Slovensko má v politike tvrdých euroskeptikov, no žiadnych eurofederalistov

Škála euroskepticizmu. Graf z štúdie Stranícky euroskepticizmus pred voľbami 2020

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Parlamentné voľby 2020

VOĽBY 2020 | Štúdia „Stranícky euroskepticizmus pred voľbami 2020“ Univerzity Komenského prináša unikátny akademický vhľad do miery euroskepticizmu slovenských politických strán.

Analýza politológov z Univerzity Komenského vychádza nie len z volebných programov, ale aj z vystúpení lídrov strán v televíznych diskusiách a z komunikácii politických strán na Facebooku za celý rok 2019. Výsledkom je umiestnenie slovenských politických strán na škále euroskepticizmu.

Autori štúdie, Marta Králiková, Aneta Világi a Pavol Baboš z Katedry politológie Filozofickej fakulty UK, definujú fenomén euroskepticizmu na základe akademickej literatúry aj vlastného výskumu. Za euroskeptickú stranu považujú takú, ktorá odmieta dnešný stupeň integrácie Slovenska do EÚ a/alebo sa snaží dosiahnuť zvrátenie integrácie. Ako euroskeptické postoje vyhodnocuje tie, ktoré kritizujú politický systém EÚ, teda nie také, ktoré kritizujú len parametre verejnej politiky EÚ či konkrétnych rozhodnutí európskych inštitúcií.

Rozlišujú štyri kategórie postoja k európskej integrácii s ich najtypickejšími prejavmi:

  • tvrdý euroskepticizmus (vysupenie Slovenska z EÚ, rozpustenie EÚ);
  • mäkký euroskepticizmus (spochybňovanie súčasného stavu integrácie, zrušenie niektorej z inštitúcií; návrat kompetencií na národnú úroveň, spochybňovanie legitimity niektorej z inštitúcií);
  • podpora integrácie (podpora pre ďalší, budúci prenos kompetencií, vznik nových inštitúcií) a
  • eurofederalizmus (prijímanie budúceho usporiadanie EÚ ako federalizácie).

Autori hovoria, že napriek tejto relatívne presnej typológii, nie je možné väčšinu slovenských strán jednoznačne zaradiť do jednotlivých kategórií.

„Jedným z dôvodov je, že mnohé, najmä mediálne výstupy obsahujú zmiešané, či priamo protirečivé odkazy k verejnosti o tom, ako si daná strana predstavuje ďalší vývoj politickej integrácie v rámci EÚ,“ píšu v štúdii. Ďalším dôvodom je podľa nich fakt, že mnohé predvolebné programy sa k systémovej politickej integrácii vyjadrujú buď veľmi všeobecne, alebo v náznakoch.

„Preto v našom hodnotení zvýrazňujeme, že pri jednotlivých stranách hovoríme o sklone, či tendenciám k istému typu postojov k integrácii, a nie o absolútnej či nemennej príslušnosti ku konkrétnej kategórii,“ vysvetľujú.

 

Graf: Podiel vyjadrení podľa kategórií straníckeho euroskepticizmu

 

Tvrdí a mäkkí euroskeptici

Spomedzi sledovaných politických strán možno badať sklon k tvrdému euroskepticizmu iba pri strane Kotlebovci-ĽSNS, a to tak na základe ich mediálnych výstupov, ako aj oficiálnych dokumentov.

Medzi strany so sklonom k mäkkému euroskepticizmu radia strany Sme rodina a SaS. Väčšiu tendenciu k mäkkému euroskepticizmu vidia u strany SaS, ktorá okrem mediálnych vystúpení má aj vo volebnom programe explicitne uvedené požiadavky na zvrátenie politickej integrácie EÚ.

Pre stranu Sme rodina podľa ich dát platí, že väčšina ich mediálnych výstupov za rok 2019 nesie znaky mäkkého euroskepticizmu (približne 59 percent, oproti 43 percent pri strane SaS), avšak vo volebnom programe Sme rodina je postoj k integrácii Slovenska do EÚ formulovaný vágnejšie než u SaS, a mnohé predstavy nie sú detailne vysvetlené.

Politické strany Smer-SD, Most-Híd, KDH, Za ľudí a koalíciu PS/Spolu hodnotí štúdia ako strany s tendenciou podporovať ďalšiu, postupnú európsku integráciu. V analyzovaných mediálnych výstupoch, ani vo volebných programoch týchto strán nie sú vyjadrenia, ktoré by naznačovali ambície strán zvrátiť proces integrácie (s výnimkou zanedbateľného počtu mäkkoeuroskeptických náznakov v komunikácii Smeru-SD).

„Z hľadiska podielu mediálnych výstupov podporujúcich ďalšiu integráciu patria k najvýraznejším KDH a PS/Spolu. Analýza volebných programov tento trend potvrdila s tým, že v programe PS/Spolu boli predstavy o ďalšej integrácii vysvetlené najdetailnejšie zo všetkých programov,“ píšu v štúdii.

Nezaraditeľné strany

Dve politické strany sa rozhodli nezaradiť ani do jednej z kategórií. Dôvodom je príliš silný rozpor medzi tým, ako sa vyjadrovali k európskej integrácii v diskusiách a na Facebooku, a tým, čo je napísané v ich volebných programoch.

Prvým prípadom je Slovenská národná strana. Analýza ich mediálnych vystúpení ukazuje, že väčšina výrokov je mäkko euroskeptická (56 %), a v televíznych diskusiách, ktoré sa tematicky dotýkali integrácie SR do EÚ, niesli všetky výstupy znaky mäkkého euroskepticizmu. Na druhej strane však predvolebný program SNS neobsahuje posolstvá, ktoré by naznačovali snahy strany dekonštruovať politický systém EÚ, skôr naopak.

Predstava SNS o európskej obrane je jedna z najkonkrétnejších, a ak ju dovedieme do dôsledkov, tak hovorí de facto o európskej armáde, čo je z analytického hľadiska nielen podpora ďalšej integrácie, ale predstavuje prvok federalizácie. Štúdia neskúmala dôvody, prečo tento rozpor vznikol.

Druhým prípadom je hnutie OĽaNO. Z hľadiska ich mediálnych výstupov možno hovoriť len o miernom sklone k mäkkému euroskepticizmu, pretože väčšina ich vyjadrení je neutrálna, znaky mäkkého euroskepticizmu niesla iba necelá tretina vyjadrení. Navyše, desať percent vyjadrení ostalo v kategórii zmiešaných. To znamená, že v sebe niesli odkazy tak podporujúce ďalšiu integráciu, ako aj odkazy mäkko euroskeptické. Volebný program hnutia však vyznieva opačne, a mnohé postoje k európskej integrácii formulované skôr v duchu jej podpory.

Autori nedokázali na základe analýzy identifikovať na Slovensku ani jednu stranu, ktorá by mala sklon k eurofederalizmu.

Celé znenie štúdie:

Kralikova_Vilagi_Babos_2020