Slovensko a voľby do Európskeho parlamentu 2019: Zaostrené na mladých

Slovensko a voľby do Európskeho parlamentu 2019: Zaostrené na mladých [EUROPOLICY]

Štúdia OĽGY GYÁRFÁŠOVEJ podrobne rozoberá slovenské výsledky volieb z viacerých hľadísk a obsahuje odporúčania pre udržanie trendu zvýšenej účasti na eurovoľbách a záujmu o EÚ.

Štúdia analyzuje voľby do EP 2019 na Slovensku z hľadiska volebnej účasti, výsledkov, kampane, faktorov účasti i voličských rozhodnutí, všíma si aj postoje k EÚ, ako aj ďalšie okolnosti volebných rozhodnutí voličov na Slovensku. Zameriava sa pritom predovšetkým na mladých ľudí (voličov i nevoličov) vo veku 18-24 rokov.

Kľúčovým zdrojom dát je povolebný výskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) na reprezentatívnej vzorke oprávnených voličov, ktorý realizovala agentúra FOCUS bezprostredne po voľbách i ďalšie dostupné zdroje dát, predovšetkým povolebný Eurobarometer (First results of …, 2019), ale aj ďalšie relevantné výskumy.

Štúdia sa tiež v závere snaží odpovedať na otázky ako je možné, že pro-európsky nastavení mladí ľudia dajú hlas strane, ktorá výhodnosť členstva v EÚ popiera alebo prečo sa pozitívne postoje k EÚ „nepreklápajú“ aj do vyššej volebnej účasti.

K tej prvej okrem iného konštatuje, že európske témy nie sú pre voličov ĽSNS dôležitým faktorom v ich rozhodovaní. Ukázal to aj povolebný výskum IVO – len okrajových 14% voličov ĽSNS ako motív voľby tejto strany uviedlo negatívny postoj k európskej integrácii – kľúčovým deklarovaným faktorom je sympatia, dôvera k strane, ktorá sa pravdepodobne viaže na iné témy – negatívny postoj k menšinám, jasné odmietanie migrácie a kultúrnej otvorenosti.

V tomto smere ĽSNS správne odhadla spôsob oslovenia svojich voličov pred EP voľbami, keď nehovorila o EÚ priamo, ale prezentovala dôsledky migrácie, pričom akcentovala kultúrne i bezpečnostné ohrozenie, ktoré „pro-migračná politika EÚ“ znamená.

K otázke, prečo sa pozitívne postoje k EÚ nespájajú s vyššou účasťou na eurovoľbách uvádza, že politická kultúra aktívneho občianstva nemá na Slovensku hlboké korene, a to ani v prípade iných úrovní hlasovania. V eurovoľbách sa synergicky spája slabá motivácia k účasti na správe vecí verejných so subjektívne vnímanou odťažitosťou EÚ, a prispieva k tomu aj postoj niektorých politických strán k eurovoľbám ako druhoradým, lebo „ide o málo“.

Pre posilnenie výchovy k aktívnemu európskemu občianstvu je tiež dôležité:

  • posilňovanie „vlastníctva“ EU-rópy, o. i. aj preklenutím stále živého a často používaného rozdeľovania na „my“ a „oni“ (Brusel);
  • európske témy viac predstavovať ako domáce témy, prepájať ich;
  • staviť na dlhodobé informačné kampane, ktoré nekončia voľbami;
  • poskytovať relevantné informácie – EP voľby 2019 ukázali, že na Slovensku vyrástla generácia, ktorá má záujem o meritórne informácie o EÚ, zároveň informovanosť generuje záujem a záujem generuje volebnú účasť.

Záverom však treba zdôrazniť, že nenahraditeľnými aktérmi mobilizácie ostávajú politické strany, ktoré by mali voličov oslovovať kvalitnými programami a kvalitnými, dôveryhodnými kandidátmi (keďže personalizácia politiky je výrazná a ďalej sa posilňuje), ktorí sú spojení s konkrétnymi relevantnými témami.

Celú štúdiu si môžete prečítať alebo stiahnuť tu:

EUROPOLICY - ANALYSIS - Slovensko a voľby do EP 2019

 

Nižšie nájdete aj závery z tematicky súvisiaceho workshopu, ktorý predchádzal dokončeniu tejto štúdie. Zúčastnili sa na ňom viacerí odborníci – politológovia, sociológovia, komunikační experti, zástupcovia európskych inštitúcií, asistenti poslancov Európskeho parlamentu, zástupcovia občianskej spoločnosti. S úvodnými slovami na podujatí vystúpili sociologička Oľga Gyarfášová (FSEV UK) a politologička Aneta Világi (FiF UK). Sumár je v anglickom jazyku.

 

EUROPOLICY - DEBATE - LESSONS LEARNED FROM THE EP ELECTIONS IN SK GOING FORWARD_v01

 

Zorganizovanie podujatia a vydanie štúdie podporil Heinrich-Böll-Stiftung, kancelária v Prahe.