Slovensko má novú vládu. Očakávaní je mnoho

Zdroj: Úrad vlády SR

Väčšina zo stovky respondentov online dotazníkovej ankety preferuje, aby sa vláda snažila udržať Slovensko v skupine užšie sa integrujúcich krajín. Približne podobný podiel ľudí si však zároveň želá, aby sa vláda snažila zabrániť rozdeleniu EÚ na užšie integrované jadro a perifériu. Presadzovanie oslabovania integrácie by zo strany vlády rado videlo 23,7 % respondentov.

Odpovede naznačujú širokú podporu ratifikácii Fiškálnej zmluvy (83,3 %), ktorá čaká na novú vládu. Menej jednoznačná je podpora ratifikácie stáleho eurovalu (ESM), na úrovni 49 % účastníkov ankety. Takmer 19 % ľudí nedokáže otázku eurovalu posúdiť, resp. nevedelo na ňu odpovedať. Nadpolovičná väčšina opýtaných by bola rada, aby Slovensko na európskej úrovni presadzovalo daň z finančných transakcií, resp. inú formu zdaňovania finančných inštitúcií.

Na pre Slovensko citlivú otázku daňovej harmonizácie neboli odpovede jednoznačné. Približne 41 % si myslí, že by sa vláda mala postaviť proti snahám o daňovú harmonizáciu v EÚ nad súčasnú úroveň, 35,1 % by súhlasilo s koordináciou daňových sadzieb na európskej úrovni. Celkový prenos daňovej politiky na EÚ úroveň nemá podporu. Za podporu zjednotenia firemného základu dane sa vyjadrilo 21 % ľudí.

V ankete sme sa pýtali aj na zameranie budúceho európskeho rozpočtu (2014-2020). Jeho výdavková časť by mala podľa preferencií čitateľov sústrediť najmä vzdelávanie a vedu a výskum. Inovácie  a veda tiež vedú pri prioritách budúcej politiky súdržnosti (využitia eurofondov). Na druhom mieste je zamestnanosť a v odpovediach tiež rezonovala oblasť životného prostredia.

Pokiaľ ide o pôsobenie EÚ navonok, väčšina respondentov (60 %) súhlasí so súčasným postojom Slovenska, ktoré doteraz neuznalo nezávislé Kosovo. Z krajín ašpirujúcich na členstvo v EÚ je čitateľom najsympatickejšie Srbsko a Čierna Hora, najmenej Turecko.

Veľká väčšina čitateľov, ktorí anketu vyplnili, si neželá, aby vláda ratifikovala dohodu ACTA v žiadnej podobe, niektorí by podporili ratifikáciu prepracovanej verzie.

Súkromný sektor – partner proti kríze v Európe

Pri príležitosti výmeny vlády formuluje svoje priority aj podnikateľský sektor. Začiatkom marca prijali najväčšie reprezentatívne zamestnávateľské organizácie a podnikateľské združenia (AZZZ SR, RÚZ, SOPK, Klub 500) „Výzvu budúcej vláde“, v ktorej jej definujú šesť programových priorít.

  • Konsolidácia verejných financií
  • Zásadná reforma vzdelávania s cieľom zvýšenia zamestnanosti
  • Reforma sociálneho systému
  • Podpora podnikateľského prostredia,
  • V spolupráci so zamestnávateľmi aktívne presadzovať oprávnené záujmy SR v EÚ  
  • Skvalitniť sociálny dialóg a spoluprácu s reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov a podnikov

Celé znenie výzvy nájdete na tejto linke.

Pozície

Nemenovaný respondent dotazníkovej ankety EurActiv.sk sa domnieva, že„ ak by mala integrácia pokračovať a zintenzívňovať sa, tak by mala prebiehať aj v oblasti sociálnej a platovej. Nie je predsa možné, aby chodili Slováci nakupovať výrobky do Rakúska, lebo ich tam majú kvalitnejšie a lacnejšie; pričom sú rakúske mzdy niekoľko násobne vyššie. Tiež by malo Slovensko pracovať na tom, aby sa posilňovala rovnosť a teda demokracia na úkor silovej reálpolitiky v rámci EÚ, resp. aby sa tieto idey dostali z papiera aj do ozajstného života…“

Iný účastník ankety požaduje, aby bola vytvorená dlhodobá Stratégia ochrany spotrebiteľa a cieľavedome sa na nej pracovalo. Slovenskí výrobcovia a producenti by podľa neho mali byť na Slovensku i v regióne V4 "zvýhodnení, nie likvidovaní". "Integrácia neznamená zmazať všetky rozdiely a zrušiť kompetencie jednotlivých štátov. Celok je silný len ako jeho najslabšia časť."

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) očakáva od novej vlády predovšetkým prijímanie krokov na ďalšie skvalitňovanie podnikateľského prostredia. „Vzhľadom na rozhodujúci podiel podnikateľov na tvorbe ekonomických hodnôt, generovaní príjmov do verejných rozpočtov a zamestnávaní ľudí  považuje PAS za najdôležitejšie, aby nová vláda vnímala a rešpektovala slušných podnikateľov ako kľúčových partnerov v boji s vysokou nezamestnanosťou a dlhovou krízou, ktorá trápi Európu“, uvádza. Vláde ponúka spoluprácu a know-how.

Spoločnosť SPP, pripomínajúc význam sektora energetiky ako jedného z pilierov ekonomiky, zdôrazňuje potrebu jasného, transparentného a nediskriminačného regulačného rámca založeného na princípoch práva EÚ. Je toho názoru, že prijatiu akejkoľvek zmeny v legislatíve a/alebo v príslušných politikách (napr. energetická politika SR, regulačná politika) by mala predchádzať dôkladná analýza vplyvov na fungovanie sektora energetiky a verejné konzultácie. „Primerané stimuly by mali podporovať úsporu energií a energetickú efektívnosť na oboch stranách, t.j. tak na strane priemyslu, ako aj na strane odberateľov energií."

„Z dlhodobého hľadiska by sa mal klásť dôraz predovšetkým na bezpečnosť dodávky energií, primeraný energetický mix, ako aj na záujem zachovať pozíciu Slovenska ako dôležitého prepravného koridoru pre energie do západnej Európy a energetickej križovatky v strednej Európe“, uvádza spoločnosť.  

Spoločnosť Telefónica Slovakia považuje za priority pre nastávajúce obdobie vzdelávanie, podporu vedomostnej ekonomiky a tiež vedy a výskumu. Zdôrazňuje potrebu zlepšenie efektívnosti výberu daní, predovšetkým dane z pridanej hodnoty. Výzvou do budúcnosti je podľa riaditeľa pre reguláciu Petra Gažíka aj zlepšenie manažmentu európskych fondov.