Slovenskí poslanci: Britov netreba trestať

zdroj: Informačná kancelária EP

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovensko – krízový manažér EÚ

„Prekvapuje ma razantný jazyk z únie o tom, že Briti majú po štvrtkovom referende odísť čo možno najskôr,“ hovorí europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO) zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (EKR).

„Nie je to pekný postoj. Skôr by som čakal, že sa budeme snažiť si uchovať čo najlepšie vzťahy.“

Výsledok v prospech brexitu neočakával. Všíma si, že v kampani sa používalo veľa manipulácií a klamstiev. Poslancov Európskeho parlamentu z britskej Konzervatívnej strany (tiež členovia frakcie EKR) podľa neho referendum zásadne rozhádalo.

Treba im dať čas

Podľa europoslanca Borisa Zalu (SMER-SD, S&D) si Briti nikdy neosvojili koncept zdieľanej suverenity. Ani tí, čo podporujú členstvo Británie v EÚ, sa necítia byť jej občanmi. „Vždy hovoria o EÚ ako medzinárodnej organizácii. Od prijatia Lisabonskej zmluvy je to ale istá forma súštátia.“

Zala rovnako nesúhlasí s prudkou reakciou prichádzajúcou z inštitúcií EÚ. Neospravedlňuje ju ani to, že „Cameron nám 3 a pol roka totálne liezol na nervy, vydieral a hral hru, v ktorej bolo zrejmé, že nesie riziká na obe strany, vnútropoliticky aj smerom do EÚ.“

Ani dohoda s ním nebola podľa Zalu jednoduchá, hovorí o ústupkoch, ktoré Cameron vyjednal so zvyškom EÚ vo februári.  „V Európskom parlamente bola taká nálada, že aj keby boli zostali, pravdepodobne dohoda neprejde.“

Slovensko by malo v prvom rade počkať na britskú reakciu. „Chápem znechutenie, ale treba im dať čas,“ tvrdí europoslanec Zala.

Nebudeme do nich kopať

Z britského referenda nemajú radosť ani poslanci Národnej rady SR Luboš Blaha (SMER-SD) a Jozef Viskupič (OĽaNO).

„Netrestajme Britániu,“ apeluje predseda výboru pre európske záležitosti Blaha. Ani premiér Robert Fico podľa neho nepôjde na summit lídrov EÚ s nastavením do Britov „kopať.

Za seba hovorí, že „nikdy nebol nadšencom Veľkej Británie v ich postojoch k EÚ“. „Bola to vízia bola o Európe voľného trhu, nie sociálnej Európy.“

EÚ podľa neho môže vyťažiť zo situácie v tom, že posunie dopredu veci, ktoré Briti blokovali, špeciálne v spomínanej sociálnej oblasti. Na druhej strane pripomína, že Slovensko a stredná Európa odchodom Británie stratia spojenca v otázkach migrácie.

EÚ ako výhovorka

Jozef Viskupič hodnotí hlasovanie v Británii ako „haváriu EÚ“, ktorá je dôsledkom toho, že národné vlády využívajú EÚ ako výhovorku pre vlastné národné zlyhania. Brexit bude mať podľa neho dôsledky, ktoré dnes nevidíme.

Poslanci sa na diskusii organizovanej Informačnou kanceláriou EP na Slovensku zhodli, že brexit bude mať zásadný politický presah aj na slovenské predsedníctvo. Paradoxne bude mať ale predsedníctvo menej legislatívnej práce, keďže sa nebude do života uvádzať februárová dohoda s Veľkou Britániou vyrokovaná Davidom Cameronom.

Reforma – ale aká?

„Už mi lezú na nervy tie frázy. Každý povie, že EÚ treba reformovať, ale nikto nepovie, že ako a ktorým smerom,“ reaguje na výzvy, že EÚ sa musí zmeniť europoslanec Zala.

Vydavateľ portálu EurActiv.sk Radovan Geist hovorí, že v EÚ si do súčasnej situácie každý bude vtláčať svoj naratív. Takým je podľa neho aj reakcia slovenského premiéra, že výsledok referenda je reakciou britských občanov na to, ako sa chcela EÚ vysporiadať s migráciou.

Podľa Zalu sa stolička trasie aj pod Jeanom-Claudom Junckerom. „Je to predseda Európskej komisie, za ktorého sa toto stalo.“ Podľa neho vznikne aj zo strany premiérov na Junckera tlak.

„Animozity tam sú, ale je to normálny politický proces,“ dodáva.

Pozitívna nálada

Poslanci európskeho aj slovenského parlamentu sa zhodli, že s ľuďmi treba o EÚ hovoriť viac a hovoriť ich jazykom, najmä v regiónoch. Je to najmä zodpovednosť slovenských politických strán.

„Slovenské vlády, ktoré jediné majú príťažlivosť z hľadiska pozornosti verejnosti nezvnútorňujú EÚ na našu pôdu,“ hovorí Zala.

Je podľa neho potrebné vo vzťahu k EÚ vytvárať „istú náladu“ a tá musí mať „pozitívny rozmer“.

„Na Facebooku všetci nadávajú, že EÚ chce rozhodovať o tom, aké spotrebiče máme a do čoho všetkého Brusel zasahuje. Kým im nenapíšete, že EÚ sa tým stará, aby mali čo najmenšiu spotrebu energie a ceny a o ochranu životného prostredia, tak vôbec nevedia, že to má aj tento rozmer.“

Podľa Zalu kritizovať treba, ale vždy konkrétne veci, nie ich paušalizovať na celú úniu.

Ľubošovi Blahovi europoslanec Zala hovorí: „Ľubo, aj u Vás veľmi často na Facebooku vidím, že keď sa Vám rozhodnutie Komisie páči, je to vážený pán komisár. Keď sa Vám nepáči je to nevolený bruselský byrokrat. Vy ale nie ste len diskutér, Vy máte váženú štátnu funkciu.“