Slovenské postoje pred summitom EÚ

Koncom týždňa (8. – 9. decembra) sa bude rozhodovať o zásadných zmenách vo fungovaní EÚ. Schvaľovanie na národnej úrovni však prebehne až po budúcoročných marcových voľbách.

Nastáva tak podobná situácia ako pri vytvorení dočasného eurovalu (EFSF) a gréckej pôžičke. K politickej dohode došlo v máji 2010, v júni boli voľby. V predvolebnej kampani väčšina strán, ktoré neskôr vytvorili koalíciu obe opatrenia odmietali. Po niekoľkotýždňových diskusiách však nakoniec EFSF schválili, no do prvého záchranného balíka Grécku Slovensko neprispelo.

Mandát premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) na zasadnutie Európskej rady 8. – 9. decembra:

  • Podporiť opatrenia na okamžité zavedenie rozpočtovej disciplíny, automatického sankčného mechanizmu, kontroly a monitoringu.
  • Trvať na zachovaní autonómneho postavenia ECB.
  • Skrátenie procesu zavedenia trvalého eurovalu (ESM)
  • Podpora zrušenia práva veta bude závisieť od toho, o aké záležitosti pôjde.
  • Krajiny s nadmerným deficitom by mali byť pod prísnym dohľadom Európskej komisie, alebo určenej inštitúcie.

Minister financií Ivan Mikloš a minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS):

Minister financií za citlivý bod rokovaní považuje účasť súkromného sektora na budúcej pomoci krajinám v problémoch. Ide o bod, ktorý Slovensko dlhodobo presadzuje. "Mali by sme to naďalej presadzovať, ale zároveň by sme tým nemali podmieňovať celkovú dohodu. Situácia je taká vážna, že by to bol hazard," tvrdí Mikloš.

Podľa Mikuláša Dzurindu by Slovensko malo podporiť opatrenia na sprísnenie fiškálnej disciplíny aj keby si vyžadovali zásah do zmlúv. Upozornil, že ich netreba schvaľovať v referende, aj napriek tomu, že to nedávno navrhovala premiérka Radičová.

Minister zahraničných vecí tvrdí, že stačí ich schválenie v NR SR. "Nie je čas na referendá, na to, aby sa politici zbavovali svojej zodpovednosti. Naopak, je čas, aby sme boli schopní plne niesť našu zodpovednosť za takéto rozhodnutia," myslí si Dzurinda.

Slovensko by podľa neho malo súhlasiť aj s tým, že pri niektorých rozhodnutiach nebolo právo veta.

Richard Sulík, predseda SaS:

Strana SaS chce, aby súbežne s predčasnými voľbami prebehlo aj referendum o fungovaní EÚ a eurozóny. Navrhované zmeny podľa neho môžu významne zúžiť našu suverenitu. „Keby sa také niečo malo stať, tak len prostredníctvom referenda,” tvrdí Sulík. Zároveň rezolútne odmieta odobranie práva veta.

Ján Figeľ, predseda KDH:

Strana nepovažuje referendum na potrebné. "Dôležité je, aby eurozóna sprísnila a spresnila pravidlá a posilnila ich vymožiteľnosť. KDH potvrdzuje svoju doterajšiu líniu, ktorá podporuje zachovanie princípu jednomyseľnosti okrem iného v oblasti priamych daní," povedal líder hnutia Ján Figeľ. Podľa jeho slov KDH podporovalo zdravé zmeny v rámci európskej integrácie a každý nový návrh starostlivo posúdi s ohľadom na záujmy Slovenska a spoločnej Európy.

Robert Fico, predseda opozičnej strany Smer-SD:

Zmenu Lisabonskej zmluvy chcú v parlamente podporiť. "Budeme ako strana podporovať cestu finančnej disciplíny v Európskej únii," tvrdí predseda Smer-SD Robert Fico. KDH a SDKÚ-DS však požiadal o garanciu, že zmeny Lisabonskej zmluvy podporia aj po voľbách, aby sa nezopakovala situácia pri ratifikácii samotnej zmluvy ešte v roku 2009.

Referendum zároveň považuje za komplikovanú cestu ako získať postoj verejnosti.

Ján Slota, predseda opozičnej strany SNS:

So zmenou Lisabonskej zmluvy nesúhlasí, trvá na referende. "V žiadnom prípade nepodporujeme zmeny v Lisabonskej zmluve. Tomu fúzatému chlapíkovi v 30. a 40. rokoch sa nepodarilo pokoriť Európu ani tankami a delami, pani Merkelovej sa to pomaly podarí bez jediného výstrelu. Ale ja si myslím, že Európa sa zobudí a nedovolí, aby jej vládli Germáni," reagoval líder SNS Ján Slota s tým, že jeho strana bude v každom prípade na referende trvať.

(EurActiv/TASR)