a „všeobecný nedostatok“ pri dodržiavaní jeho princípov. Znenie návrhu podľa ministerstva „ evokuje záver, že Komisia nemá ambíciu toto vymedzenie považovať za uzavreté a má v úmysle ho interpretovať široko“.

Európske peniaze za právny štát: Politický nátlak na členské štáty alebo nevyhnutnosť?

ŠPECIÁL / Názory na nový mechanizmus z dielne Komisie, podľa ktorého by sa čerpanie peňazí z rozpočtu EÚ podmieňovalo doržiavaním zásad právneho štátu, sa medzi slovenskými europoslancami líšia. Väčšina z nich sa obáva jeho finálneho nastavenia. 

Portál EURACTIV.sk sa zaujímal aj o názory slovenských europoslancov na navrhovaný mechanizmus. Väčšina z nich zdieľa podobné obavy. Samotná myšlienka previazania čerpania európskych peňazí s kritériom právneho štátu sa im vo všeobecnosti pozdáva. Zároveň ale pripomínajú, že koncept je „právne problematický“ a obávajú sa jeho zneužitia na politické účely zo strany Komisie.

Hoci Budapešť a Varšava argumentujú, že navrhované zmeny môžu byť prijaté iba jednomyseľne všetkými členskými štátmi, Komisia ich v skutočnosti nepredložila ako súčasť balíčku Viacročného finančného rámca. Ide o samostatný legislatívny návrh, ktorého prijatie bude v Rade EÚ možné dosiahnuť kvalifikovanou väčšinou.  Inými slovami, návrh by bolo možné zvrátiť len takzvanou blokujúcou menšinou – aspoň štyrmi členskými krajinami a 35 percentami obyvateľstva EÚ. Vyšehradská štvorka na dosiahnutie tejto podmienky sama nestačí. Zoltán Gyévai si myslí, že väčšina členských štátov, vedená čistými prispievateľmi, nový mechanizmus v Rade podporí. Otázne podľa neho je, ako by vyzeral rozhodovací proces (napríklad, aká bude úloha Komisie), a hlavne, ako by sa uplatňoval v praxi.

Slovenský rezort diplomacie navrhuje, aby sankčný proces mohli okrem Komisie iniciovať aj členské štáty a aby sa namiesto reverznej kvalifikovanej väčšiny (potrebná väčšina proti návrhu sankcií), uplatňovala klasická kvalifikovaná väčšina „za“.

Samostaný rozpočet pre eurozónu: Slovensko sa môže prikloniť k „mainstreamu“

V súvislosti s diskusiou o dlhodobom rozpočte EÚ v rokoch 2020 až 2027 naberá na dôležitosti aj téma reformy eurozóny.

Hoci zatiaľ nepoznáme dôležité detaily, nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno predstavili spoločný plán na oživenie európskej integrácie, ktorého súčasťou je aj návrh na samostatný rozpočet eurozóny.

Vytváranie oddelených, paralelných štruktúr maďarská vláda odmieta, pretože by to mohlo viesť k „druhoradému členstvu“ krajín, ktoré zatiaľ neprijali jednotnú európsku menu. „Silná a stabilná eurozóna je v našom záujme. Oddelená fiškálna kapacita ale môže vzniknúť iba vtedy, ak jej finančnú záťaž budú niesť výhradne členské štáty eurozóny a ak jej vytvorenie nepoznačí politiky EÚ, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú jednotného trhu,“ uviedol pre portál Political Capital štátny tajomník pre európske záležitosti Szabolcs Takács.

Ministerstvo financií: Rozpočet eurozóny by mal plniť stabilizačnú funkciu

Slovensko dlhodobo podporuje vytvorenie fiškálnej funkcie pre eurozónu, pričom spoločný rozpočet je jedným z možných variantov, tvrdí slovenský rezort financií. 

Rovnako vo Varšave sú si vedomí potrieb eurozóny z hľadiska makroekonomickej stabilizácie. Poľsko preto nenamieta proti diskusiám o mechanizmoch na zmiernenie dopadov veľkých asymetrických šokov. Ako uviedol Konrad Szymanski, zavedenie takéhoto nástroja do právneho rámca EÚ bude možné len v prípade dodržania určitých podmienok: musí byť prístupný aj pre krajiny s výnimkou; štáty, ktoré sa na ňom nepodieľajú, nesmú zdieľať jeho náklady; musí mať pridanú hodnotu pre stabilitu architektúry EÚ a musí obsahovať opatrenia proti jeho zneužívaniu.

Kryzstof Szczerski, štátny tajomník Kancelárie prezidenta Poľskej republiky zároveň dodáva, že odmietavý postoj Poľska nie je nemenný. „Ak pôjde o nástroj, ktorý bude vyžadovať iba malé príspevky členských štátov, bude mať v skutočnosti symbolický charakter a bude akýmsi záchranným kolesom v čase ekonomických kríz, ktorých sme už v eurozóny boli svedkami, to je potom niečo úplne iné“.

Podobný názor zastáva aj Česká republika. Podľa štátneho tajomníka pre európske záležitosti Aleša Chmelářa má eurozóna v už dnes viacero špecifických inštitucionálnych nástrojov, ako napríklad neformálne stretnutia ministrov financií v rámci Euroskupiny či Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM, tzv. trvalý euroval). Je preto podľa neho otázne, či je potrebné vytvárať ďalšie nástroje a inštitúcie. „Nie je napríklad jasné, aká by bola pridaná hodnota rozpočtu pro eurozónu a či by nemal negatívny dopad na rozpočet EÚ,“ uviedol Chmelář pre redakciu portálu EURACTIV.cz.

Anketa: Potrebuje eurozóna svoj vlastný rozpočet?

Odpovedá slovenský europoslanec Richard Sulík, český europoslanec Tomáš Zdechovský a Vedúci zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike Ladislav Miko. 

Slovensko, ako jediná členská krajiny eurozóny spomedzi vyšehradskej štvorky, je však v odlišnej pozícií. Ako pre EURACTIV.sk uviedlo ministerstvo financií, Slovensko „dlhodobo podporuje vytvorenie fiškálnej, resp. makroekonomickej stabilizačnej funkcie pre eurozónu, pričom spoločný rozpočet je jedným z možných variantov.“ Zmiernením negatívnych vplyvov krátkodobých hospodárskych výkyvov by takýto rozpočet podľa rezortu mal zabezpečiť vyššiu makroekonomickú stabilitu. „Takáto funkcia môže byť prínosom špeciálne pre malé otvorené ekonomiky, kde zodpovedná fiškálna politika nemusí vždy poskytovať dostatočnú ochranu pred externými šokmi,“ upresnilo tlačové oddelenie rezortu.