Slovenskí farmári protestujú proti novej spoločnej agropolitike

Protest pred Zastúpením EK na Slovensku Zdroj: TASR, Pavel Neubauer

Rokovania o viacročnom finančnom rámci na obdobie sa pomaly chýlia do záverečnej fázy. Rozhodnutie by malo padnúť v prvých mesiacoch budúceho roka. V týchto dňoch sa však čoraz intenzívnejšie proti návrhu nastavenia spoločnej agropolitiky ozývajú slovenskí farmári.

Ešte včera nespokojnosť s pokračovaní diskriminačne nastavených pravidiel vyjadril predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík na stretnutí s vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušanom Chrenekom.

SPPK sformulovala svoje výhrady do 7 základných požiadaviek adresovaných na Európsku komisiu v Bruseli. "Na prvé miesto kladieme silný rozpočet SPP, ktorý umožní agrosektoru plniť všetko to, čo sa od neho očakáva,“ menoval podľa TASR Semančík.

"Zasadzujeme sa tiež za úplné vyrovnanie priamych platieb vo všetkých členských krajinách EÚ v rokoch 2014 až 2020 a za uplatnenie zásady, aby poľnohospodári, ktorí hospodária v rovnakých klimatických a pôdnych podmienkach, poberali rovnaké podpory. Túto požiadavku požadujeme za legitímnu, pretože v konečnom dôsledku nechceme nič iné, len rovnocenné podnikateľské prostredie v celom trhovom priestore EÚ. A to predsa nie je nič nenormálne," pokračoval.

SPPK sa tiež vyjadrila proti zavedeniu stropov prie priame platby v prípade veľkých fariem, respektíve sa prihovára aspoň za dobrovoľnosť ich uplatnenia v členských krajinách EÚ. Podľa TASR sa stavia tiež proti tzv. ozeleňovaniu prvého piliera SPP, prípadne je za jeho dobrovoľnú aplikáciu alebo aspoň výraznú redukciu. Zásadne odmieta podmienku, aby sa aspoň 7 % produkčnej pôdy, s výnimkou trvalých trávnych porastov, stalo oblasťou ekologického záujmu každého poľnohospodárskeho podniku.

Medzi požiadavky SPPK ďalej patria vyčlenenie 15 % národnej obálky priamych platieb na podporu citlivých sektorov a zaradenie sektorov ošípaných a hydiny medzi citlivé komodity, posilnenie nástrojov riadenia rizík poľnohospodárskej výroby, zavedenie efektívnejších a pružnejších stabilizačných nástrojov na elimináciu rizík súvisiacich s výkyvmi počasia aj agrárnych trhov. Za dôležitý tiež považuje jednotný prístup pri stanovení alokácie zdrojov a prostriedkov pomoci na rozvoj vidieka založený na objektívnych kritériách.

Dušan Chrenek na iniciatívu SPPK reagoval ubezpečením, že požiadavky predloží Európskej komisii v Bruseli. Zdôraznil však zároveň, že reforma spoločnej agropolitiky sa bude rodiť ako kompromis želaní a predstáv všetkých 27 členských krajín EÚ.

Predseda SPPK včera tiež rokoval s premiérom Robertom Ficom a ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírom Jahnátkom. Deklarovali, že slovenskí poľnohospodári by mali byť z európskych zdrojov podporovaní aspoň na úrovni svojich susedov v regióne, teda Poľska, Českej republiky, Rakúska a Maďarska.

"Slovensko žije v nejakom regióne. Máme susedov – Poľsko, Českú republiku, Rakúsko, Maďarsko. Bol by som veľmi rád, keby aspoň v tomto regióne slovenskí poľnohospodári boli rovnako podporovaní na jeden hektár, ako je to v ostatných krajinách a aby boli aj z tohto dôvodu konkurencieschopní," uviedol včera Fico po rokovaní.

"Dávam preto vyjednávačom za SR pokyn, aby sme sa v rámci obálky pre Slovensko pokúsili vyjednať na priame platby pre slovenských poľnohospodárov viac peňazí. Nehovoríme pritom o navyšovaní prostriedkov pre Slovensko. Bolo by veľmi dobre, keby to v priebehu siedmich rokov bola suma na úrovni 470 až 500 miliónov eur, čo by priblížilo slovenských poľnohospodárov podstatne bližšie ku krajinám, ktoré s nami susedia a aby sa zabezpečila konkurencieschopnosť," dodal.

"Predpokladáme, že v budúcom programovom období 2014 až 2020 by mali byť vyrovnané platby pre okolité krajiny, ktorými by sa mali vyrovnať podmienky podnikania poľnohospodárov s okolitými štátmi," konštatoval Jahnátek.

Dnes však farmári a potravinári na čele s Agrárnou komorou Slovenska (AKS) a Potravinárskou komorou Slovenska (PKS) pokračovali v protestoch proti nastaveniu dotácií pred Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.

"Naši farmári už dlhé roky trpia nerovnosťou dotácií, keď už často s vypätím síl a často aj márne bojujú na spoločnom európskom trhu s bohatšie dotovanými farmármi z krajín západnej Európy. Našich farmárov ubúda – stále menej ľudí je ochotných bojovať tento nerovný a nespravodlivý boj. Mnohí z nás preto už roky čakajú na rok 2014 v nádeji, že konečne začne fungovať spravodlivý a čestný trh, na ktorom víťaz nebude stanovený poberaním vyšších dotácií, ale kvalitou a efektivitou," vyhlásila podľa TASR predsedníčka AKS Helena Patasiová.

Prezident PKS Daniel Poturnay zasa argumentuje tým, že vstup Slovenska do EÚ bol od začiatku rokovaní poznačený diskriminačným prístupom. "Vstup Slovenska do EÚ neznamenal vstup rovnoprávnej krajiny. Naopak, spolu s 9 ďalšími štátmi sme boli onálepkovaní ako menejhodnotný štát, ktorý nemá nárok na rovnaké dotácie. A aj tieto nižšie peniaze mohli byť uvoľňované len postupne. Na naše námietky nám bolo Bruselom sľubované, že od roku 2014 sa dotácie pre poľnohospodárov vyrovnajú. Lenže tento gentlemanský sľub už dnes neplatí a na vyrovnanie dotácií s EÚ-15 máme čakať ešte najmenej 14 rokov," vysvetlil.

Minister Jahnátek dnešné protesty farmárov a potravinárov reagoval vyhlásením, že sa absolútne stotožňuje s ich požiadavkami. „Vaše požiadavky sú legitímne, oprávnené a nie sú nad rámec ani na úkor ostatných poľnohospodárov EÚ. Je chybou politikov v Bruseli, že chcú znovu naštartovať dvojrýchlostnú ekonomiku v EÚ. Ak EÚ stále deklaruje, že vytvára rovnosť, spravodlivosť a jednotný prístup voči všetkým, dnes pri predstavení SPP môžeme jednoznačne povedať, že tomu tak nie je," uviedol minister.

Pripomenul zároveň, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo podľa posledného návrhu Európskej komisie z októbra 2011, podľa neho hovorí o tom, že v EÚ sú "krajiny rovné a krajiny rovnejšie". "Pre prípad redukcie rozpočtu SPP máme pripravený náhradný plán, ktorý spočíva v tom, že slovenskí poľnohospodári musia mať pre roky 2014 až 2020 rovnakú platbu, ako majú okolité susedné štáty," dodal.

"Ak sa nám to nepodarí, máme pripravený náhradný variant, podľa ktorého Slovensko bude ochotné vzdať sa iných finančných prostriedkov, ktoré SR dostáva v rámci rozpočtu EÚ a vyrovnať rozdiel na priame platby pre farmárov. To by malo zabezpečiť, aby farmári od nového programového obdobia mali rovnaké platby na plochu, ako majú okolité štáty," uzavrel Jahnátek.

(EurActiv/TASR)