Šimečkova správa o právnom štáte prešla, realizácia stojí na ochote členských štátov

Europoslanec Michal Šimečka (Renew, PS) - vľavo - počas briefingu svojej politickej skupiny Renew Europe pred plenárnou schôdzou Európskeho parlamentu. [Európsky parlament/Benoit Bourgeois]

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu počíta s novým ročným monitorovacím cyklom. Jeho súčasťou majú byť aj korekčné opatrenia – odporúčania pre jednotlivé krajiny aj podmienenosť eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu.

Plénum Európskeho parlamentu schválilo správu slovenského europoslanca Michala Šimečku (Renew, PS) väčšinou 521 hlasov za, 152 proti a 21 poslancov sa zdržalo.

Schválený text kritizuje členské štáty (Radu) za to, že nie sú schopné postupovať ďalej podľa článku 7 Zmluvy o EÚ v prípade Maďarska a Poľska, čo podľa poslancov umožňuje trvalé odchyľovanie sa od základných hodnôt Únie.

Správa preto navrhuje nový komplexný nástroj na základe tzv. medziinštitucionálnej dohody medzi troma hlavnými inštitúciami – Európskou komisiou, Radou a Európskym parlamentom. Tento by mal spočívať na ročnom cykle monitorovania dodržiavania hodnôt EÚ a nahradil by aj správu Komisie o situácii v oblasti právneho štátu. Prvú takúto správu predstavila Komisia práve tento mesiac.

Nie len právny štát, ale všetky hodnoty Únie. Šimečka navrhuje reformu kontroly členských štátov

Cieľom správy slovenského europoslanca je upratať a prepojiť nástroje na ochranu základných hodnôt EÚ. Ako cestu k tomu navrhuje uzavrieť dohodu troch hlavných inštitúcií EÚ – Komisie, Rady a Parlamentu.

Súčasťou posilneného monitoringu by však mali byť aj konkrétne odporúčania pre krajiny s časovým harmonogram ich plnenia. V prípade, že štát nebude chcieť spolupracovať, nový mechanizmus predpokladá aj postihy. Tie môžu mať podobu siahnutia po článku 7, posunutie problému na Súdny dvor EÚ alebo pozastavenie vyplácania európskych fondov.

Európsky parlament trvá na tom, aby existovala účinná možnosť pozastaviť európske peniaze krajine ktorá zlyháva v dodržiavaní princípov právneho štátu.

„Náš návrh nahrádza a dopĺňa viaceré nástroje, ktoré sa ukázali ako neúčinné, jediným ročným cyklom monitorovania. Neriešenie závažných problémov identifikovaných v tejto súvislosti by mohlo viesť k prijatiu konkrétnych nápravných opatrení. Bolo by to efektívnejšie než náš súčasný, nesúrodý rámec, a to najmä v spojení s rozpočtovou podmienenosťou,“ hovorí spravodajca Michal Šimečka.

Z formálneho hľadiska je Šimečkova správa „legislatívne uznesenie“. Aj keď, prísne vzaté, Európsky parlament nemá právomoc legislatívnej iniciatívy, tento typ správy vyžaduje, aby na neho Európska komisia formálne zareagovala.

Väčší problém môže však byť na strane Rady. Ochota členských štátov uzavrieť takúto navrhovanú medziinštitucionálnu dohodu je otázna. Šimečka podľa vlastných slov v utorok o tejto téme rokoval aj s nemeckým ministrom pre záležitosti EÚ Michaelom Rothom. „Cítim silnú podporu pre to, aby EÚ naozaj mala efektívny mechanizmus na ochranu týchto hodnôt,“ uviedol poslanec.

Hlasovanie a reakcie slovenských europoslancov

Zo slovenských poslancov text okrem spravodajcu podporili Martin Hojsík (Renew, PS), Vladimír Bilčík (EPP, Spolu), Michal Wiezik (EPP, Spolu), Peter Pollák (EPP, OĽaNO), Monika Beňová (S&D, Smer-SD), Robert Hajšel (S&D, nom. Smer-SD) a Lucia Nicholsonová (ECR, SaS).

V hlasovaní sa zdržali europoslanci za KDH Ivan Štefanec (EPP) a Miriam Lexmann (EPP) ako aj poslanec Eugen Jurzyca (ECR, SaS).

Proti správe hlasovali len poslanci za ĽSNS Milan Uhrík a Miroslav Radačovský (obaja nezaradení). Poslanec Miroslav Číž (S&D, Smer-SD) nehlasoval vôbec.

Ivan Štefanec (EPP, KDH) hoci sa pri hlasovaní o správe zdržal, súhlasí s potrebou podmieňovať vyplácanie eurofondov dodržiavaním hodnôt EÚ. „Treba urobiť všetko na ochranu týchto zdrojov a na ich správne použitie,“ uviedol Štefanec. Zároveň zdôraznil, že je dôležité chrániť aj sudcov a novinárov, aby mohli svoju prácu vykonávať slobodne a aby bola zaručená sloboda názorov.

Diskusia | EÚ schopná vynucovať zásady právneho štátu: Aký je slovenský záujem?

Diskusia je venovaná otázke právneho štátu a schopnosti európskych inštitúcií pôsobiť proti zhoršovaniu situácie v tejto oblasti v členských štátoch ako jednej z najkontroverznejších a politicky najcitlivejších tém súčasnej EÚ.

Štefanec považuje za dobré, že najdôležitejšie politické frakcie v Európskom parlamente sú zajedno a chcú mať nástroj pre dodržiavanie zásad právneho štátu.

Poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (ECR, SaS) naznačila, že čokoľvek, čo v tejto oblasti prinesie jasné pravidlá, bude lepšie ako to, čo je teraz. Aktivovanie článku 7 Lisabonskej zmluvy vo vzťahu k Maďarsku a Poľsku je podľa nej „bezzubé“, lebo sa prijímajú len uznesenia bez záväzného charakteru.

Ďuriš Nicholsonová hovorí, že trvaním na previazanosti eurofondov na právny štát počas hlasovania v Európskom parlamente ide často proti pozícii frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), do ktorej patrí, a podporuje spoločné stanovisko „veľkej štvorky“ – ľudovcov, socialistov, liberálov a zelených. „Ak chce niektorý štát vstúpiť do EÚ, tak musí splniť jasné pravidlá a kritériá. Nevidím dôvod, prečo by to nemalo fungovať aj po vstupe do Únie,“ uviedla.

Poslanec Robert Hajšel (S&D, nom. Smer-SD) víta akúkoľvek iniciatívu, ktorá umožní zriadenie stáleho mechanizmu monitorovania princípov právneho štátu, demokracie a občianskych slobôd spravodlivo, pravidelne a vyvážene vo všetkých členský štátoch, aby nikto nemohol hovoriť o dvojitom metre alebo diskriminácii.

Hajšel však vyjadril obavy, či nový návrh uzrie svetlo sveta, lebo doterajšie rokovania medzi Európskeho parlamentu a členskými krajinami naznačili nezhody v tom, ako nastaviť mechanizmus podmienenia čerpania eurofondov princípmi právneho štátu. „Ak by išlo o sankcie, tak tie sa nemôžu dotknúť života obyčajných ľudí a konečných prijímateľov pomoci, tých, ktorí majú prospech z eurofondov, ako sú rôzne organizácie či krachujúce podniky v časoch krízy,“ upozornil na obavy, ktoré majú mnohí europoslanci.