Slovenskí stredoškoláci sú výrazne proeurópski, ukázali simulované eurovoľby

Na snímke pochod protestujúcich mestom počas štrajku žiakov aj študentov za budúcnosť klímy. [FOTO TASR/Jaroslav Novák]

Keby v eurovoľbách volili iba stredoškoláci a mali by na výber len celoeurópske strany, nacionalisti by pohoreli. Keď majú mladí voliči dostatok informácií o demokracii a ľudských právach, ich podpora pre extrémistov klesá.

Pred minulotýždňovými voľbami do Európskeho parlamentu sa na Slovensku uskutočnili dvoje simulované voľby na stredných školách. Kým výsledky jedných naznačujú silnú podporu mladých pre extrémnu pravicu, tie druhé prekvapivo ovládli európski zelení a liberáli.

Inklinujú  mladí ľudia teda skôr k nacionalizmu a euroskepticizmu, alebo naopak považujú členstvo v EÚ za dôležité – aj kvôli ochrane životného prostredia?

Prvé simulované voľby, ktoré vo februári zorganizovalo združenie Pre stredoškolákov, vyhrali s takmer 16 percentami kotlebovci. Druhá skončila koalícia PS-SPOLU, ktorej odovzdalo svoj hlas 12,5 percenta žiakov gymnázií a ostatných škôl. Nasledovali opozičné strany OĽaNO, Sme rodina a SaS a až z nimi sa umiestnili vládny Smer a SNS.

Krátko pred eurovoľbami prebehla ešte jedna sondáž názorov medzi slovenskými stredoškolákmi, ktorú uskutočnila Academia Istropolitana Nova a Helsinský výbor pre ľudské práva. V simulovaných voľbách ale žiaci nehlasovali za slovenské politické strany kandidujúce v európskych voľbách, ale za celoeurópske frakcie v Európskom parlamente. Ich výsledky ponúkajú trochu iný obraz o náladách medzi mladými Slovákmi.

U študentov v simulovaných eurovoľbách bodoval Kotleba aj Maiga

Viac ako 10 tisíc študentov volilo v simulovaných voľbách do Európskeho parlamentu. Najviac hlasov dostala Kotlebova strana ĽSNS.

Keby v eurovoľbách volili iba stredoškoláci a mali by na výber len celoeurópske strany, vyhrali by európski zelení (Zelení-ESA) so ziskom vyše 23 percent hlasov.

Každý piaty študent (20,13 percenta) hlasoval za európskych liberálov (ALDE). V tejto frakcii budú nasledujúcich päť rokov sedieť dvaja slovenskí europoslanci zvolení za Progresívne Slovensko. Za nimi nasledovali ľudovci (EPP), ku ktorým sa zatiaľ hlásia europoslanci z KDH a Spolu-občianska demokracia, si ziskom 14,29 percenta. Na švrtom mieste skončili európski socialisti (S&D), frakcia europoslancov za Smer, s 12,77 percentami.

Zaujímavosťou je pomerne malý zisk nacionalistov a kritikov EÚ. Dve strany – Európa slobody a priamej demokracie (EFDD) a Európa národov a slobody (ENF) – v súhrne dosiahli len 15,8 percenta hlasov. Vo voľbách združenia Pre stredoškolákov dohromady získali slovenské strany, ktoré sa k tými európskym rodinám hlásia, až 30 percent hlasov.

Kľúčová je zrozumiteľnosť a vzdelávanie

Ako sa dá takýto rozdiel vo výsledkoch vysvetliť? Kalman Petőcz z Helsinského výboru pre ľudské práva pripomína, že simulované voľby boli vyústením programu Ambasádorská škola Európskeho parlamentu (EPAS). Ten na vybraných školách zvyšuje povedomie žiakov o európskom dianí a činnosti Európskeho parlamentu. „Cieľom programu je, aby si mladí ľudia dokázali dať do súvislostí základné vedomosti o EÚ a aby pochopili, čo to znamená demokratický politický systém a demokratický pluralizmus,“ opisuje program Petőcz.

Študenti napríklad dostali materiály o hodnotovom ukotvení a politických programoch frakcií v Európskom parlamente. Ukazuje sa tak, že politické preferencie mladých ľudí silno súvisia s úrovňou ich informovanosti. Tendenciu voliť proeurópske a demokratické strany je vidieť už aj u nováčikoch v programe EPAS.

„Stačí naozaj málo systematickej práce s mladými ľuďmi, aby získali predstavu o tom, ako funguje demokracia a Európska únia,“ dodáva Petőcz.

Druhú príčinu rozdielov vo výsledkoch medzi obidvoma voľbami, vidí v rozdielnej ponuke. Kým pre študentov je ťažké poznať, kto sa skrýva za názvami jednotlivých strán kandidujúcich za Slovensko, štandardné európske strany podľa neho ponúkajú zrozumiteľnejšiu politickú agendu. „Aj keď toho nevedia veľa o fungovaní politického systému, zhruba vedia definovať, čo predstavujú zelení, kresťanskí demokrati alebo nacionalisti,“ vysvetľuje Petőcz.

Z výsledkov volieb podľa ich organizátorov vo všeobecnosti vyplýva, že mladí ľudia na Slovensku sú výrazne proeurópski a prodemokratickí.

Simulované voľby prebehli 2. až 7. mája a volilo v nich spolu 5 215 študentov gymnázií a stredných odborných škôl.

Chýba diskusia a práca s mládežou

Výsledky simulovaných volieb medzi gymnáziami a odbornými školami sa zásadne nelíšili. Rozchádzali sa však v podpore krajne pravicových a k Únii kritických frakcií. Medzi absolventmi odborných škôl technického zamerania totiž frakcie EFDD a ENF spolu dosiahli takmer 30-percentné preferencie, čo bol oproti gymnáziám a ostatným odborným školám hlavný rozdiel.

Je pravdepodobné, že tieto čísla zahŕňajú aj študentov sympatizujúcich s kotlebovcov, ktorí oficiálne nepatria do žiadne európskej politickej rodiny. Celkovo ale simulované voľby EPAS nepotvrdili trendy z predošlých prieskumov, ktoré ukazovali vysokú podporu strany Mariana Kotlebu medzi mladými.

Francúzsky profesor: Le Penová má viac zábran ako Salvini, spojením s ĽSNS by šla proti sebe

Slovenská spoločnosť ukazuje schopnosť mobilizovať sa v časoch, keď je ohrozená demokracia. To vám dáva dôvod na optimizmus, hovorí CHRISTIAN LEQUESNE z parížskej Sciences Po.

Podľa študentky trnavskej obchodnej akadémie Radany Monišovej, ktorá sa ako dobrovoľníčka aktívne zapojila do programu, mladí podporujú extrémistov z nevedomosti alebo z recesie či rebelantstva.

Ako hovorí, počas štúdia na strednej škole sama inklinovala k podpore strany Mariana Kotlebu a v roku 2017 si podala prihlášku do Ľudovej mládeže. Zmeniť názor jej pomohli práve programy ako EPAS. Myslí si, že stredoškoláci sympatizujú s extrémizmom, pretože na školách chýba osveta o ľudských právach, fungovaní štátu a demokracie. „Jedna hodina občianskej náuky týždenne určite nestačí,“ hovorí Monišová. „Na sebe vidím, že podpora takýchto strán sa môže znížiť len systematickou prácou s mládežou,“ dodáva študentka.

Zeleným pomohli globálne klimatické hnutia

Európski zelení vyhrali simulované voľby vo veľkej väčšine zúčastnených škôl bez ohľadu na to, či išlo o gymnáziá alebo odborné školy.

Téma životného prostredia, klimatických zmien bola jednou z hlavných tém európskych volieb. To sa odzrkadlilo aj na celoeurópskych výsledkoch, keď frakcia Zelených a Európskej slobodnej aliancie zvýšila svoje zastúpenie v europarlamente takmer o polovicu.

Slovensko už tradične nebude mať zastúpenie vo frakcii zelených. Do Európskeho parlamentu sa ale na kandidátke koalície PS/SPOLU prekrúžkoval ekológ Michal Wiezik a environmentalista Martin Hojsík.

Úspešní európski zelení žiadajú uhlíkové clo a koniec investícií do plynovodov

Vďaka nemeckým a francúzskym stranám dosiahli európski zelení historicky najlepší výsledok v eurovoľbách. Ďalej bodovali na severe Európy, spojencov však majú aj v južnej a východnej časti Únie.

Wiezik patril aj medzi známe tváre najúspešnejšej slovenskej environmentálnej kampane My sme les, ktorá mala veľký úspech aj medzi mladými. Radana Monišová ale za obľúbenosťou zelených na školách vidí skôr zahraničné kampane upozorňujúce na klimatickú zmenu.

Hitom sociálnych sietí sa stalo hlavne celosvetové študentské hnutie Fridays for Future, ktoré vlani iniciovala 15-ročná Švédka študentka Greta Thunbergová.

„Ja to vnímam tak, že sa k tomu postupne pridávajú aj moji rovesníci, od ktorých by som to predtým vôbec neočakávala,“ hovorí o vlastnej skúsenosti Monišová.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner