Šefčovič prešiel híringom s jednou pripomienkou na kampaň

Maroš Šefčovič počas hearingu v Európskom parlamente, 30. september 2019 [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: „Geopolitickej“ Komisii ukázal svaly Parlament

Slovenský nominant hovoril, ako chce obhajovať záujmy Európskeho parlamentu. Na rozdiel od čias prezidentskej kampane sa prihlásil k Istanbulskému dohovoru.

Podľa očakávania bol jednou z hlavných tém vypočutia Maroša Šefčoviča pred europoslancami prísľub legislatívnej iniciatívy pre Európsky parlament. „Prajeme si, aby ste sa tomu nevenovali len formálne. Je to priorita,“ povedal v úvode híringu predseda výboru pre ústavné veci (AFCO) a bývalý šéf europarlamentu Antonio Tajani.

Sľub väčších právomocí dala europarlamentu nová predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. V jej tíme by mal mať už trojnásobný eurokomisár Šefčovič na starosti medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.

Keď sa  v marci 2019 EURACTIV.sk pýtal Maroša Šefčoviča ako prezidentského kandidáta, či by mala by mať niektorá z hlavných inštitúcií EÚ – Európska komisia, Európsky parlament alebo Európska rada/Rada EÚ – väčšie, prípadne menšie právomoci v rozhodovaní oproti súčasnému stavu, odpovedal: „Aktuálne na tieto zmeny nevidím dôvod. Treba sa sústrediť na hmatateľné výsledky pre ľudí a nie na siahodlhé inštitucionálne diskusie.“

V pondelok popoludní bolo vypočúvanie zo strany poslancov z výborov pre právne veci (IURI), pre ústavné veci (AFCO), pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) a pre petície (PETI) do veľkej miery dlhou inštitucionálnou diskusiou o rovnováhe právomocí.

Nová éra

Europoslanci si napríklad pýtali väčšie vyšetrovacie právomoci (Right of Inquiry), čomu Rada (členské štáty) intenzívne vzdoruje. Šefčovič Európskemu parlamentu sľúbil špeciálne partnerstvo a „novú éru vzťahov,“ či zapojenie do Konferencie o budúcnosti Európy.

Počas vypočúvania ohlásil ďalší pokus pridať k medziništitucionálnej dohode, ktorá existuje od roku 2009 (od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti) medzi Parlamentom a Komisiou aj Radu, čo sa doteraz nepodarilo. Poslanci si napríklad pýtajú prístup k pracovným dokumentom a rokovaniam Rady.

Slovenský eurokomisár sa snažil rozptyľovať obavy europoslancov z nového pravidla, ktoré ohlásila Ursula von der Leyen. Podľa neho sa má s každým novým prijatým európskym predpisom jeden nadbytočný odstrániť ( v angličtine: one in one out). Poslanci sa pýtali, ako presne to Komisia plánuje robiť, ako sa budú tieto predpisy vyberať a či to nepovedie k znižovaniu vysokých sociálnych, environmentálnych a iných predpisov.

Šefčovič ubezpečoval, že v tomto smere nebude mať „mechanický prístup“ a pôjde len o odstraňovanie administratívnych požiadaviek, ktoré sú z nejakého dôvodu neaktuálne.  Európska ľudová strana (EPP) žiadala konkrétny kalendár na zníženie byrokracie a regulačnej záťaže v EÚ. Hovorilo sa aj o posudzovaní vplyvov európskej regulácie. Niektorí poslanci by radi videli viac nezávislého posudzovania nad rámec interného posúdenia v Komisii.

Šefčovič na vypočutí ohlásil novú iniciatívu Spoločného registra dôkazov (Common Evidencie Register). V registri by sa mali sústreďovať všetky analýzy, vedecké štúdie a hodnotenia vplyvov k legislatívny návrhom a politikám EÚ. Prístupné by mali byť nie len inštitúciám ale aj verejnosti.

Šefčovič zdôrazňoval, že európska regulácia musí „obstáť v skúške budúcnosti“ a v rámci portfólia strategického výhľadu chce viac strategických diskusií o odpovediach na megatrendy.

Bilčík o Istanbulskom dohovore

Prvá ostrá otázka prišla od slovenského europoslanca Vladimíra Bilčíka (Spolu-OD/EPP). Podľa Bilčíka treba počas híringov posudzovať nie len odbornosť, ale aj osobnú integritu kandidátov. Šefčovičovi pripomenul, že počas prezidentskej kampane ocenil, že vláda odmietla ratifikovať Istanbulský dohovor Rady Európy o násilí páchanom na ženách.

Šefčovič vtedy povedal: „Do prezidentskej súťaže som vstúpil s jasným programom spájania. Rozhodnutie vládnej koalície v súvislosti Istanbulským protokolom vítam, pretože je to krok k odstráneniu zbytočného napätia v spoločnosti. Zároveň to vnímam ako krok, ktorý potvrdzuje hodnotové ukotvenie Slovenska, postaveného na rešpekte k tradičným hodnotám“.

Šefčovič na Bilčíkovu otázku reagoval, že plne podporuje plány Ursuly von der Leyen v tejto otázke. „Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru ostáva pre Európsku komisiu priorita“, píše Ursula von der Leyen v poverovacom liste zodpovednej komisárke Helene Dalli.

Šefčovič dodal, že podporuje zaradenie rodovo podmieneného násilie do zoznamu zločinov EÚ, teda podľa článku 83(1) Zmluvy o EÚ. Spomenul tiež svoje aktivity z čias, kedy bol zodpovedný v Komisii za ľudské zdroje, v prospech väčšieho počtu žien na vedúcich pozíciách.

Rodovo podmienené násilie je pre novú Komisiu témou

Rodovo vyvážená Európska komisia bude okrem iného riešiť Istanbulský dohovor a Európsku rodovú stratégiu.

 

Na otázku z výboru pre petície občanov, Šefčovič sľúbil, že Európska komisia bude dodržiavať 3 mesačnú lehotu na odpovede na petície občanov za predpokladu, že petičný výbor bude schopný vytriediť tie, ktoré nespadajú do jej právomocí. „Často sú tu petície, s ktorými sa nedá nič urobiť. Musíme byť k občanom otvorení,“ povedal.

Taliansky europoslanec Giuliano Pisapia (S&D) sa Šefčoviča pýtal, či podporuje prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľnosti a ak áno, v ktorých oblastiach. Šefčovič sa vyslovil za potrebu rýchlejšie konať v zahraničnej oblasti „ak chceme byť geopolitickou Komisiou“, nakoľko z minulosti „poznáme prípady paralýzy celej EÚ“. Prihlásil sa k návrhu Josepha Borella, budúceho šéfa zahraničnej politiky EÚ, na „konštruktívne zdržanie sa“. Podporil prechod na kvalifikovanú väčšinu v oblasti menovej únie, sociálnej alebo zdaňovania v oblasti energetiky. Dodal, že vie, že „toto je pravdepodobne nedotknuteľná téma pre Radu.“

Francúzska Manon Aubry (Zelení) chcela vedieť, ako je možné lepšie posudzovať kandidátov na eurokomisárov tak, aby to nebolo vnímané ako politické rozhodnutie. Výbor IURI, ktorého je Aubry členkou, odmietol maďarského nominanta aj dezignovanú komisárku z Rumunska kvôli konfliktu záujmov ešte pred híringami, čo sa doteraz nestalo. Šefčovič povedal, že je pre neho ťažké komentovať tak čerstvý prípad svojich kolegov. „Je to nová situácia,“ dodal s tým, že by podľa neho mala etické otázky posudzovať nezávislá komisia zložená z ľudí s nespochybniteľnou integritou, ktorí poznajú fungovanie európskych inštitúcií.

Slovenský europoslanec Robert Hajšel (SMER-SD/S&D) sa Šefčoviča pýtal, „čo Európe chýba, aby sa stala svetovým lídrom nie len v baterkovom priemysle ale v elektro-mobilite ako takej.“

Podľa Šefčoviča, ktorý bude mať naďalej na starosti Európsku batériovú alianciu, treba regulačne zadefinovať jasné pravidlá. „Ak budú elektrické autá jazdiť v Európe, tak len s najvyššími štandardami a zelenými batériami, ktoré sa budú vyrábať v Európe. V druhom rade sú to investície, kde už ale nemáme takú obavu, ako som mal pred dvoma rokmi.“

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner