Škandály, štiepenie a mizivý politický vplyv. Ako vyzerá pôsobenie extrémistov v europarlamente?

Tlačová konferencia strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) k voľbám do Európskeho parlamentu v Banskej Bystrici 27. mája 2019. Na snímke zľava predseda ĽSNS Marian Kotleba a zvolení poslanci do Európskeho parlamentu Milan Uhrík a Miroslav Radačovský. [FOTO TASR/Ján Krošlák]

Kotlebovci nie sú prvými extrémistami v Európskom parlamente. Už dávnejšie v ňom sedia maďarskí a grécki neonacisti. Ich pôsobenie na európskej úrovni sprevádzajú viaceré škandály, ktoré sa podpísali aj pod odliv ich voličskej podpory.

Spolupracovať s kotlebovcami alebo nie? Otázka, ktorú slovenskí politici riešia minimálne od vstupu ĽSNS do Národnej rady v roku 2016, teraz stojí aj pred poslancami Európskeho parlamentu.

V májových eurovoľbách uspeli dvaja kandidáti kotlebovcov: podpredseda strany Milan Uhrík a bývalý sudca Miroslav Radačovský.

Pravicový extrémizmus v europarlamente ale nie je žiadnou novinkou. Od roku 2009 v ňom sedia extrémisti z maďarského Jobbiku. O päť rokov neskôr sa k ním pridali poslanci z gréckeho Zlatého úsvitu a jeden zástupca Národno-demokratickej strany Nemecka.

Portál EURACTIV.sk preto oslovil expertov z krajín, ktoré do Štrasburgu vyslali extrémistov, aby zhodnotili ich európske pôsobenie.

Kotlebovci partnerov v europarlamente nemajú

Všetky štyri strany sú podľa väčšiny politologickej literatúry považované za čisto extrémistické zoskupenia. Kotlebovci ale nálepku fašistov, či extrémistov dlhodobo odmietajú. Podľa českého experta na extrémizmus Miroslava Mareša z Masarykovej univerzity v Brne ale do tejto kategórie patria aj napriek ich snahe o umiernenie. „Ako celok strana vystupuje nielen radikálne, ale aj extrémisticky – ak extrémizmus chápeme ako niečo, čo útočí proti hodnotám demokratického ústavného štátu,“ uviedol Mareš pre portál EURACTIV.sk.

Politológ v prípade ĽSNS nevylučuje ani prívlastok neofašistická. „U skupiny ľudí zo strany a jej okolia možno nájsť neofašistickú, či neonacistickú minulosť a strana sa od tohoto problému nedištancovala,“ dodáva.

To je podľa mnohých aj dôvod, prečo žiadna frakcia nechce spolupracovať s kotlebovcami. Ich postoje sú skrátka príliš radikálne aj pre krajnú pravicu zastúpenú v europarlamente. Reputácií kotlebovcov zrejme nepomohlo ani spustenie zberu podpisov pod petíciu za vyhlásenie referenda o vystúpení Slovenska z EÚ v roku 2016.

Kotleba, Le Penová, Wilders, Zeman: kto žiada referendá o členstve v EÚ

Brexit potešil mnohých euroskeptikov. Volania po referende o vystúpení z EÚ, alebo eurozóny sa ozývajú v minimálne štrnástich ďalších krajinách. Kto bude nasledovať?

Europoslanci za ĽSNS si z podobných názorov zatiaľ ťažkú hlavu nerobia. Ako povedal Uhrík v jednej z povolebných diskusií, s Radačovským budú v europarlamente hľadať „vlastných partnerov, ktorí sú rovnako názorovo orientovaní“. Súčasne priznal, že sa pokúsia nadviazať komunikáciu s krajnou pravicou združenou okolo Marine Le Penovej a Mattea Salviniho.

Tí už minulý týždeň (14. júna) predstavili novú frakciu Identita a demokracia, ktorá má spojiť populistické a krajne pravicové strany z deviatich členských štátov. Kotlebovci ale medzi nimi nie sú.

Na písomnú otázku portálu EURACTIV.sk, s kým teda kotlebovci rokovali, Milan Uhrík neodpovedal.

ĽSNS sa od roku 2017 hlási k európskej strane Aliancie za mier a slobodu, ktorá združuje niekoľko extrémistických strán z celej Európy. Až na kotlebovcov ale nebude mať v europarlamente žiadne zastúpenie.

Jobbik: Od „huxitu“ k proeurópskej strane

V stredoeurópskom prostredí má ku kotlebovcom ideologicky najbližšie maďarská strana Jobbik. Tá v minulosti otvorene dávala najavo svoje rasistické a antisemitské postoje. Maďarské súdy v roku 2014 rozhodli, že hnutie možno označovať prívlastkom neonacistické.

Strana bude mať zastúpenie v Európskom parlamente už tretie volebné obdobie. Ani raz jej zástupcovia ale neboli zaradení v žiadnej frakcii. „Jobbik bol hlavnými krajne pravicovými stranami, (ako Liga severu či Národný front) považovaný za príliš extrémistický a preto ho k sebe nepustili,“ vysvetľuje pre EURACTIV maďarský politológ Bulcsú Hunyadi.

Jobbik prvýkrát v eurovoľbách prerazil v roku 2009. So ziskom takmer 15 percent hlasov pripadli strane v europarlamente tri mandáty.

Jedným z úspešných kandidátov Jobbiku bol aj Csanád Szegedi – v tom čase nádejný podpredseda strany so silne antirómskymi a antižidovskými postojmi. Po tom, čo sa v roku 2012 dozvedel, že má sám židovské korene a jeho stará mama prežila Osvienčim, rezignoval na všetky stranícke funkcie, no mandát europoslanca si ponechal až do roku 2014. O tri roky neskôr už ako ortodoxný Žid odišiel žiť do Izraela.

Europoslanca za Jobbik obžalovali zo špionáže

Béla Kovács je obžalovaný zo špionáže proti inštitúciám Európskej únie, rozpočtového podvodu i falšovania úradných dokumentov.

V eurovoľbách v roku 2014 strana dosiahla takmer totožný volebný výsledok. Delegácia Jobbiku v europarlamente sa ale v priebehu volebného obdobia rozpadla. Stranu najskôr opustil proruský politik Béla Kovács, keď ho v roku 2015 europoslanci zbavili imunity. V Maďarsku sa prevalilo, že mal v Bruseli slúžiť ako špión v ruských službách. Okrem toho bol aj podozrivý zo zamestnávania fiktívnych asistentov v Európskom parlamente.

Zo strany odišla aj Krisztina Morvaiová, ktorá kvôli Benešovým dekrétom a údajnej diskriminácii slovenských Maďarov v roku 2014 žiadala pozastaviť členstvo Slovenska v EÚ. Morvaiovej prekážala čoraz umiernenejšia stratégia vedenia Jobbiku.

Strana totiž postupom času menila aj svoju európsku politiku. Predstavitelia Jobbiku ešte v roku 2012 pálili únijnú vlajku a požadovali vystúpenie Maďarska z EÚ. Ako ale hovorí politológ Hunyadi, dnes už „huxit“ nefiguruje v ich plánoch a dokonca sú „podporovateľmi Únie“. „V roku 2014 bol ich predvolebný program stále silne euroskeptický, kým v roku 2019 už kandidovali s umierneným proeurópskym programom,“ vysvetľuje expert maďarského think-tanku Political Capital.

Skúsenosti s reálnou politikou na európskej úrovni ale podľa neho nemali žiadny vplyv na obrat Jobbiku. „Zmena má korene v domácej politike. Ide hlavne o reakciu na odklon Fideszu (vládna strana premiéra Orbána, – pozn. red.) ku krajnej pravici, čo prinútilo Jobbik posunúť sa viac do stredu,“ dodáva maďarský expert.

Táto taktika ale maďarských voličov neoslovila. V posledných eurovoľbách strana získala len šesť percent hlasov a jedno kreslo v Parlamente.

Zlatý úsvit: Rodinkárstvo a falošné vlastenectvo

Veľmi podobné rysy malo aj európske pôsobenie pravicových extrémistov z Grécka. Hoci členovia Zlatého úsvitu pred verejnosťou skrývajú svoje radikálne postoje, médiá ho otvorene označujú za neonacistickú stranu. Z relevantných extrémistických strán v EÚ ja Zlatý úsvit zrejme tou najradikálnejšou.

Vo voľbách v roku 2014 si strana vybojovala trojnásobné zastúpenie v európskom zákonodarnom orgáne. Tak ako Jobbik, aj Zlatý úsvit zostal v europarlamente izolovaný. „Na začiatku sa snažili zblížiť so skupinou Marine Le Penovej a pridať sa k nej. Le Penová ich ale kvôli nacistickej minulosti odmietla,“ popisuje novinár bruselského portálu EURACTIV.com Sarantis Michalopoulos.

Le Penovej neskôr svojim vystupovaním dali za pravdu aj samotní europoslanci Zlatého úsvitu. Jeden z nich, Eleftherios Synadinos, bol vykázaný z pléna Európskeho parlamentu za jeho výroky o vedeckých dôkazoch, že „Turci sú špinavý a skazený národ“.

Čo sa týka európskej politiky, Zlatý úsvit považuje členstvo v EÚ za „úplné zlyhanie“. Hoci  podľa informácií portálu EURACTIV.sk vedenie strany podporuje myšlienku „grexitu“, niektorí europoslanci z Únie vystupovať nechcú. „Synadinos osobne podporuje európsky projekt, pretože v Únii vidí ochranu malých krajín pred vonkajšími nepriateľmi ako napríklad Turecko,“ uviedol zdroj z prostredia EÚ.

Ani grécki extrémisti po presune do Štrasburgu nezostali verní svojej materskej strane. „V priebehu piatich rokov zo Zlatého úsvitu vystúpili všetci traja europoslanci a obvinili vedenie z falošného vlastenectva a rodinkárstva,“ vysvetľuje Michalopoulos. Lídri strany podľa ich výpovedí nútili europoslancov mesačne odvádzať do straníckej kasy 4 000 eur, pričom ďalšou tisíckou mali prispievať aj ich asistenti.

V májových eurovoľbách Zlatý úsvit stratil polovicu volebnej podpory. Do europoslaneckej lavice by mal zasadnúť len Yannis Lagos. To ale nie je isté, nakoľko je jedným z obvinených v prípade vraždy protirasistického rappera Pavlosa Fyssasa a od gréckych úradov má až do uzatvorenia prípadu zákaz opustiť krajinu.

Hlavne sebaprezentácia

Aký bol teda politický vplyv extrémistov v Európskom parlamente?

Podľa stránky MEP Ranking, ktorá ponúka najkomplexnejší prehľad o aktivite europoslancov, boli traja zástupcovia Jobbiku s prehľadom najpasívnejší členovia maďarskej delegácie. Spomínaný Béla Kovács mal dokonca takmer najhoršie hodnotenie z celého europarlamentu. Hoci poslanci Zlatého úsvitu vyšli z honotenia gréckej reprezentácie trochu lepšie, z celkového pohľadu mali na legislatívny proces Parlamentu slabý vplyv.

Ako tvrdí maďarský politológ, môže za to hlavne skutočnosť, že neboli súčasťou žiadnej z frakcií v Európskom parlamente. „Nezaradení poslanci majú len veľmi malý vplyv na rozhodovanie, ak vôbec nejaký,“ myslí si Hunyadi. Ani jeden z poslancov Jobbiku či Zlatého úsvitu napríklad nebol spravodajcom, alebo tieňovým spravodajcom legislatívneho, či nelegislatívneho aktu.

EURACTIV Podcast | Vašečka: Od kotlebovcov v europarlamente nečakám nič, budú stratení v kúte

Keby kotlebovci vyhrali eurovoľby, vyslalo by to „strašidelný dokaz“ do Európy, hovorí sociológ Michal Vašečka. To, že získali iba 12 percent hlasov, je pre neho „príjemným prekvapením“ výsledkov európskych volieb.

O niečo častejšie títo europoslanci využívali možnosť kladenia otázok Európskej komisii, či vystúpenia v pléne. Hunyadi v tom ale vidí premyslenú taktiku, kedy využívajú europarlament pre vlastné zviditeľnenie na domácej politickej scéne.

Dobrým príkladom je maďarská europoslankyňa Morvaiová. Tá podľa stránky VoteWatch patrí medzi europoslancov s najnižšou účasťou na plenárnych hlasovaniach. Napriek tomu, ako poukazuje Hunyadi, verejnosti prezentovala svoju europoslaneckú prácu lepšie ako ostatní europoslanci z Maďarska.

„Europarlament používajú ako komunikačný kanál pre oslovenie svojich voličov, napríklad tým, že šíria videá zo svojich vystúpení na Facebooku a ukazujú, že nemajú strach kritizovať elity a zastať sa obyčajných ľudí,“ dodáva maďarský expert.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner