Šefčovič: Ani jednu krajinu sme nenechali padnúť

Slovensko akceptuje výnimky z plnenia dohodnutých rozpočtových pravidiel len v prípade, že existujú osobité dôvody pre ich nesplnenie.

"Stratenú dôveru sa nám nepodarí získať späť ak nebudeme dodržiavať dohodnuté pravidlá", povedal na konferencii EÚ v roku 2013: Ako obnoviť dôveru a rast? minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.

Udelenie viac konsolidačného času zo strany Európskej komisie šiestim krajinám nevidíme radi, hovorí minister. 

Pripomenul ale, že ústupok pri tempe konsolidácie sprevádzajú dodatočné podmienky pri realizácii reforiem. Obáva sa však, aby to „nebolo chápané ako signál, že pravidlá nemusíme plniť“.

V úvodnom príhovore tiež uviedol, že Európe sa už podarilo prejsť od krízového manažmentu k systémovým krokom. Rok 2013 je rokom ich implementácie. „Konsolidácia prináša výsledky čo je vidieť na poklese deficitu v eurozóne z viac ako 6,4 % HDP v čase vrcholiacej krízy na minuloročných 3,7 % HDP“, povedal.

Potenciál pri zlepšovaní ekonomickej situácie vidí minister v boji proti daňovým únikom, ktoré sa len na Slovensku odhadujú vo výške 3 % HDP, efektívnom využití štrukturálnych fondov, dobudovaní jednotného trhu v energetike a liberalizácii zahraničného obchodu. V tejto oblasti upozornil najmä na Ukrajinu, kde podľa jeho slov Ministerstvo hospodárstva nevie vygenerovať obsah bilaterálnej obchodnej dohody.

Problémom podľa neho je aj to, že zdravé podnikateľské projekty majú problém získať zdroje. Je to neakceptovateľné ak sa cca 900 miliárd eur, ktoré na tento účel ECB uvoľnila do ekonomiky oblúkom cez komenrčné banky vrátilo do ECB ako dlhodobé úložky.

Minister pripustil, že by bolo v súčasnej situácii vhodné na európskej úrovni zvážiť odklad ďalších environmentálnych požiadaviek. V niektorých krajinách EÚ mu zase chýba spoločenská pripravenosť diskutoval o potrebe reformy sociálneho systému.

Podľa slovenského eurkomisára Maroša Šefčoviča je súčasná kríza aj krízou elít na všetkých úrovniach riadenia. Situáciu otom využívajú niektoré politické skupiny snahou apelovať na „najspodnejšie prúdy ľudského vedomia“.

Podpredseda Európskej komisie sa domnieva, že v Európe, na rozdiel od USA, chýba líderstvo a presvedčenie, že sa vieme vymaniť z krízy. „Zo skepsy je potrebné vymaniť sa líderstvom“, hovorí.

Ako hovorí, počas krízového obdobia Únia prijala opatrenia, ktoré nebolo možné prijať 20 rokov a je rád, že vďaka finančným bariéram a tomu, že solidarita zvíťazila, „sme ani jednu krajinu nenechali padnúť.“ Trúfa si povedať, že „kríza spoločnej meny je za nami“.

Na otázku, prečo potrebujeme ďalšiu integráciu, odpovedá, že sme si až v kríze uvedomili ako sme prepojení a preto musíme pripravení oveľa viac spolupracovať. Ide často o veci, ktoré národné vlády nie sú schopné urobiť sami aj v dôsledku rôznych politických cyklov. „Vlády hľadali spôsoby ako sa ťažkým témam vyhnúť, preto je ich potrebné nastoliť na európskej úrovni“, hovorí Šefčovič.

Silnejšia Európa však podľa neho neznamená silnejší Brusel, ide o kolektívne realizovanie moci, pochopenie sa vzájomné motivovanie sa a zdieľanie osvedčených postupov.

Komisia má podľa ambíciu neho prichádzať s odporúčaniami, ktoré sú výsledkom diskusií. To, aby bol takýto proces skutočne demokratický, si vyžaduje doplniť ho na európskej úrovni politickou úniou. Európska komisia príde preto na jeseň s návrhom, ako by mohol tento proces v nadchádzajúcom období vyzerať.

Pre Slovensko je podľa Šefčoviča kľúčové zachovanie kľúčových priemyselných odvetví, napríklad oceliarstvo, keďže sa naše HDP z 20 % tvorí v priemysle. Avizuje návštevu komisára EÚ pre premiysel Antonia Tajaniho, ktorý príde na Slovensko predstaviť iniciatívy EK v tejto oblasti.

Takisto v otázke dane už neplatí, že je to oblasť, ktorej sa Európska komisia nemala dotýkať. EÚ ide do boja proti daňovým únikom ako líder spolu s organizáciami ako je OECD.

Pokiaľ ide o spätné hodnotenie prípadu pomoci Cypru, uznáva, že „nikto nehodnotí operáciu Cyprus ako skvostnú“. V chaotickému zvládnutiu podľa neho napomohli nešťastné politické okolnosti. Už v roku 2011 eurokomisár pre menové záležitosti Olli Rehn predstaviteľov Cypru upozorňoval na dramatickosť situácie, tamojšia reprezentácia sa však vtedy spoľahla na záchranný účinok ruskej pôžičky.