Slováci dôverujú viac europarlamentu ako Národnej rade a vláde

Slovenská a európska zástava pred Národnou radou Slovenskej republiky. [EPA/PETER HUDEC]

Dôvera Slovákov v Európsku úniu počas minulého roku stúpla. Najpozitívnejší vzťah k Únii majú Poliaci a Maďari.

Za najpozitívnejšie výsledky Únie považujú Slováci voľný pohyb ľudí, tovarov a služieb a spoločné európske platidlo euro. Pri nevýhodách spomínajú byrokraciu a plytvanie peniazmi. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer, ktorý sa robí v celej Únii. Prieskumu sa zúčastnilo 28 tisíc respondentov.

Najpozitívnejšie vnímajú EÚ Poliaci a Maďari

„Dôvera v EÚ je o čosi vyššia. Je tu prítomný aj nárast dôvery v Európsku komisiu. Od jari do jesene narástla na 44 percent. Rastie aj náklonnosť k európskym inštitúciám a optimizmus do budúcnosti,“ uviedol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. Zdôraznil, že postoje Slovákov sú viac proeurópske ako priemerné postoje občanov v iných členských štátoch.

Dobrý euroskepticizmus treba pestovať, zlý pochopiť

Obava z posilňovania euroskeptických síl sprevádza európske a národné voľby minimálne posledných 15 rokov. Rovnako dlho zápasí EÚ s otázkou, ako najlepšie komunikovať s občanmi.

Ladislava Mika teší, že dôvera v EÚ a jej inštitúcie stúpa. „Dostali sme sa z hodnôt pod 40 percent nad 40 percentnú hranicu,“ podotkol. Dôverou podľa jeho slov zvyknú otriasť krízové obdobia. Keď však odoznejú, náklonnosť sa zvykne vrátiť.

„Dôvera v Európsku úniu je pomerne vysoká. Pozitívne vnímanie EÚ na Slovensku je veľmi podobné ako je priemer EÚ,“ uviedol Alexander Karvai z Kantar TNS. Doplnil, že najviac Slovákov vníma Úniu neutrálne. Najpozitívnejšie Úniu podľa jeho slov vnímajú v Poľsku a Maďarsku, negatívnejšie vnímanie prevláda v Rakúsku a Českej republike.

Vadí nám plytvanie a byrokracia

Respondenti odpovedali aj na to, čo pre nich znamená Únia. „Pre Slovákov znamená najviac euro a cestovanie. Toto sú dve top oblasti, s ktorými si ľudia stotožňujú EÚ. Negatívne si Úniu spájajú s byrokraciou a plytvaním. Sú to veci, ktoré ľudia priamo vidia a vnímajú,“ uviedol Karvai.

Podľa prieskumu sa zvýšilo aj vnímanie spätosti ľudí s Úniou. Spätosť s EÚ cíti 60 percent, čo je opäť nárast oproti jari. „Sme v priemere,“ doplnil Karvai s tým, že najnižšiu mieru spätosti nameral Eurobarometer v Českej republike.

Až 75 percent opýtaných Slovákov sa cíti byť občanmi EÚ. Slováci vnímajú Úniu najmä ako modernú, demokratickú a pozerajúcu sa dopredu. Na jej budúcnosť sa pozerá optimisticky 59 percent Slovákov.

Domáce inštitúcie sa spájajú so škandálmi

Politológ z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Pavol Baboš považuje dôveru Slovákov v Úniu za relatívne stabilnú. Väčšiu dôveru v európske inštitúcie oproti tým domácim si vysvetľuje aj tým, že Parlament a Komisia geograficky vzdialenejšie  ako slovenský parlament a vláda.

„Tieto sú bližšie a sú spájané s rôznymi škandálmi, kým pri europarlamente a eurokomisii sa to k ľuďom nedostane, ani sa to nedeje, že by boli zverejňované, povedzme, korupčné škandály. Takže dôvera k slovenským politickým inštitúciám je nižšia,“ povedal Baboš.

Aktívna, menej formálna a lokálna – odporúčania pre komunikáciu EÚ

Záverečná analýza projektu CODES o koreňoch euroskeptizmu, ktorý viedli ANETA VILÁGI a PAVOL BABOŠ, prináša niekoľko odporúčaní s potenciálom zmierniť negatívne vnímanie európskeho projektu.

Napriek dôvere v Úniu chodí v eurovoľbách voliť málo Slovákov, naposledy to bolo 13 percent. Podľa Baboša na to majú ľudia rôzne dôvody. „Ľudia hlavne nevnímajú tieto voľby ako dôležité v zmysle, že by sa o niečom rozhodovalo. Chýba tam politická súťaž a zároveň si ľudia nevedia predstaviť, čo tých pár slovenských europoslancov môže presadiť medzi stovkami ďalších poslancov,“ vysvetlil.

Upozornil zároveň, že podľa výsledkov Eurobarometra veľká časť ľudí nemá jasný názor na Úniu a preto je ľahké ich manipulovať.