Samosprávy o Konferencii o budúcnosti Európy: Vláda opakuje chyby, príliš sa sústredí na elity

Diskutujúci Národného konventu o EÚ v roku 2018. [TASR/Marko Erd]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovensko a Konferencia o budúcnosti Európy

Regióny majú byť podľa Únie dôležitou súčasťou diskusnej konferencie. Slovenský rezort zahraničných vecí ich chce zapojiť do organizácie podujatí, samosprávy ale chceli prevziať aj časť národnej koordinácie. Ministerstvo sa podľa nich nepoučilo z „priveľkého“ Národného konventu.

Konferencia o budúcnosti Európy musí zájsť do každého kúta Únie, nielen do hlavných miest. Hovorí to jej zakladajúci dokument. Európania majú v rámci tejto udalosti položiť základy únijným reformám a štáty majú za úlohu zozbierať názory od ich občanov.

Slovenské samosprávy sa však necítia byť do tohto procesu dostatočne zapojené. To odkázali aj ministerstvu zahraničných vecí v medzirezortnom pripomienkovom konaní ku koncepcii konferencie. Okrem odpovede v legislatívnom procese ale s nimi vláda o konferencii vôbec nediskutuje.

„Budeme chodiť po Slovensku a predstavitelia samosprávy do toho budú chtiac-nechtiac musieť byť zapojení,“ povedal pre EURACTIV Slovensko štátny tajomník ministerstva Martin Klus. „Budeme ich žiadať o povolenia na organizáciu podujatí. Pochopiteľne ich vopred oslovíme a v maximálnej možnej miere ich do našich udalostí zapojíme.“

Samosprávy však očakávali viac. „Chýba nám tu záujem o spoluprácu a čiastočnú koordináciu aktivít z národnej úrovne,“ hovorí Zuzana Špačeková, odborná expertka pre zahraničnú spoluprácu a európske záležitosti Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Konferencia o budúcnosti Európy: Otvorí Únia základné zmluvy?

Reformy Európskej únie majú byť založené na vôli jej občanov. Aj keď lídri EÚ zdôrazňujú, že žiadna téma nemá byť tabu, niektoré členské štáty nechcú o otváraní základných zmlúv diskutovať.

Aj regióny sú súčasťou európskej demokracie

Najnovšia slovenská koncepcia konferencie ráta so samosprávami na viacerých miestach. Majú byť súčasťou troch hlavných diskusií s najvyššími ústavnými činiteľmi a tiež projektu MySmeEÚ, ktorý má osloviť čo najširšie spektrum verejnosti. „Budeme radi, ak nám (samosprávy) dajú vlastné tipy, ako by to mohlo byť pre ich občanov čo najzaujímavejšie,“ hovorí Klus. K okrúhlemu stolu chcú pozvať Združenie miest a obcí Slovenska a Úniu miest Slovenska (ÚMS).

Takto nastavenú koncepciu ale združenie ešte minulý rok skritizovalo. Príliš sa podľa neho sústredí na účasť politických elít. „Cieľovou skupinou projektu sú občania. Preto by mal vychádzať z územného princípu zdola-nahor,“ odkázali ministerstvu zahraničných vecí v legislatívnom procese. Tiež tvrdí, že sa vláda neponaučila zo skúsenosti s Národným konventom o Európskej únii, ktorý bol podľa neho „príliš veľkou celoplošnou platformou bez reálneho dopadu“.

Ministerstvo na pripomienku zareagovalo tým, že koncepcia na regionálny aspekt kladie dostatočný dôraz a prisľúbilo medzi personálnych aktérov zakomponovať aj členov slovenskej delegácie v Európskom výbore regiónov.

Odvtedy ale spolupráca vlády a regiónov stojí. Podľa Klusa sa aj medzirezortné pripomienkové konanie ráta ako aktívna komunikácia, samosprávam to ale nestačí. „Zúčastňujeme sa na rôznych rokovaniach, máme možnosť vstupovať do medzirezortného pripomienkového konania, ale tu skôr o hovoríme o vlastníctve európskych tém,“ hovorí Špačeková. Európske záležitosti by podľa nej nemali byť samostatnou agendou, ktorá leží iba na rezorte zahraničných vecí.

Klus: Ak chcú v Svidníku patriť do stredoázijskej únie, Európa o tom musí vedieť

Ak by Konferencia o budúcnosti Európy nemala viesť k hmatateľnej reforme, tak by sme ju nemuseli robiť vôbec. „Problém nie je zmluvy otvoriť, ale zase ich uzavrieť,“ hovorí štátny tajomník rezortu zahraničných vecí MARTIN KLUS.

Samosprávy by mali byť partnermi

Aj podľa predsedu Združenia európskych regiónov Magnusa Berntssona by pri organizácii konferencie regióny mali byť partnermi vlády. „Na to ale potrebujú mať trvalú konzultantskú funkciu,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Berntsson.

Klus ale hovorí, že snaha o zapojenie samosprávy do tvorby samotnej koncepcie by sa minula želanému výsledku. „Boli sme v núdzovom režime a nevedeli sme, či vôbec národný konvent bude a v akej podobe. Netušili sme, či ešte fyzicky budeme môcť niekam ísť,“ myslí si Klus.

Úniu miest Slovenska mrzí, že ich rezort v koncepcii neuviedol medzi inštitucionálnymi partnermi. Chcú veriť, že to bolo iba nedorozumenie a do realizácie už zapojení budú. „Bez toho sa naplnenie očakávaných cieľov Konferencie nemusí podariť,“ odkazuje Daniela Piršelová, hovorkyňa Únie miest.

Že ich ministerstvo v nejakom bode do príprav zapojí, verí aj Združenie samosprávnych krajov SK8. „Napriek administratívnym limitom spôsobeným pandémiou sme na to pripravení,“ hovorí Jozef Viskupič, predseda SK8.

Paríž nedovolí, aby Konferencia o budúcnosti Európy skončila len ďalšou nepovšimnutou správou

Debata o budúcnosti Únie s občanmi je pre francúzskeho prezidenta zásadná. Svoju politickú kariéru totiž vybudoval na proeurópskom programe. Svojej rivalke Marine Le Pen bude chcieť predostrieť zásadné zmeny v bloku, píše ERIC MAURICE.

Regióny budú aj v európskom vedení

Európske vedenie konferencie so zapojením samospráv ráta. Výbor regiónov bude členom takzvaného konferenčného pléna, ktoré má zabezpečiť nestrannosť odporúčaní. „Za každú cenu sa musíme vyhnúť tomu, aby sa z konferencie stala iba súťaž krásy medzi bruselskými inštitúciami,“ povedal Apostolos Tzitzikostas, prezident výboru.

Európske združenia samospráv však zdôrazňujú, že kľúčové je najmä zapojenie regiónov do konferencie už na národnej úrovni. Z tej totiž vzídu výstupy, ktoré budú predstavovať vôľu a názory občanov a na základe ktorých môže Únia reformovať inštitúcie, prípadne aj meniť základné zmluvy.

„Európska demokracia sa skladá aj z milióna zvolených regionálnych zástupcov, ktorých skúsenosti sú v tejto debate naliehavo potrebné,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Frédéric Vallier, generálny tajomník Rady európskych municipalít a regiónov.