Slováci sa stále sťažujú na diktát Únie, sami by jej pritom dali viac kompetencií

Účastníci štvrtého európskeho občianskeho panelu, do ktorého bol zapojený aj Július Golej. [EP/Brigitte Hase]

Výskumné projekty v rámci Konferencie o budúcnosti Európy prichádzajú aj s kurióznymi nápadmi. Účastníci fokusových skupín napríklad navrhli, aby Únia v členských štátoch prerozdeľovala výrobu. Všeobecne však žiadali najmä väčšie zapojenie EÚ v oblastiach, kde dnes kompetencie nemá.

Slovensko už pozná prvé výsledky projektov z Konferencie o budúcnosti Európy. A zistené postoje Slovákov prekvapili aj samotných výskumníkov.

V sérii šiestich reprezentatívnych skupinových diskusií (focus groups) napríklad vyšlo, že Slováci stále cítia, že im nariadenia „diktuje Brusel“. To však neznamená, že by chceli jeho právomoci okresať.

„Ak by sme sa ľudí na začiatku opýtali, či by chceli viac Únie, tak by povedali nie. Mnohí ale časom prišli myšlienkovým procesom na to, že veľa dôležitých oblastí sa nachádza vo výlučných kompetenciách štátov a napokon by bolo dobré mať viac Únie,“ povedala na diskusii Katarína Cséfalvayová, riaditeľka Inštitútu pre centrálnu Európu, ktorý prieskum „Naša Európa“ vykonával.

K podobným záverom prišiel aj projekt „Občianska vízia budúcnosti Európy“, jednodenná online verzia občianskych panelov, aké sa organizujú aj na európskej úrovni.

Slovenská obdoba ukázala, že ľudia by chceli, aby Únia v roku 2050 konala najmä v oblastiach, kde dnes nemá plnú právomoc a musí spolupracovať s členskými štátmi. Napríklad chceli, aby EÚ dozerala aj nad sociálnymi alebo zdravotníckymi štandardmi.

„Objavili sa aj radikálnejšie názory v podobe federalizácie Únie,“ upozornil Tomáš Michalek, vedúci tohto výskumného projektu Slovenskej akadémie vied.

Diskusia | Akú Úniu chceme? Slovenské ohlasy na Konferenciu o budúcnosti Európy

Čo zatiaľ vieme o tom, ako si Slovensko predstavuje budúcnosť EÚ? Ktoré témy rezonujú? Sledujte diskusiu venovanú práve týmto otázkam.

Euroskeptici diskriminovaní neboli

Ani jeden z projektov pritom nefiltroval zapojenie ľudí s negatívnym názorom na Úniu. Michalek hovorí, že účastníkov hľadali napríklad aj na Facebooku a z komentárov pod príspevkom vie, že sa dostal aj k skupine ľudí, ktorí boli voči Únii výrazne negatívne vyhranení.

„Mali sme aj dvoch účastníkov, ktorých by som označil za protisystémových. Ale akonáhle sme hovorili o konkrétnych témach, tak nevystupovali radikálne a mali sme konštruktívny dialóg,“ hovorí Michalek.

Výhodou konferencie je podľa neho práve fakt, že dáva ľuďom priestor na skutočnú diskusiu, ktorá sa s tými na sociálnych sieťach nedá porovnať.

Július Golej z Bratislavy sa zúčastnil na európskom občianskom paneli, ktorého hlavnou témou bola migrácia. Ani jeho sa v procese výberu nikto nepýtal na jeho postoj voči EÚ. A medzi účastníkmi panelu o migrácii si všimol výrazne negatívne postoje voči NATO.

„Množstvo kolegov zo západných krajín hovorilo, že by bolo lepšie nahradiť NATO európskou armádou či inou organizáciou. Nie militaristickou, ale mierovou,“ vymenoval návrhy európskeho panela Golej. Jeho panel patrí medzi tie, ktoré pre pandemickú situáciu ešte nevydali konečné odporúčania.

Golej však priblížil, že za najväčší problém považovali jeho kolegovia absenciu spoločnej migračnej politiky EÚ. „Niektorí občania s migráciou súhlasia, iní sú proti migrácii. Ale keď chýbajú spoločné pravidlá, tak sa nemôže dosiahnuť ani jedno, ani druhé. Základom je vychádzať zo spoločnej migračnej politiky,“ povedal Golej.

Konferencia o budúcnosti Európy: Slovensko volá po vyššej životnej úrovni

Európske občianske panely pomaly končia svoju prácu. Nastupuje druhá časť konferencie, v ktorej budú musieť zástupcovia politikov aj Európanov vyhodnotiť, aký bude odkaz európskeho reformného roka. EURACTIV prináša prehľad doterajšieho priebehu Konferencie o budúcnosti Európy.

Stále rezonuje dvojaká kvalita

Z prieskumu, ktorý robilo ministerstvo zahraničných vecí počas ich letnej Roadshow vyšlo, že iba 22 percent opýtaných je za obmedzenie právomocí EÚ. Viac ako tretina, 37 percent respondentov by podporilo viac právomocí EÚ. A najväčšia časť, 41 percent opýtaných, bolo za zachovanie súčasného stavu.

Vo výskumných projektoch však Slováci žiadali opatrenia, ktoré by v rámci dnešných kompetencií možné neboli. Volali napríklad po dorovnaní životnej úrovne medzi západnou a východnou časťou Európskej únie.

„Nedeje sa to podľa nich takou rýchlosťou, akú očakávali. Navrhujú taktiež dosť radikálne riešenia, napríklad jednotnú minimálnu mzdu. Ale nerozmýšľajú už nad dopadmi na ekonomiky štátov,“ dodala Cséfalvayová.

Podľa Cséfalvayovej bolo jasným trendom volanie po rovnosti a rovnakom zaobchádzaní.  „Prekvapilo ma, do akej veľkej miery sa ľudia zhodli na tom, že v Únii stále existujú dve kategórie európskych občanov. Takisto rezonuje ešte aj téma dvojakej kvality produktov,“ dodala.

Z výskumných projektov vyšli aj niektoré kuriózne návrhy. Niektorí účastníci skupinových diskusií napríklad volali po tom, aby „Brusel“ prerozdeľoval výrobu v členských krajinách.

Nový šéf zastúpenia eurokomisie na Slovensku: Chcem zafarbiť šedú bruselskú hmlu

Pre európsku demokraciu sú problémom najmä sociálne médiá a to, ako ovplyvňujú ľudí. Riešením sú osobné zážitky a zapojenie do rozhodovania, napríklad aj cez Konferenciu o budúcnosti Európy, hovorí v rozhovore nový šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, VLADIMÍR ŠUCHA.

Ženy zapojené boli, marginalizované skupiny nie

Do všetkých projektov boli účastníci vyberaní s dôrazom na rôznorodosť. Golej kvitoval, že jeho kolegovia v európskych paneloch neboli len z Bratislavy, ale aj z menších miest v regiónoch.

Aj keď na webovej platforme Konferencie o budúcnosti Európy dominujú muži, vo výskumných projektoch to bolo naopak.

„Tohto typu aktivít sa zúčastňuje vždy viac žien. V našom prípade to bolo 60-65 percent. Preto sme sa snažili zvýšiť počet mužov,“ povedal Michalek.

Projektom sa však nepodarilo zabezpečiť zastúpenie marginalizovaných skupín a menšinových národností. Ako dôvod citovali riaditelia projektov najmä nízky počet účastníkov. Do skupinových diskusií ale boli zapojení dvaja účastníci s hendikepom.

Ľudia chcú viac Únie, bola by chyba ich nepočúvnuť, hovorí analytik

Keď sa spýtate občanov, čo chcú, tak povedia, že vyššiu kvalitu života. A keď sa ich spýtate, čo by s tým mala urobiť Európska únia, tak povedia, že by to mala zabezpečiť. Ale nevidím dôvod, prečo by sme ich záverom nemali veriť, hovorí v rozhovore analytik JOHANNES GREUBEL.  

Proces je dôležitejší než výsledky

Diskutujúci sa zhodli, že najlepším úspechom konferencie bude, ak spustí proces väčšieho zapájania ľudí do európskej politiky.

„Keď sa 20 percent z našich diskusií bude reflektovať v blízkej budúcnosti, tak to budem považovať za úspech,“ povedal Golej.

Podobne to vidí aj Cséfalvayová, podľa ktorej je dôležité dať ľuďom hlavne signál, že ich niekto počúva. „Som presvedčená, že do nejakej miery budú podnety ľudí Bruselom vypočuté. Takisto by mal prejavovať väčší záujem voči tomu, čo sa nám občania snažia povedať,“ uzatvorila Cséfalvayová.

Michalek ale zdôraznil, že by panely mali fungovať iba ako poradné orgány a rozhodovanie má byť naďalej v rukách demokraticky zvolených zástupcov.

„Konferencia nemusí byť zbytočnou akciou, aj keď nebudeme schopní zmerať jej výsledky či dopady. Dôležitým aspektom má byť, či budujeme lepšiu spoločnosť,“ povedal Michalek.

Kritizoval však, že konferencia prebieha príliš rýchlo, jeden rok je podľa neho príliš málo na takýto typ cvičenia.