Schengen môžu „pozastaviť“ až na dva roky

Zdroj: Ververidis Vasilis / Shutterstock

Európska komisia by mohla súhlasiť s predĺžením hraničných kontrol v rámci Schengenu až na dva roky. Reagovala tak na pondelňajšiu výzvu ministrov vnútra, aby aktivovala procedúru, ktorá členským štátom umožní rozšíriť vnútorné kontroly na schengenských hraniciach.

Bezprecedentný príval migrantov a utečencov do Európy primäl viaceré krajiny k opätovnému obnoveniu hraničných kontrol a to zatiaľ na povolených 6 mesiacov. Vnútorné hranice Schengenu strážia vo Švédsku, Dánsku, Nemecku, Rakúsku či Francúzsku. Dočasné kontroly zaviedlo aj Nórsko, Poľsko podobné opatrenia ešte len zvažuje.

Európska exekutíva včera uviedla, že situácia ešte nie je natoľko závažná, aby si vyžadovala predĺženie dočasných kontrol. „Vieme, že migračné toky v najbližšej dobe neustúpia a so zmenou počasia sa pravdepodobne ešte zvýšia. Takže, ak sa situácia nezemní kontrola vnútorných hraníc bude v rámci udržania verejného poriadku a bezpečnosti odôvodnená, až pokým nebudú vonkajšie hranice skutočne chránené,“ povedala hovorkyňa Komisie Nataša Bertaud.

Treba Grécko vylúčiť?

Predseda Európskej ľudovej strany (EPP), Joseph Daul, včera pre EurActiv povedal, že členské krajiny, ktoré prisťahovalectvo neriešia, by mali byť dočasne vylúčené z Schengenu.

Rozširovanie vnútorných hraničných kontrol vyvolalo obavy, že Grécko, ktoré je bránou až pre 80 % všetkých migrantov prichádzajúcich do Európy,  by mohlo byť prakticky vyčlenené zo spoločného priestoru voľného pohybu. Komisia včera poprela, že by podobný plán zvažovala.

Členské krajiny sú však takejto možnosti naklonenejšie. „Ak sa nám nepodarí zabezpečiť vonkajšie hranice Európy na grécko-tureckej hranici, európska vonkajšia hranica sa posunie smerom k strednej Európe,“ povedala v pondelok rakúska ministerka vnútra Johanna Mikl-Leitner.

Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák po neformálnom stretnutí v Amsterdame vyhlásil, že nepovažuje Grécko za funkčnú schengenskú krajinu, pretože nedodržuje pravidlá tejto skupiny a „každý tam chodí ako chce,“ akoby pohraničná polícia ani neexistovala. Vylúčenie Grécka zo Schengenu by však podľa Kaliňáka situáciu nevyriešilo.

Až 60 % ekonomických migrantov

Hovorkyňa Komisie na stretnutí s bruselskými novinármi uviedla, že doposiaľ nezverejnené čísla pohraničnej agentúry Frontex naznačujú, že v decembri dosiahol podiel ľudí, ktorí pravdepodobne nemajú nárok na azyl, viac ako 60 %. Toto číslo by podľa Bertaud mohlo v januári klesnúť.

Prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans v rozhovore pre holandský denník použil tieto čísla, aby zdôraznil potrebu celoeurópskej migračnej politiky. „Timmermans sa snaží zamerať sa na návratovú politiku. Podpora občanov pre skutočných žiadateľov o azyl sa oslabí, ak tí, ktorí nemajú nárok na medzinárodnú ochranu tiež ostanú v Európe,“ zdôraznila hovorkyňa.

Systém, ktorý by umožnil navracať ekonomických migrantov však doposiaľ nefunguje. EÚ síce má viacero dohôd s krajinami pôvodu migrantov o ich navracaní, ukazuje sa však, že nie vždy aj prakticky fungujú. Napríklad od minulého roka sa z Grécka nepodarilo navrátiť žiadneho migranta z Pakistanu či Maroka. V prípade poslednej krajiny EÚ zmluvu a návrte migrantov ani nemá.

„Stále máme problémy s uvedením návratovej politiky do praxe. Komisia sa teraz pozerá na možné stimuly, pozitívne a negatívne, na jej sfunkčnenie,“ dodala Bertaud.

Únia napríklad v novembri odsúhlasila finančný balíček v hodnote 3 miliardy eur pre Turecko, ktoré je dnes domovom približne 2,2 milióna sýrskych utečencov. Pre nejasnosti ohľadom financovania balíčka však Taliansko dohodu blokuje.