Slovenskí europoslanci sú k svojim frakciám lojálni

Hlasovanie v pléne Európskeho parlamentu. Šéfka frakcie ukazuje pozíciu skupiny k návrhu. [EU 2019 / EP / Genevieve ENGEL]

Najviac je so svojou európskou politickou rodinou ľudovcov (EPP) zladený Eduard Kukan. Najmenej lojálny je Branislav Škripek u európskych konzervatívcov (ECR).

Slovenskí europoslanci fungujú v Európskom parlamente v rámci svojich politických skupín. Miera lojality v tomto prípade hovorí o tom, ako často hlasujú v súlade s väčšinovým postojom svojej politickej rodiny. Poslanci Európskeho parlamentu majú slobodný mandát a za každých okolností môžu hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia.

Súlad slovenských poslancov so svojimi európskymi straníckymi kolegami je vysoký. U nikoho z 13 poslancov neklesá pod 85 %.

Na základe údajov zozbieraných organizáciou VoteWatch, najvyššiu lojalitu vykazuje europoslanec Eduard Kukan s 97,2 % zhodou s väčšinou členov skupiny Európskej ľudovej strany (EPP).

Kukan ako jediný člen slovenskej delegácie v EPP už nemá národnú stranícku príslušnosť, keďže opustil SDKÚ, za ktorú bol v 2014 znovuzvolený. Mierne vyššia miera lojality sa prejavila, keď sa vo viacerých citlivých prípadoch odchýlil od hlasovania svojich slovenských kolegov, napríklad pri hlasovaní o spustení článku 7 voči Maďarsku alebo minulý týždeň pri hlasovaní o mechanizme pre prepojenie rešpektovania právneho štátu a vyplácania eurofondov.

Hlasovanie o zmrazení eurofondov štátom podkopávajúcim právny štát rozdelilo europarlament

Väčšina slovenských europoslancov hlasovala proti návrhu podmieňovať prístup k peniazom z rozpoštu EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu. Nový sankčný mechanizmus podporili len Eduard Kukan a Boris Zala. 

V rámci skupiny slovenských europoslancov za EPP relatívne najmenšiu lojalitu vykazuje Anna Záborská z KDH (92,9 %). Ostatní poslanci sú na tom nasledovne: József Nagy z Most-Híd 96, 8 %, Ivan Štefanec z KDH 96,4 %, Miroslav Mikolášik z KDH (94,3 %) a Pál Csáky z SMK 94 %.

Vo frakcii Socialistov a demokratov je lojalita vysoká. U Vladimíra Maňku, Moniky Smolkovej a Borisa Zalu a pohybuje sa medzi 96 a 97 %. Mierne sa odchyľuje Monika Beňová, ktorá má tento ukazovateľ na úrovni necelých 92 %.

Citeľne nižší súzvuk je u Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Branislav Škripek hlasuje so skupinou len v 85,2 % prípadov, Richard Sulík v 88,2 % a Jana Žitňanská vykazuje súlad na úrovni 89 %.

Čísla naznačujú, najmä pri delegáciách pri EPP a S&D, vysokú mieru stotožnenia sa s hlavným myšlienkovým prúdom v daných frakciách ako aj vyššiu mieru koherencie týchto skupín. ECR je rôznorodejšie zoskupením národných strán, čo ukazujú aj miera lojality jej slovenských členov.

 

MEP Skupina / Strana Lojalita k skupine (poradie z 751) Lojalita k národnej strane*
Beňová, Monika S&D / Smer 91.82 % (499) 93.95 % (721)
Csáky, Pal EPP / SMK 94.00 % (389) 100 % (1)
Kukan, Eduard EPP 97.14 % (117) 100 % (1)
Maňka, Vladimír S&D / Smer 96.99 % (127) 98.84 % (356)
Mikolášik, Miroslav EPP / KDH 94.31 % (360) 98.37 % (460)
Nagy, József EPP / Most-Híd 96.76 % (161) 100 % (1)
Škripek, Branislav ECR / OĽaNO 85.23 % (611) 100 % (1)
Smolková, Monika S&D / Smer 96.08 % (238) 98.87 % (344)
Štefanec, Ivan EPP / KDH 96.42 % (192) 98.22 % (496)
Sulík, Richard  ECR / SaS 88.20 % (581) 100 % (1)
Záborska, Anna EPP / KDH 92.94 % (457) 97.47 % (605)
Zala, Boris S&D / Smer 96.94 % (140) 97.96 % (541)
Žitňanská, Jana ECR / NOVA 89.01 % (568) 100 % (1)

 

Dáta sú z 18.1. 2019

*Miera zhody v hlasovaní s europoslancami z rovnakej národnej strany. Pri stranách, ktoré majú len 1 poslanca je údaj skreslený na 100 %. 

Ako homogénna má byť skupina?

Politické skupiny v Európskom parlamente sú kľúčové pre jeho efektívne fungovanie. Parlament momentálne uvažuje o zmene podmienok pre vytváranie frakcií. Na stole je návrh, podľa ktorého by sa vedenie EP malo pri vytváraní frakcií viac pozerať na to, či majú členské strany vôbec  niečo spoločné.

Motivácia pre sformovanie politickej skupiny v EP nie je len ideologická. Okrem spájania síl pre jeden svetonázor to má aj silný praktický rozmer. Skupina má oproti tzv. nezaradeným poslancom výhody v materiálnom zabezpečení. Skupiny môžu mať extra administratívny aparát a vlastný rozpočet hradený z európskych peňazí Výhodné je to tiež z pohľadu politického priestoru, ktorý sa členom frakcie dostáva.

Formálne musí skupinu tvoriť aspoň 25 poslancov minimálne z 1/4 členských krajín (aktuálne 7). Predpokladá sa, že národné členské politické strany združené vo frakcii majú istú „politickú blízkosť“. Doteraz Parlament veľmi neriešil ako veľmi je takáto skupina kompatibilná politicky.

Návrh na zmenu procedurálnych pravidiel by zmenil definíciu politickej skupiny, pričom politická príbuznosť by mala byť základnou požiadavkou. Problematické a sporné je samozrejme vyhodnocovanie miery takejto súdržnosti.

Jeden zo spôsobov by bola požiadavka, aby aspoň tri štvrtiny členských strán boli okrem frakcie v EP aj členmi zodpovedajúcej európskej politickej strany (frakcia v europarlamente nie vždy kopíruje európsku politickú stranu). Ak to tak nie je, situáciu by posudzovala konferencia predsedov EP, najvyšší politici orgán Európskeho parlamentu.

Tento návrh je čiastočne reakciou na to, aby skupiny nevznikali umelo, len za účelom prístupu k zdrojom, ktoré sú potom nezriedka odkláňané na aktivity v domácom štáte.

Ako napísal portál Politico.eu, príkladom je skupina Európa slobody a priamej demokracie (EFDD, členmi sú napríklad britský UKIP a talianske Hnutie 5 hviezd), ktorá podľa socialistického europoslanca Jo Leinena za celý mandát nemala jediné spoločné politické stretnutie a nemá ani agendu, ktorý by sa vzdialene podobala spoločnému politickému programu.

Leinen príkladom argumentoval skupine Zelených, ktorá aktívne vystupuje proti zmene pravidiel s argumentom, že nie je správne politicky posudzovať, či môže alebo nemôže vzniknúť nová frakcia.