Slováci v eurovoľbách bránili úniu z pragmatických dôvodov

Čo sme sa o sebe dozvedeli v eurovoľbách a čo s tým budeme ďalších 5 rokov robiť? [EURACTIV Slovensko / Štefan Bako]

Na základe výsledkov vieme povedať, koľko ľudí volilo ktoré strany, dodatočné výskumy nám hovoria viac o tom, kto volil a prečo.

S odstupom času o eurovoľbách na Slovensku vieme napríklad to, že účasť mladých ľudí výrazne narástla. Povolebné dáta hovoria o skoku z 6 percent v roku 2014 na 11 percent v 2019. Celkovo ale zvýšenú účasť v týchto voľbách potiahla stredná, ekonomicky aktívna generácia.

Dnes vieme aj to, že k voľbám najviac mobilizovali proeurópske postoje voličov a politických strán. Naopak, téma migrácie ľudí až v takých počtoch, ako boli niektoré obavy, k urnám nepritiahla. Aj keď pri výbere konkrétnych kandidátov rezonovala téma ekológie, dáta ukazujú, že dominantná téma a motivačný faktor týchto volieb bol skôr celkový a všeobecný postoj k európskej integrácii, resp. boj o budúcnosť Európskej únie ako takej. Slovensko teda ešte nie celkom tam, kde niektoré krajiny, v ktorých sa voliči v eurovoľbách rozhodujú na základe konkrétnych tém.

O eurovoľbách s odstupom

Rozprávali sme sa so sociologičkou Oľgou Gyarfášovou, ktorá stála za viacerými prieskumami k eurovoľbám, politologičkou Anetou Világi, pre ktorú je vzťah Slovákov k EÚ tiež výskumným záujmom a aj s Dagmar Hornou ktorá sa dlhé roky venuje o občianskemu vzdelávaniu.

Vzťah Slovákov k únii sa naďalej zdá byť veľmi utilitárny, hovorí politologička Aneta Világi (FiF UK). Staršia generácia je toho názoru, že ak členstvo/EÚ prináša benefity im osobne alebo aj krajine, je to dobrá vec, popisuje zistenia z fokusových skupín. „Dovtedy je to potrebné a dovtedy ju chcem. Táto utilitárnosť ale zatiaľ neplatí pre mladých ľudí. Tí benefity vnímajú ako samozrejmosť a potrebujú iné dôvody, aby išli voliť,“ dodáva Világi.

„Dlho sme konštatovali, že Slovensko je eurooptimistická krajina, ale práve to stojí len na tom utilitarizme,“ súhlasí Oľga Gyárfášová (FSEV UK) a dodáva, že v tom chýba ako silná emócia tak aj hodnotové ukotvenie členstva v EÚ a preto je potrebné komunikáciu týmto smerom posilniť.

Kampaň bola vidieť

Kampaň vedená pred voľbami do Európskeho parlamentu bola viditeľná a zafungovala. Pomohlo, že sa viedla rozličnými kanálmi, zhodli sa Gyárfášová a Világi na podujatí Čo sme sa o sebe dozvedeli v eurovoľbách,“  ktoré organizovalo o.z. EuroPolicy v spolupráci s s Heinrich-Böll-Stiftung, kanceláriou v Prahe.

Obe ale upozorňujú, že inštitucionálne kampane, ktoré motivovali k účasti budú a môžu byť vždy len doplnkom k politickým stranám, ktoré zostávajú hlavnými mobilizátormi.

Do budúcnosti bude preto dôležité vlastníctvo európskych tém a schopnosť súčasných europoslancov pretláčať európske témy dovnútra svojich strán, do domácej politiky a domácich diskusií. Na tom záleží podľa Radovana Geista z EURACTIV Slovensko omnoho viac ako na kvalite prípadnej kampane posledných pár týždňov pred voľbami.

Dopyt po informáciach je

Ako hovorí Oľga Gyárfášová, hoci dnes medzi ľuďmi prevažuje nezáujem, istá skupina obyvateľstva deklaruje vo výskumoch záujem o hlbšie informácie o práci europoslancov. Aneta Világi upozorňuje, že na Slovensku stále prevláda pasívny spôsob konzumácie informácií, čo znamená, že tieto si musia človeka nájsť. Z monitoringu médií pred voľbami podľa nej vyplynulo, že kým najčítanejší denník na Slovensku, Nový čas, sa európskym témam venoval v 2,5 percenta z celkového počtu článkov, v denníku SME to bolo 12 percent.

Világi hovorí o zisteniach z fokusových skupín, ktoré naznačovali, že sa ľudia veľa o EÚ dozvedeli cez kandidatúru Maroša Šefčoviča na prezidenta. Podľa Világi to mohlo pomôcť k istej mobilizácii. „Nemáme na to ale dáta, je to len domnienka,“ hovorí. Eurovoľby sú na Slovensku tradične zatienené prezidentskou kampaňou.

Respondentov sa pýtali aj na kampaň s tzv. influencermi, ktorí vyzývali voliť v eurovoľbách. Kým napríklad video so Sajfom ladené humorne bolo prijímané dobre, pri iných, vážnejších videách, mali ľudia tendenciu spochybňovať úprimnosť ľudí, ktorí v nich vystupovali, resp. sa pýtali, kto ich platí.