Slovenská kampaň pre eurovoľby bude o hľadaní motivácie k účasti

IMG_8803 [EURACTIV Slovensko / Štefan Bako]

Podpora pre EÚ sa na Slovensku tradične neprejavuje vo volebnej účasti na vobách do Európskeho parlamentu. Nápadov, ako sa to snažiť zmeniť je viacero, efektívnosť je otázna.

Európsky parlament už začal s mobilizačnou kampaňou zameranou na „technických nevoličov.“ Sú to takí, ktorí nemajú nič proti EÚ, ale k voľbám nechodia. Kampaň je postavená na dobrovoľnej angažovanosti mladých ľudí, ktorí majú vplyv na rovesníkov v svojom okolí.

„Budeme sa snažiť aktivovať tých, ktorým záleží na EÚ. Ide nám najmä o influencerov v spoločenskom živote, nechceme podceňovať vplyv nikoho,“ hovorí Robert Hajšel, riaditeľ Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku na podujatí Nová EÚ v roku 2019: Výzvy a riziká.

„Jeden bloger môže mať väčšiu schopnosť mobilizovať ako niektoré mienkotvorné médiá,“ myslí si. Celé sa to deje na platforme „Tentoraz idem voliť“ – plaftorma a webova stránka. Na Slovensku sa v nej už registrovalo viac ako 4 tisíc ľudí. Pomôckou do kampane je aj portál „Čo pre mňa robí EÚ?“ ktorý odpoveď na položenú otázku delí podľa tém, cieľových skupín a regiónov.

Paradox?

Takmer všetky úvahy o eurovoľbách na Slovensku spomínajú tzv. „slovenský paradox“. Spočíva v najväčšom nesúlade medzi tým, koľko ľudí sa hlási k tvrdeniu, že je dobré byť v EÚ a koľko ľudí reálne príde k voľbám do Európskeho parlamentu (naposledy len niečo cez 13 %). „Je to schizofrénia v priamom prenose,“ hovorí vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

„Ja už to ani nevidím ako paradox,“ reaguje Robert Hajšel. EÚ ľudia podľa neho berú ako danú a nie je to motivátor k účasti. „Ľudia chodia voliť vo väčšom množstve najmä vtedy, keď cítia bezprostrednú hrozbu.“ Ako príklady uvádza voľby v roku 1998, v ktorých sa rozhodovalo o európskom smerovaní alebo v župných voľbách v banskobystrickom regióne, keď sa volilo proti Mariánovi Kotlebovi.

„Keď príde hrozba, možno už bude neskoro,“ dodáva Hajšel.

Miko súhlasí, že treba hovoriť o tom, čo hrozí pri súčasnej vlne populizmu a extrémizmu, keď sa ľudia na tieto voľby „vykašlú“. „Budeme čeliť veľkej lavíne snáh ovplyvňovať voľby cez kybernetický priestor. Na toto treba odpovedať.“

Podľa Mika bude kľúčové odpovedať ľuďom na otázku, čo je v tých voľbách pre nich. Často zaznieva argument, že 13 europoslancov zo Slovenska medzi 751 veľa nezmôže. „Zmôžu, jeden zmôže veľa a toto treba komunikovať, aby vedeli, že má zmysel vybrať dobrého poslanca. Ten môže ovplyvniť svoju frakciu a tak aj celkovú dohodu, ja tých prípadov poznám veľmi veľa.“

Súhlasí s tým, že treba pracovať s mladými, ale netreba to podľa neho preháňať a zabúdať by sa nemalo ani na generáciu, 55 a viac ročných, ktorí chcú byť aktívnou súčasťou spoločnosti. „Toto je segment, ktorý by sme mali výraznejšie osloviť.“

Európska komisia bude pôsobiť synergicky s komunikačnými aktivitami Európskeho parlamentu. „O informácie o tom, čo sa urobilo zle sa nemusíme starať, tie cestujú sami, ale urobilo sa toho aj strašne veľa dobrého a to chceme komunikovať.“ Pôjde podľa neho najmä o projekty, ktoré ľudia považujú za dobré a často nevedia že vznikli s podporou EÚ.

Šefčovič: Eurovoľby nemajú byť o migrácii, ale o európskej odpovedi na globalizáciu

Šefčovičovými témami v kampani majú byť kvalifikovaná pracovná sila a priemyselná politika pripravená čeliť globalizácii. Konsenzus k migrácii by mal podľa neho vzniknúť ešte pred eurovoľbami.

Politická zodpovednosť

Hajšel aj Miko sa zhodujú, že hlavná mobilizačná zodpovednosť leží na kandidujúcich politických stranách. Vo voľbách do Európskeho parlamentu sa kandidáti môžu uchádzať o zvolenie len na straníckych kandidátkach.

Poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Beňová (Smer-SD, S&D) súhlasí, že ľudí netreba s témou volieb „otráviť, aby sa nám to nevrátilo“. Zapojenie mladých ľudí ale hodnotí pozitívne.

Stále vidí veľa práce pre médiá v spracovávaní európskych tém. „Nedokážete sa nikdy stretnúť s toľkými ľuďmi, ako dokážu osloviť médiá,“ hovorí.

Za negatívum a riziko po viacnásobných skúsenostiach z predchádzajúcich eurovolieb považuje to, že sa veľká pozornosť bude na jar sústreďovať na prezidentské voľby. „Prvé kolo sa bude konať v čase, kedy sa budú uzatvárať kandidátky do eurovolieb. Téma zanikne, bude v hľadáčiku dva týždne pred voľbami a aj vtedy to bude o tom, aké majú europoslanci mzdy a benefity. Nikto už samozrejme nenapíše, že my o tom nerozhodujeme, že tá výška sa odvádza od platu sudcu Súdneho dvora EÚ.“

„Vzťah Slovenska k EÚ by mal byť témou aj prezidentských volieb a strany by tieto kampane mali spolu previazať,“ reaguje na Beňovú Miko.

Europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH) takisto považuje za najväčšie zlyhanie, že slovenské politické strany a slovenský parlament nehovorí o európskych témach. „Situácia by mohla byť iná, keby sa tak dialo, vytvorila by sa emócia aj voči voľbám do Európskeho parlamentu.“

Ľudia chcú vo voľbách podľa nej vyjadriť buď svoj strach alebo svoju túžbu. Podľa nej by viac mobilizovalo napríklad kresťanských voličov, keď budú počuť, že vo voľbách ide aj o zachovanie kresťanskej Európy.

„Mali by sme hovoriť o európskych voľbách za mesiac na Rade KDH. Dúfam, že to bude prvý krok k intenzívnejšej prezentácii nášho postoja,“ hovorí za svoju stranu.