Slovensko chce o eurovale rozhodnúť ako posledné

foto: premiérka Iveta Radičová, zdroj: TASR

Hlavy štátov a vlád eurozóny sa na mimoriadnom summite 21 júla dohodli na opatreniach, ktoré majú spružniť protikrízové nástroje – dočasný (EFSF) a trvalý euroval (ESM) – tak, aby mohli financovať rekapitalizáciu finančných inštitúcií cez štátne úvery a to aj v krajinách, ktorým ešte oficiálne nebol uzavretý prístup na trhy či zasahovať na sekundárnych trhoch na základe analýzy ECB. Zmeny však musia najprv schváliť národné parlamenty.

Európski lídri, na čele s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom či komisárom pre menové záležitosti Ollim Rehnom v uplynulých týždňoch vyzývali krajiny, aby technické a politické procesy uzavreli čo najskôr.

Viaceré parlamenty na čele s belgickým a francúzskym na výzvy zareagovali a skrátili letné prestávky. Na najvyšších predstaviteľov Únie, prezidenta Európskej centrálnej banky a lídrov eurozóny apeluje aj grécky minister financií Evangelos Vanizeloch, ktorý ich včera písomne vyzval, aby uskutočnili to, na čom sa dohodli.

Slovensko sa s ratifikáciou dokumentov spojených so zmenami v EFSF a vytvorením trvalého eurovalu neponáhľa, pretože v rámci koaličného politického spektra nepanuje zhoda. Proti zmenám je vládna SaS, ktorá nástroje dlhodobo kritizuje a nepodporuje. Bez nej však zvyšné koaličné strany nebudú mať dosť hlasov na presadenie zmien. Vzhľadom na zlyhávajúci dialóg s hlavnou opozičnou stranou Smer-SD môže Bratislava celý schvaľovací proces zablokovať.

Premiérka Iveta Radičová po včerajšom rokovaní lídrov koaličných strán oznámila, že Slovensko počká na postoj ostatných krajín a bude rozhodovať ako posledné. Získaný čas chcú strany venovať ďalším rokovaniam s odmietavou SaS. "Preto je úplne namieste, že potrebujeme čas na rokovania v snahe dosiahnuť takú zhodu, ktorá bude relatívne najlepším riešením pre SR. V danej situácii optimálne, dobré riešenie k dispozícii nie je," cituje TASR premiérku, ktorá zároveň zdôraznila, že na európskom fóre vopred upozornila, že v týchto otázkach nevie zaručiť zhodu medzi vládnymi stranami. Okrem toho podľa jej slov nie sú ešte uzatvorené základné podmienky novej pôžičky Grécku či zmien v eurovale, najmä otázka kolaterálu za poskytnutú pomoc.

Líder SaS Richard Sulík je s momentálnym stavom spokojný. "Nevidím, žiaden dôvod, aby Slovensko bolo prvé a hnalo sa silou mocou do stavu, ktorý nie je podľa môjho presvedčenia pre nás výhodný. Nech sa pekne zvyšok EÚ dohodne alebo nedohodne, a potom môžeme diskutovať," vyhlásil a zároveň dodal, že sám nechce, aby Slovensko bolo prvé, kto eurovalu povie nie. SaS však neplánuje zmeniť názor ani v prípade, keby zvyšok eurozóny aj tak povedal áno.

Termín hlasovania zatiaľ nestanovili, šéf Sas si želá, aby sa o záležitosti tento rok nerozhodlo. "Treba to naťahovať. Keď už je SR malá na to, aby to dokázala ovplyvniť, tak nech sa to aspoň natiahne," vysvetlil.

Slovensko teda teraz bude sledovať, ako sa politická diskusia bude vyvíjať najmä v Nemecku, Fínsku, Holandsku, prípadne v Rakúsku. V Nemecku schválené opatrenia kritizujú viacerí predstavitelia vládnej koalície, najmä členovia Slobodnej demokratickej strany (FDP). Kresťansko-demokratická únia (CDU) Angely Merkelovej sa však môže spoliehať na podporu opozičných sociálnych demokratov, ktorí avizovali, že za rámcové dohody o EFSF či ESM budú hlasovať.

Hoci fínsky premiér Jyrki Katainen v nedávnom interview pre Reuters vyhlásil, že zmeny fínskym parlamentom prejdú, nechcel špecifikovať kedy. Jeho istota zrejme vyplýva z toho, že krajina sa minulý týždeň s Gréckom dohodla na kolateráli v podobe hotovostnej záruky za poskytnutú pomoc Aténam. Avšak stále pretrváva riziko, že niektorí členovia koaličnej Sociálno-demokratickej strany a Ľavicovej aliancie budú hlasovať proti. Isté je negatívne stanovisko opozičných Pravých Fínov, ktorí sú proti akýmkoľvek európskym protikrízovým opatreniam.

Hlavným „rivalom“ Slovenska v „predbiehaní sa“ v tom, kto bude o zmenách rozhodovať ako posledná krajina eurozóny bude zrejme Holandsko, ktoré podobný zámer avizovalo ešte pred Slovenskom. Pozícia Amsterdamu je však odlišná v tom, že krajina má najvyšší rating AAA a preto, si zmeny nevyžadujú schválenie parlamentu vzhľadom na to, že naplnenie kapacity eurovalu nebude mať vplyv na výšku holandských garancií v rámci EFSF. Avšak z politického hľadiska vláda potrebuje podporu parlamentu.

Aj v tomto prípade v rámci koalície nepanuje zhoda, keďže Strana slobody zmeny nechce podporiť. Oči sa teda upierajú na to, ako sa zachovajú opozičné strany, ktoré v minulosti hlasovali za záchranné balíky.

Už teda začína byť isté, že plán Olli Rehna, ktorý predpokladal, že časť opatrení v parlamentoch prejde už začiatkom septembra, sa nenaplní. V polovici budúceho mesiaca má pritom Grécko dostať šiestu tranžu pomoci, ktorá už mala ísť podľa nového programu a teda cez posilnený dočasný euroval, no vzhľadom na meškanie, bude zrejme pokračovať v čerpaní pôvodného balíka založeného na bilaterálnych úveroch.

Odborníci sa teda obávajú, ako na vzniknutú situáciu zareagujú trhy. Minimálne možno očakávať, že ECB bude musieť pokračovať v nepopulárnej intervencii na sekundárnych trhoch.

(EurActiv/Reuters/TASR)