Rumunská ľavica položila svoju vlastnú vládu – druhýkrát za rok

Odchádzajúci rumunský premiér Mihai Tudose. [Robert Ghement/EPA/EFE]

Vnútrostranícke boje stáli premiérske kreslo Mihaiho Tudoseho, ktorý za šesť mesiacov dokázal nahnevať susedov aj presadiť kontroverzné reformy súdnictva.

Vedenie sociálnych demokratov (PDS) v pondelok 15. januára večer rozhodlo, že premiér Mihai Tudose už nemá podporu strany. Ten následne podal demisiu.

„Odchádzam s hlavou hore. Pôjdem si do parlamentu zbaliť veci,“ povedal Tudose novinárom po stretnutí strany.

Rumunsko, jeden z najchudobnejších členov Únie, tak ostalo bez predsedu vlády len deň pred historickou návštevou japonského premiéra Shinza Abeho.

Tudoseho demisiu ešte musí prijať stredopravý prezident Klaus Iohannis. Ten rozhodne aj o vymenovaní nového premiéra, ktorého mu navrhne PDS. Politico dnes už informovalo, že ním bude súčasná europoslankyňa Viorica Dăncilă, ktorá by sa tak mohla stať prvou ženou na čele rumunskej vlády.

Druhýkrát za rok

Analytici tvrdia, že v PSD sa opakuje ten istý scenár ako minulý rok v júni, keď strana vyslovila nedôveru vtedajšiemu premiérovi Sorinovi Gridenaovi po tom, čo sa dostal do nemilosti šéfa PSD Liviu Dragnea.

Je všeobecne známe, že Dragnea, ktorý má zakázané vykonávať funkciu kvôli usvedčeniu z podvodu, ťahá nitky zo zákulisia. Práve on menoval bývalého ministra financií Tudoseho za Gredenaovho nástupcu.

V posledných mesiacoch sa však ich vzťah rapídne zhoršil. V nedávnom televíznom rozhovore Tudose obvinil Dragnea, že rozhoduje o kľúčových záležitostiach strany bez toho, aby sa poradil s ostatnými funkcionármi.

Napätie eskalovalo minulý týždeň, keď Tudose žiadal rezignáciu ministerky vnútra Carmen Danovej, ktorá podľa neho nezvládla pedofilný škandál, do ktorého bola zapojená rumunská polícia. Danová však Tudesovu výzvu na odstúpenie ignorovala, čím premiéra zahanbila.

Bukurešť sa chce zapojiť do sociálnej aj obrannej únie

Najskôr musíme Schengen zreformovať, až potom doň môžete vstúpiť, povedal francúzsky prezident rumunskému.

Dragnea bude hľadať poslušnejšiu bábku

„Strana dospela k záveru, že takto nemôžeme pokračovať, pretože existuje konflikt medzi vládou a stranou, a zároveň konflikt vo vnútri vlády,“ povedal v pondelok Dragnea.

Nezhody však podľa Cristiana Pantaziho, editora stránky HotNews.ro. panujú medzi „Liviuom Dregneom, ktorý chce ovládať vládu a premiérom (Grideanuom alebo Tudoseom), ktorý odmieta plniť všetky jeho príkazy“.

Ešte v októbri prezident Iohannis vyjadril pochybnosti o „schopnosti PSD vládnuť“, vzhľadom na turbulentnú históriu jej kabinetu.

Na otázku novinárov Dragnea v pondelok odpovedal, že ohľadne funkcie premiéra „urobil dve zlé rozhodnutia“ a dodal, že rovnakú „chybu“ už nezopakuje.

Kontroverzné kroky

Tudeseho odchod je už treťou veľkou krízou sociálnych demokratov od vtedy, čo sa v decembri 2016 dostali späť k moci. Stalo sa tak len rok po tom, čo ich vláda padla kvôli požiaru v nočnom klube, ktorého dôvodom bola údajne korupcia.

Až najväčšie protesty od pádu režimu komunistického diktátora Nicolaea Ceausescu v roku 1989 vo februári 2017 donútili rumunskú vládu ustúpiť a zachovať protikorupčné zákony, ktoré plánovala upraviť v prospech politikov.

V decembri zas napriek pretrvávajúcemu nesúhlasu schválila vláda kontroverzné reformy súdnictva. Kritici o nich hovoria, že obmedzia nezávislosť sudcov a potlačia právomoci DNA, rešpektovaného protikorupčného vyšetrovacieho orgánu.

Tisíce ľudí vrátane sudcov a študentov práva v posledných týždňoch zaplnili ulice po celom Rumunsku, aby proti novým zákonom protestovali. Brusel sa obáva, že Rumunsko cúva v boji proti zneužívaniu politickej moci, k obavám sa pripojil aj Washington.

Po Poľsku môže prísť rad na nás, obáva sa rumunský prezident

Veľvyslanci siedmich krajín EÚ vyzvali Bukurešť, aby neoslabovala nezávislosť súdnictva.

Tudoseho odchod poteší Maďarov

Odchádzajúci premiér sa zviditeľnil v škandále s Maďarskom, na ktorý by sa po jeho odchode mohlo zabudnúť.

V reakcií na uznesenie, ktoré podpísali tri politické zoskupenia maďarského etnika a ktoré žiadalo nezávislosť Sikulskej oblasti (časti Rumunska, v ktorej má maďarské etnikum veľké zastúpenie), pre televíziu Realitatea TV povedal: „Poslal som odkaz, že ak bude na tamojších inštitúciách visieť Sikulská vlajka, oni všetci budú visieť veľa nej. Autonómia pre Sikulskú oblasť je vylúčená.“

Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijarto na to reagoval, že vyhrážať sa národnostnému etniku a jeho lídrom obesením je v 21. storočí neakceptovateľné. Zdôraznil, že takýmito poznámkami sa Tudose vylučuje z komunity slušných európskych politikov.

Slovensko sa angažuje v žalobe proti občianskej iniciatíve s menšinovou tematikou

Slovensko sa pridalo k rumunskej žalobe na európsku občiansku iniciatívu „Minority SafePack“ ako vedľajší účastník. Rumunsko tvrdí, že Európska komisia nemá v tejto oblasti právomoci a nemala iniciatívu zaregistrovať ako prípustnú.