Slovenská prezidentka v Elyzejskom paláci obhajovala záujem V4

Zuzana Čaputová a Emmanuel Macron v Elyzsejskom paláci. [TASR/Martin Baumann]

Zuzana Čaputová v súzvuku s Emmanuelom Macronom zdôraznila význam právneho štátu v Európskej únii. Zasadila sa však aj za financovanie prechodu ku klimatickej neutralite v roku 2050 v novom dlhodobom európskom rozpočte, čo žiada Poľsko.

Vlády Česka, Maďarska a Poľska počas oficiálnych návštev nepriamo kritizovala, na stretnutí s francúzskym prezidentom však obhajovala ich záujem.

Zuzana Čaputová pred Emmanuelom Macronom hovorila o potrebe nájsť zdroje pre financovanie energetickej transformácie v novom dlhodobom európskom rozpočte. Túto požiadavku zdôrazňujú tri štáty V4. Zvlášť Poľsko, silne závislé na výrobe elektriny z uhlia, otvorene podmieňuje súhlas s uhlíkovou neutralitou v roku 2050 finančnými kompenzáciami. Boli to práve tri vyšehradské krajiny a Estónsko, ktoré tento cieľ zablokovali na júnovom európskom summite.

Slovensko naopak tento termín podporilo, premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) sa tak rozhodol práve po stretnutí s prezidentkou Čaputovou.

Proeurópsky postoj, klíma a právny štát, ktorý obhajovala v susedných krajinách, patrí medzi jej priority. To sa prejavilo aj na stretnutí s prezidentom Macronom v Paríži v stredu (24. júla). Obaja sa na týchto hodnotách zhodli.

Návšteve Francúzska predchádzali cesty do Maďarska a Poľska. Tam Čaputová hovorila o význame „liberálnej demokracie“ a „demokratických hodnôt“ v čase, keď obe krajiny čelia konaniu podľa článku 7 o právnom štáte. Počas návštevy Česka zase povedala, že protivládnych demonštrantov „chápe“.

Priorita európskeho rozpočtu

Macron počas spoločného tlačového vyhlásenia s Čaputovou ocenil, že Slovensko sa na júnovom summite prihlásilo k uhlíkovej neutralite v roku 2050. Podľa neho ide o „silný a odvážny postoj“. Čaputovej zablahoželal, že o klíme hovorila aj v predvolebnej kampani.

Slovenská prezidentka nadviazala konštatovaním, že Slovensko sa k uhlíkovej neutralite prihlásilo ako „jediná krajina V4“. Pripomenula, že sa zaviazalo skoncovať s dotovaním výroby elektriny z uhlia na hornej Nitre do roku 2023. Zároveň dodala, že „samozrejme osudy ľudí, ktorí tam dnes pracujú, sú tiež našou prioritou“ (preklad z francúzskeho tlmočenia na stránke Elyzejského paláca).

V závere svojho prejavu prešla k požiadavkám V4 v kontexte rokovaní o európskom rozpočte pre roky 2021 až 2027.

„Ak chceme urobiť z Európskej únie najzodpovednejší kontinent v oblasti životného prostredia, musíme nasmerovať naše priority k tomuto cieľu. Mali by sme nájsť dohodu na priorite transformácie našich ekonomík a zohľadnení tejto transformácie v budúcom rozpočte Európskej únie,“ vyzvala Čaputová pred Macronom a francúzskymi novinármi zhromaždenými v Elyzejskom paláci.

Finančné podmienky V3

Poľský premiér Mateusz Morawiecki ešte pred júnovým summitom varoval, že jeho krajina nepodporí rok 2050 ako cieľ pre klimatickú neutralitu bez toho, aby boli dohodnuté kompenzácie a pomoc pre chudobnejšie krajiny EÚ.

Poľský minister zahraničných vecí Konrad Szymański sa neskôr sťažoval na zníženie kohéznych fondov pre svoju krajinu o 23 percent v novom dlhodobom rozpočte. Poľsko „nemôže akceptovať nesmierne rozpočtové škrty pre menej rozvinuté regióny, zatiaľ čo tie bohatšie boli ušetrené,“ citoval ho portál EURACTIV.com. Szymański dodal, že „klimatický kompromis (v rámci EÚ) je definitívne možný“, vyžadoval by si však jasnú štruktúru rozdelenia bremena medzi sektory, občanov, mestá, regióny a členské štáty a detailný kompenzačný mechanizmus (v sociálnej politike)“.

Termín pre uhlíkovú neutralitu skončil v poznámke pod čiarou

Európsky summit neviedol k jednohlasnej dohode na cieli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Česko sa bojí „zabitia“ priemyslu, Poľsko chce najprv záruku finančných kompenzácií.

Poľsko dnes vyrába viac ako 80 percent elektriny z uhlia. Do roku 2040 plánuje vláda tento podiel znížiť len mierne, na 60 percent, aj to vďaka zvýšeniu spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie.

Zástupca štátneho tajomníka na poľskom ministerstve energetiky Tomasz Dąbrowski podľa EURACTIV.com odhadol, že úplný útlm uhlia bude jeho krajinu stáť 900 miliárd eur.

Maďarský premiér Viktor Orbán svoj súhlas s rokom 2050 tiež podmienil financovaním. „Takže sa začnime baviť o peniazoch (…) sme otvorení, budeme vyjednávať,“ povedal podľa Deutsche Welle. Podpredseda českej vlády Karel Havlíček na nedávnej návšteve Bratislavy rozhodnutie nehlasovať za rok 2050 vysvetlil tiež ekonomickými argumentmi, konkrétne snahou chrániť konkurencieschopnosť priemyslu.

Macronove návrhy pre klímu

Suma, s ktorou sa dnes počíta pre prechod uhoľných regiónov, je päť miliárd eur na sedem rokov. Vo svojej pozícii v rokovaniach o dlhodobom európskom rozpočte ju odhlasoval Európsky parlament.

Emmanuel Macron však vo svojom vyhlásení pred stretnutím s Čaputovou zopakoval návrhy svojej vlády, ktoré si za svoje zobrala aj dezignovaná šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Ju prijal v Elyzejskom paláci len deň pred slovenskou prezidentkou.

Európa podľa von der Leyen: Istanbulský dohovor aj európska minimálna mzda

Možná šéfka Európskej komisie prišla s konkrétnymi návrhmi pre klimatickú a sociálnu politiku. Málo hovorila o jednotnom trhu, vôbec nespomenula rozširovanie Európskej únie a vzťahy s jej susedmi, čo sú priority Vyšehradskej skupiny. 

V prvých 100 dňoch podľa neho Komisia predstaví spolu s cestovnou mapou k uhlíkovej neutralite v roku 2050 aj „zelený európsky údel“ známy ako Green New Deal, a Európsku klimatickú banku. Macronova strana Republika vpred! v eurovoľbách kandidovala so sľubom vybudovať ju z častí Európskej investičnej banky s cieľom prefinancovať verejno-súkromné investície v hodnote tisíc miliárd eur.

Macron pred Čaputovou tiež spomenul uhlíkové clo na hraniciach Európskej únie. To by malo byť uvalené na výrobky dovezené s krajín s nižšími environmentálnymi štandardmi, ako má Európska únia. Príjmy z neho môžu predstavovať ďalšie zdroje na energetickú transformáciu.

Klímu označil francúzsky prezident za prioritnú oblasť francúzsko-slovenskej spolupráce.

Zhoda na význame demokracie

Macron vyzdvihol aj ďalšie oblasti, v ktorých majú Francúzsko a Slovensko k sebe blízko. „Verím – tak ako vy – v silnú Európu zjednotenú na svojich hodnotách, ktorých ste symbolom,“ povedal francúzsky prezident svojej slovenskej partnerke. Vyzdvihol, že právny štát bol aj témou jej kampane.

„Francúzsko a Slovensko majú ambície v konkrétnych oblastiach spolupráce – prehĺbenie eurozóny, zdanenie digitálneho sektora, obrana,“ vymenoval Macron. Spresnil, že pre eurozónu chce zriadenie poistenia v nezamestnanosti, stabilizačného fiškálneho nástroja, s ktorým zatiaľ časť štátov nesúhlasí. Zastavil sa aj pri téme právneho štátu a demokracie, kde zopakoval svoju myšlienku konferencie o budúcnosti Európy.

Francúzska ministerka: Prístup k eurofondom chceme podmieniť európskou minimálnou mzdou

Prístup k eurofondom chceme podmieniť zavedením európskej minimálnej mzdy prispôsobenej každej krajine, ale aj rešpektovaním demokratických hodnôt, hovorí AMÉLIE DE MONTCHALIN v rozhovore pre EURACTIV.sk. Plnohodnotný rozpočet eurozóny by podľa nej pomohol Slovensku aj Francúzsku.

„Myslím, že môžem povedať, že vo všetkých týchto oblastiach je zhoda našich pohľadov úplná, pani prezidentka,“ obrátil sa Macron na Čaputovú.

„Francúzsko je naozaj veľmi blízky partner Slovenska,“ odpovedala mu slovenská prezidentka, ktorá Paríž navštívila ešte pred Berlínom. Do krajiny, s ktorou má Slovensko štyrikrát väčšiu obchodnú výmenu, sa Čaputová chystá až na konci augusta.

Prezidentka pripomenula 100. výročie smrti slovensko-francúzskeho generála Milana Rastislava Štefánika a „veľkú pomoc Francúzska k zrodu demokratického Československa (v roku 1918)“. K jeho soche pri meudonskom observatóriu neskôr položila veniec s tým, že „ukázal, že je možné byť oddaným vlastencom a zároveň presvedčeným Európanom“ . Slovensko je podľa prezidentky v Európskej únii najintegrovanejšie vo svojom regióne. „Máme záujem na tom, aby sa táto integrácia prehĺbila a aby posilnila naše hodnoty slobody, demokracie a právneho štátu,“ skonštatovala Čaputová. Dodala, že tieto hodnoty sú „nevyhnutnou podmienkou úspechu Európskej únie“.

Hrnkovu kritiku odmietla

Prezidentka zároveň opäť naznačila, že Slovensko by malo hľadať partnerov za hranicami V4. „Už nie sme novou členskou krajinou (…) Sme pripravení budovať na tejto ceste aj partnerstvá, ktoré budú presahovať náš geografický región. Lebo som presvedčená, že cesta pre EÚ nie je v súperení regionálnych záujmov, ale v spolupráci štátov, ktoré hľadajú spoločné riešenia pre všetkých,“ povedala Čaputová podľa svojho facebooku. Podobne sa už vyjadrila na návšteve európskych inštitúcií.

S Macronom vidí možnú zhodu na viacerých prioritách. „Potrebujeme sa usilovať, aby sa EÚ stala aj symbolom ekonomickej a sociálnej istoty, aby aj naši občania mali tieto slobody podporené rovnakými podmienkami a istotami, aké majú občania iných krajín EÚ, najmä v sociálnom zabezpečení, dôchodkovom zabezpečení alebo sociálnej ochrane v prípade straty zamestnania,“ vysvetlila. NATO zostáva podľa Čaputovej pilierom bezpečnosti Slovenska, to však chce „spolupracovať v iných oblastiach, ktoré môžu podporiť tento pilier“.

Z prezidentskej schôdzky v Paríži môže vyťažiť viac Čaputová ako Macron

Ťažiskom návštevy slovenskej prezidentky vo Francúzsku sú hodnotové témy. Svedčí o tom aj jej program: pripomenutie si obetí teroristického útoku v Bataclane a francúzsko-slovenského generála v Meudone.

Podpredseda Slovenskej národnej strany Anton Hrnko prezidentke vo štvrtok (25. júla) na facebooku vyčítal, že s Maconom nehovorila o tom, že najsilnejšie štáty si rozdelili vrcholové posty v EÚ. Kritizoval tiež, že neodmietla „trvalý prísun imigrantov z bývalých francúzskych a britských kolónií“ a ich prerozdeľovanie ani policajné násilie proti demonštrantom z radov žltých viest.

„Blokovanie iných kandidátov zrejme neprispelo k tomu, aby sme svojho zástupcu v top postoch mali,“ reagovala Čaputová ešte vo štvrtok podľa TASR. O migrácii povedala, že „nateraz nie je taký vypuklý problém – hoci z dlhodobého hľadiska to problém na riešenie určite je“.

K prístupu Macronovej vlády k žltým vestám uviedla, že „otázky dôležitosti právneho štátu a rešpektu k právnemu štátu komunikujem vo všetkých krajinách rovnako.“