S Lisabonom prichádza nová éra

Podľa Elaine Cruikshanks môžeme so vstupom Lisabonu do platnosti očakávať „zmodernizovanú a aktívnejšiu európsku zahraničnú politiku“.

„Jeden veľvyslanec z tretej krajiny mi naznačil, že sa teší na viac kontinuity a konzistentnosti zo strany EÚ, ako dôsledok vytvorenia postu predsedu Európskej rady“, hovorí Cruikshanks.

Ashtonovej pozícia je úplné nóvum a lobisti, ktorí za ňou budú chodiť musia zobrať od úvahy, že reprezentuje jednak svoju agendu ako členka Komisie ale zároveň zastupuje aj názor väčšiny členských štátov a členka Rady.

V každom  prípade bude mať podľa nej Ashton ako hlava vonkajšej služby Európskej únie oveľa väčšie kompetencie než mal Javier Solana, ochládzajúci šéf zahraničnej politiky.

„Skutočná efektívnosť funkcie a vplyv bude závisieť od toho, čo jej držiteľ z nej vyťaží“, varuje Cruikshanks. Podobne od osobného vzťahu Van Rompuyom a Ashtonovou bude závisieť aj rozdelenie povinností.

Ako dodáva, Van Rompuy bude zastupovať EÚ na medzinárodných summitoch na úrovni hláv štátov a vlád a Ashton bude tvárou EÚ na ministerskej úrovni.

Lisabonská éra bude viac o základných právach a o väčšej spolupráci v oblasti spravodlivosti, vnútorných vecí, životného prostredia, udržateľného rozvoja a klimatických zmien, domnieva sa.

„S Lisabonskou zmluvou sa stal boj proti klimatickým zmenám na medzinárodnej úrovni špecifickým cieľom politiky v oblasti životného prostredia“, hovorí Cruikshanks.

Pre lobistov je dôležité si uvedomiť, že Európsky parlament získal právomoci v nových oblastiach, ktoré spadajú pod procedúru spolurozhovania. „Diskutovať o politikách s europoslancami je niečo úplne iné ako hovoriť s úradníkmi z Komisie“, pripomína Elaine Cruikshanks.  

Šéfka Hill and Knowlton si myslí, že právomoc národných parlamentov nad legislatívnymi návrhmi EÚ bude uplatňovaná skôr v obmedzene, keďže Komisia bude užšie spolupracovať predovšetkým s národnými vládami, aby sa vyhla využívaniu tohto nástroja.

„Vo väčšine členských štátov politické farby vlády odrážajú politickú väčšinu v parlamentoch to znamená, že parlamenty budú mať snahu blokovať návrhy len v tom prípade, ak tak budú chcieť urobiť aj vlády.“