Slovenskí politici považujú summit o migrácii za dobrú správu pre Schengen

Slovenský premiér Peter Pellegrini [TASR/Jakub Kotian]

Vláda, ale aj opozícia je spokojná, že Európska rada odmietla povinné kvóty a zamerala sa na ochranu vonkajších hraníc.

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) po minulotýždňovom summite zdôraznil, že európski lídri sa primárne dohodli na ochrane vonkajších hraníc Európskej únie a na zámere vytvoriť vyloďovacie platformy v tretích krajinách pre migrantov, ktorí sa chcú dostať do Európy.

„Keď toto bude fungovať, ale stále nejaký tok migrantov bude smerovať do EÚ, navrhli sme, aby krajiny, ktoré budú čeliť týmto tlakom, vytvorili dobrovoľné centrá,“ opísal situáciu.

Dodal, že v tomto prípade budú kontrolované centrá pre migrantov v „krajinách prvej línie“ financované z európskeho rozpočtu, čo odľahčí finančnú záťaž týchto krajín.

S výsledkami summitu sú celkovo spokojné vládne aj opozičné strany.

Dobrá správa pre Schengen

Pellegrini upozornil na význam slova „kontrolované“, lebo uvedené centrá by nemali fungovať ako doterajšie hot-spoty, ktoré iba sústreďovali a registrovali migrantov. Podľa neho bude existovať možnosť migrantov kontrolovať, vypátrať a vynútiť ich návrat do domovskej krajiny v prípade, že nemajú nárok na právnu ochranu.

„Summit nehumánnosti“? Dohoda o migrácii čelí kritike aj otázkam

Regionálne platformy vylodenia odmietajú krajiny, ktoré ich majú hostiť. Podoba kontrolovaných centier pre migrantov v Európskej únii je zase nejasná. A stredoeurópske krajiny popreli, že by sľúbili pomôc Nemecku.

Slovenský premiér priznal, že európski lídri musia ešte doriešiť situáciu, ak žiadatelia o azyl budú žiadať konkrétnu krajinu. Viaceré členské štáty v tomto smere žiadajú „spoločnú starostlivosť“, aby sa tlak rovnomernejšie rozložil.

Tieto zámery podľa jeho slov znížili riziká, ktoré ohrozovali fungovanie schengenského priestoru.

„Myslím si, že situácia sa po diskusiách lídrov a prijatí záverov summitu vrátila naspäť k rozumnejšej podobe a nie je dnes medzi lídrami tlak na prijímanie autonómnych národných riešení v podobe zatvárania vnútorných hraníc,“ skonštatoval Pellegrini a dodal, že to nám dáva šancu, aby sme aj naďalej ťažili z výhod, ktoré Schengen prináša.

Ministerstvo vnútra je spokojné

S podobou finálnej dohody o migrácii je spokojná aj ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD).

Ako ďalej TASR informoval hovorca rezortu vnútra Petar Lazarov, Slovensko v tejto téme od začiatku presadzuje vlastnú stratégiu, ktorá je postavená na dobrovoľnej solidarite a predovšetkým na ochrane vonkajších hraníc Schengenu.

„Povinné kvóty, ktorým sme museli v minulosti odolávať, nie sú riešením a zdá sa, že tento fakt si už uvedomili viaceré krajiny. Finálna dohoda je v prospech Slovenska a celej Európskej únie,“ uviedol Lazarov.

Dôležité podľa neho je, že Slovensku zo spomínanej dohody nevyplývajú v prípade prijímania migrantov žiadne povinné kvóty.

Slovensko je vraj pripravené pomôcť

Podľa Lazarova je by sa mala pozornosť upriamiť na ochranu hraníc, ktoré sú najviac atakované migračnou vlnou. „Treba sa venovať funkčnosti hotspotov a záchytných centier, ale aj pobrežnej stráži a limitovať možnosti pašerákov, ktorí si robia z migračnej krízy obrovský biznis. Naďalej budeme presadzovať politiku individuálnej, dobrovoľnej solidarity,“ vysvetlil.

Začalo sa rakúske predsedníctvo, prioritou majú byť aspekty európskej bezpečnosti

Viedeň prebrala od Sofie symbolické žezlo predsedajúcej krajiny 1. júla. Rakúsko bude Radu Európskej únie viesť už po tretí krát.

Zdôraznil aj to, že vlani slúžilo pri hraniciach Macedónska, Srbska, Maďarska, Poľska a iných krajín viac ako 240 slovenských policajtov.

Ministerstvo vnútra je podľa Lazarova aj naďalej, či už prostredníctvom agentúry Frontex alebo cestou inej spolupráce, pripravené pomôcť aj takýmto spôsobom. „Premiér Peter Pellegrini ponúkol rakúskym, ale aj iným kolegom, možnosť ubytovať v rámci našich kapacít osoby, ktoré sú v procese posudzovania alebo premiestňovania,“ dodal.

Túto možnosť pred časom podľa neho dočasne využilo Rakúsko, pričom v Gabčíkove bolo umiestnených 1200 ľudí zo Sýrie. Rezort bude podľa jeho hovorcu pokračovať v hľadaní spôsobov, ako pomôcť v riešení tohto problému, „stále však zostáva na prvom mieste suverenita a bezpečnosť občanov SR“.

Bugár vidí zdravý kompromis

Aj predsedu Mostu-Híd teší, že sa európski lídri pri otázke migrantov dohodli na riešeniach bez povinných kvót.

„Považujem to za významný dôkaz toho, že lídri pristupujú k jednotlivým otázkam EÚ veľmi zodpovedne. Každá dohoda, každý zdravý kompromis robí totiž Európu silnejšou, a o to by nám malo ísť predovšetkým. Slovensko má šancu byť silnejšie len v silnej Európe,“ napísal Béla Bugár na Facebooku.

V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy upozornil europoslanec József Nagy (Most-Híd), že opätovné zavedenie hraničných kontrol by Schengen ohrozilo, pričom vyzdvihol voľný pohyb.

Podľa europoslankyne Smeru-SD Moniky Smolkovej by zatvorenie hraníc znamenalo koniec Schengenu.

Opozícii išlo o Schengen

Europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO) sa v relácii Sobotné dialógy vyjadril, že je za dočasné sprísnenie hraničných kontrol v Schengene. „Je to potrebné pre našu bezpečnosť,“ povedal. Zároveň vyzdvihol dôležitosť Schengenu pre Európu. Bol však podľa neho dizajnovaný na dobré časy, a nie na čas migračnej krízy.

Ešte pre začiatkom summitu uviedla strana SaS, že verí v dosiahnutie kompromisu v migračnej otázke. Najväčšia opozičná strana v tejto súvislosti uprednostňuje „definitívne pochovanie“ povinných kvót. Vyjadrila tiež nesúhlas s trestaním krajín, ktoré tieto kvóty odmietajú.

Sulík vyčíta Macronovi presídľovanie utečencov, o ktorom nehovoril

Šéf SaS tvrdo kritizoval francúzskeho prezidenta za prejav v Európskom parlamente. Nepozdáva sa mu snaha Emmanuela Macrona zaviesť európske environmentálne dane. Za „najnebezpečnejšie“ však považuje jeho plány v oblasti migrácie.

Podľa strany by nemecká kancelárka Angela Merkelová mala pristúpiť k rozumným riešeniam. „Za tie považujeme prísnu kontrolu vonkajších hraníc a zriadenie táborov mimo Európskej únie, v ktorých sa budú vybavovať žiadosti o azyl,“ skonštatoval šéf SaS Richard Sulík. Takéto riešenie strana podľa neho presadzuje od roku 2015.

Podľa liberálov práve zintenzívnenie ochrany vonkajších hraníc uvoľní tlak na ochranu tých vnútorných. „V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že nebudeme súhlasiť so zrušením Schengenu a znovuzavádzaním trvalých hraničných kontrol,“ doplnil poslanec Martin Klus.