Šetrnosť, krajná pravica aj Ujguri: Protiklady dedičstva Angely Merkel

Nemecká kancelárka Angela Merkel. [EPA-EFE/Filip Singer]

Krízy v krajinách častokrát skolia svojich lídrov. Nie však nemeckú kancelárku Angelu Merkel.

Počas 16 rokoch vlády stála kancelárka Angela Merkel na čele Nemecka počas finančných turbulencií v roku 2008 a následnej dlhovej krízy eurozóny, tiež počas utečeneckej krízy v roku 2015 a krajinu viedla aj v súčasnej pandémii COVID-19.

„Angela Merkel zažila viac globálnych kríz než Macron, Johnson a Trump dohromady,“ poznamenal týždenník Zeit, odkazujúc na súčasných predstaviteľov Francúzska, Spojeného kráľovstvo a Spojených štátov amerických .

Hoci je Merkel obdivovaná doma i v zahraničí do posledných týždňov svojej vlády, jej dedičstvo je poznačené vzostupmi, aj pádmi.

Rozpočtová dogma

Nemecko, zatracované ako  chorý muž Európy, si za vlády Angely Merkel upevnilo svoju povesť ekonomického motora bloku. Nezamestnanosť je rekordne nízka, pričom jej hodnota bola 5,7 percenta dokonca aj v júli tohto roku, keď sa ekonomika zotavovala z dopadov pandémie.

Rozpočtové prebytky, ktoré rastú od roku 2012 rovnako umožnili starnúcemu nemeckému národu splatiť obrovské množstvo dlhov, v súčasnosti pôsobia ako ochrana proti negatívnym vplyvom kríz v sektore verejného zdravia.

Napriek tomu, fixácia Nemecka na vyrovnané rozpočty rozrušila počas finančnej dlhovej krízy a krízy eurozóny najmä medzi obyvateľov južnej Európy.

Vymení Angela Merkelová reformu eurozóny za novú koalíciu?

Slobodná demokratická strana chce v novej vláde obsadiť post ministra financií. Odmieta reformné návrhy Emmanuela Macrona a požaduje vystúpenie Grécka z eurozóny.

Keď sa Grécko nachádzalo na pokraji ekonomického kolapsu zdalo sa, že nemecká kancelárka Angela Merkel nepočuje prosby o odpustení dlhu. Tieto udalosti vyvolali v krajine obrovské demonštrácie, na ktorých pochodovali protestujúci s obrazmi kancelárky, vyobrazenej s Hitlerovými fúzmi.

Merkel sa zaslúžila o zaistenie obrovských európskych záchranných balíkov, ktoré zachránili Atény pred zrútením jeho ekonomiky. Tieto úspechy ale Grécku priniesli vysoké sociálne náklady a veľký nárast nezamestnanosti.

Nepochybne to ale bol COVID-19, ktorý prinútil nemeckú kancelárku drastický otočiť  v odpore voči násobeniu európskeho dlhu. Merkel namiesto toho stála na čele presadzovania Fondu obnovy EÚ v hodnote 750 miliárd eur, ktorý Európskej komisii umožňuje získavať peniaze vydávaním dlhopisov v mene všetkých 27 členských štátov Európskej únie.

Klimatická kancelárka?

Keď po katastrofe v japonskej elektrárni Fukušima nariadila v roku 2011 zatvorenie nemeckých jadrových elektrární, mnohých prekvapila. Toto rozhodnutie v krajine vyvolalo tzv. Energiewende, teda postupný prechod na trvalo udržateľnú energiu.

Náhly posun v politike si však v prechodnom období vyžiadal zvýšenie závislosti na energii z uhlia, keďže krajina musela náhle zvýšiť produkciu energie z vetra alebo z biomasy.

Vládu Angely Merkel obviňovali z protežovania vitálneho nemeckého automobilového priemyslu. Na jednej strane reformami oslabila regulácie uhlíkových emisií a následne odmietla posunúť termín na prechod krajiny na uhlíkovú neutralitu do roku 2038, čím rozčúlila najmä zelených aktivistov.

V ponižujúcom rozsudku o vlajkovom vládnom programe ochrany životného prostredia nariadil nemecký Najvyšší súd v apríli koalícii Angely Merkel, aby vypracovala vylepšený environmentálny plán. Vláda následne navrhla ciele, ktoré do roku 2030 znížia emisie CO2 o 65 percent v porovnaní s úrovňami emisií z roku 1990, hoci pôvodný cieľ bol znížiť emisie o 55 percent.

„Keď sa pozriem na situáciu, nikto nemôže povedať, že sme pre životné prostredie neurobili dosť,“ uviedla Angela Merkel v júni. „Čas tlačí. Rozumiem netrpezlivosti mladých ľudí.“

Angela Merkel vyzýva na posilnenie zdravotníckych kompetencií Únie

Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkel by Európska únia mohla v budúcnosti disponovať väčšími právomocami v oblasti zdravia. Vedela by tak lepšie reagovať na krízy, akou je aj súčasná pandémia koronavírusu. 

Tradičný obchod?

Aktivisti za ľudské práva chválili nemeckú kancelárku Angelu Merkel v roku 2015 za to, že nechala nemecké hranice otvorené státisícom utečencom, ktorí utekali pred vojnou v Sýrii a Iraku. Ale kvôli masovému uväzneniu Ujgurov v čínskej západnej provincii Sin-ťiang bola Merkel obvinená z apatie. Kritici tvrdia, že jej v tom bránia obrovské ekonomické záujmy Nemecka v Číne.

Najväčší nemecký výrobca automobilov Volkswagen pôsobí v Sin –ťiangu aj napriek tomu, ako Peking zaobchádzal s Ujgurmi. Túto kampaň označil Washington za genocídu.

V podobnom prípade na jednej strane rázne kritizovala Rusko za otravu a uväznenie kritika Kremľa, Alexeja Navaľného, no na druhej strane pokračovala v rokovaniach pri dobudovaní kontroverzného plynovodu Nord Stream 2 pod Baltským morom za 12 miliárd dolárov.  Jeho úlohou je zdvojnásobenie dodávky ruského plynu do Nemecka, ktoré je v súčasnosti považované za najväčšiu európsku ekonomiku. Ropovod obchádza Ukrajinu, pričom oberá Kyjev o poplatky za tranzit plynu.

Aj preto označila ukrajinská vláda ropovod za „nebezpečnú geopolitickú zbraň“. Nemecká vláda je ale presvedčená, že plynovod môže hrať dôležitú úlohu pri prechode Nemecka od uhlia a jadrovej energie k trvalo udržateľným zdrojom.

Krajná pravica, zlomová línia Európy

Príchod viac ako milióna žiadateľov o azyl do Nemecka roztrieštil politickú scénu v krajine.

Rozšírený hnev a nespokojnosť v súvislosti s masovým prílivom utečencov spôsobil, že do parlamentu v roku 2017 vstúpila aj krajne pravicová a protiimigračná strana AfD. Stalo sa tak prvýkrát od 2. svetovej vojny, pričom AfD pôsobila v parlamente ako najväčšia opozičná strana.

Táto bezprecedentná situácia vytvorila navyše novú zlomovú líniu v bývalých post-sovietskych krajinách, vrátane Maďarska a Poľska, ktoré sa voči novým prisťahovalcom stavali negatívne.

Európska únia sa ani po šiestich rokoch nedokázala dohodnúť na jednotných migračných politikách. Okrem toho, návrat Talibanu do Afganistanu zvýšil obavy z novej vlny utečencov do krajín Únie.