Slovensko dokončilo ratifikáciu fiškálnej zmluvy

Fiškálna zmluva, Zdroj: TASR, AP Photo/Francois Lenoir

Zmluvu o stabilite, koordinácii a riadení hospodárskej a menovej únie sfinalizovali v januári 2012. Vznikla na podnet nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Lídri 25 členských krajín EÚ s výnimkou Veľkej Británie a Českej republiky ju podpísali na summite 2. marca 2012. Má však inkluzívny charakter, takže je možné pridať sa aj v neskorších fázach. Na druhej strane neobsahuje možnosť odstúpiť od nej.

Do platnosti vstúpila 1. januára 2013 vzhľadom na to, že ju dovtedy ratifikoval požadovaný minimálny počet členov eurozóny a teda 12 krajín – Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Írsko, Rakúsko, Slovinsko, Grécko, Fínsko, Cyprus a Estónsko.

Slovensko ratifikačný proces dokončilo v piatok 11. januára 2013 podpisom prezidenta Ivana Gašparoviča. Národná rada ju odobrila ešte 18. decembra 2012 pomerom 138 za, dvaja poslanci sa zdržali (Zsolt Simon, Most-Híd a Helena Mezenská, OĽaNO), jeden zákonodarca nehlasoval.

Zavádza nové pravidlá o vyrovnanom rozpočte, automatický mechanizmus na zavedenie nevyhnutných korekčných opatrení, pravidlo neakumulovať dlhy mimo účtu verejnej správy (PPP projekty), povinnosť podávania predbežných správ o emisiách dlhopisov členských štátov, programy ekonomického partnerstva či pravidelné stretnutia lídrov eurozóny minimálne dvakrát ročne.

Členské štáty budú musieť v priebehu jedného roka do národných právnych systémov zakomponovať pravidlo o vyrovnanom rozpočte na ústavnej alebo ekvivalentnej úrovni, pričom štrukturálny deficit nebude môcť presiahnuť 0,5 % nominálneho HDP. Ak by došlo k porušeniu tohto pravidla, nastúpi korekčný mechanizmus.

Transpozíciu vyrovnaného rozpočtu bude kontrolovať Súdny dvor EÚ. Jeho rozhodnutia budú pritom záväzné a môžu viesť k pokute do výšky 0,1 % HDP, ktorá sa bude vkladať do tzv. trvalého eurovalu – Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Poskytnutie akejkoľvek pomoci z trvalého eurovalu je tiež viazané na ratifikáciu a zapracovanie zmluvy do vnútroštátnej legislatívy žiadateľského štátu.

Rozhodnutie o začatí konania pri nadmernom deficite či uvalení sankcií bude na základe reverznej kvalifikovanej väčšiny. Do preambuly zmluvy bol zakotvený aj 60-percentný limit pre dlh. Náprava má prebiehať podľa procedúry stanovenej v reformovanom Pakte stability a rastu.

Na každom eurosummite sa potom budú zúčastňovať aj tie nečlenské krajiny eurozóny, ktoré ratifikujú novú zmluvu a budú tak môcť spolurozhodovať o všetkom dôležitom, čo sa budúcnosti eurozóny týka.

Otázky jednotného trhu budú výsostne spadať pod 27 krajín EÚ, otázky konkurencieschopnosti budú predmetom Euro plus (25 krajín, ktoré potvrdili pripravenosť ratifikovať zmluvu), 17 krajín sa bude venovať zvýšenej konvergencii a udržateľnosti spoločnej meny.

Slovensko už prijalo zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý začal platiť v marci 2012. Na základe tzv. dlhovej brzdy sa pri presiahnutí hranice verejného dlhu nad 50 % spustia autokorekčné mechanizmy. Momentálne sa diskutuje o jej zmene v prospech možnosti vytvárať rezervy z predaja dlhopisov, ktorá by sa nezapočítavala do dlhu.  

Podľa odhadu ministerstva financií bude totiž už budúci rok verejný dlh za hranicou 50 %. Pri úrovni dlhu 53 % výkonu ekonomiky je však vláda nútená prijať balík opatrení na zníženie dlhu a tiež si zmraziť platy. Pri úrovni 55 % sa očakáva automatické trojpercentné viazanie výdavkov a zmrazenie výdavkov v rozpočte na nasledujúci rok s výnimkou financovania eurofondov. Pri dosiahnutí hranice 57 % HDP bude vláda povinná predložiť rozpočet bez deficitu a pri dosiahnutí dlhu na úrovni 60 % výkonu ekonomiky bude musieť kabinet požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery.

Pre splnenie povinnosti vyplývajúcej z fiškálneho parku bude Slovensko musieť do svojej dlhovej brzdy ešte dopracovať aj strop pre rozpočtový deficit.

(EurActiv/TASR)