Slovensko mlčí o tom, ako by hlasovalo o Poľsku

Zľava poľský premiér Mateusz Morawiecki, slovenský premiér Robert Fico, maďarský premiré Viktor Orbán a český premiér Andrej Babiš. Január 2018, Budapešť. [TASR/MTI Szilard Koszticsak]

Slovenská diplomacia stále vidí priestor na dialóg s poľskou vládou. Nechce povedať, aký veľký, ani ako bude hlasovať, keď dialóg zlyhá.

Ministerstvo zahraničia poslalo na pripomienkovanie predbežnú pozíciu Slovenska k aktivovaniu článku 7 (1) Zmluvy o EÚ voči Poľsku.

Postup podľa Lisabonskej zmluvy dala do pohybu Európska komisia v decembri 2017. Urobila tak po tom, čo výmena ústavných analýz s poľskou vládou, ktorá trvala od januára 2016 nepriniesla výsledky.

Konzervatívna vláda strany Právo a spravodlivosť nijako neuhla z prijímania zákonov, ktoré z pohľadu Európskej komisie a odbornej medzinárodnej verejnosti predstavujú jasné porušenie princípov právneho štátu, vlády zákona a nezávislosti súdnictva.

Reč je zatiaľ iba o „riziku“

Článok 7 (ZEÚ) popisuje dva procesy, jeden preventívny a druhý sankčný. Európska komisia zatiaľ spustila len jeho prvú, preventívnu, časť. Jej záverom môže byť prijatie rozhodnutia členských štátov (Rada EÚ), ktoré by hovorilo, že v Poľsku existuje „jasné riziko vážneho porušenia zásad právneho štátu“.

Súčasťou tohto rozhodnutia sú aj konkrétne požiadavky na poľskú vládu. Nebol by to už len formálny tlak Európskej komisie, ale jasné hodnotové požiadavky drvivej väčšiny ostatných členských štátov EÚ.

Rozhodnutie vyžaduje v Rade 4/5 väčšinu členských štátov. V prípade, že by Poľsko nereagovalo na odporúčania v ňom konštruktívne, otvorilo by to cestu k druhej – sankčnej fáze článku 7, odsek 2. Rozhodnutie v tejto fáze už od členských vyžaduje jednomyseľnosť (okrem Poľska) a viedlo by k pozbaveniu Poľska členských práv.

Inštrukcia bez inštrukcie

Slovenské ministerstvo zahraničných a európskych záležitostí vypracovalo predbežné stanovisko k aktivovaniu preventívnej fázy článku 7 a poslalo ho do medzirezortného pripomienkového konania.

V časti, ktorá má obsahovať slovenskú pozíciu a byť inštrukciou pre rokovanie Rady neuvádza, ako sa k prípadnému hlasovaniu v Slovensko postaví.

Píše sa v nej, že EÚ by mala „dôsledne dbať“ na rešpektovanie princípu vlády zákona v členských štátoch. „Na druhej strane“ však článok 7 označuje „za krajné riešenie, pre prípady, kde zlyhali všetky dostupné možnosti“.

Slovensko stále vidí priestor na dialóg, „a to obzvlášť s ohľadom na záujem novej poľskej vlády vec diskutovať“.

Poľsko sa v spore s EÚ spolieha na dialóg

Nový poľský minister zahraničných vecí chce na februárovom stretnutí Rady EÚ predstaviť postoj poľskej vlády a cez dialóg dospieť k riešeniu. Bulharské predsedníctvo s plánom súhlasí.

Kedy konštatovať zlyhanie?

Rezort zahraničia neodpovedal na otázku, aký veľký priestor na diskusiu z pohľadu Slovenska ešte je. Začiatok dialógu sa pritom datujú ešte do januára 2016, kedy Európska komisia začala o problematických zákonoch s Poľskom viesť formálny dialóg.

Rovnako ministerstvo zahraničia nehovorí ani to, ako si Slovensko definuje „prípad, kedy zlyhali všetky iné dostupné možnosti“, spomínaný v návrhu predbežného stanoviska ako podmienka pre siahnutie po článku 7.

„V tejto chvíli je predčasné akokoľvek prejudikovať výsledky prípadného hlasovania. Znovu opakujeme, že SR uprednostňuje riešenie založené na vzájomnom dialógu, ktorý ako jediný môže vec vyriešiť v konštruktívnom duchu bez negatívnych následkov na spolupráci v rámci EÚ a zabezpečiť, aby k hlasovaniu o aktivácii čl. 7 Zmluvy o EÚ vôbec nemuselo dôjsť,“ napísal pre euractiv.sk hovorca ministerstva Peter Susko.

Bude sa hlasovať?

Európska komisia naznačila, že je pripravená prehodnotiť postup podľa článok 7 ak by sa do troch mesiacov, teda do marca 2018, Poľsko rozhodlo osvojiť si odporúčania Komisie.

Európska komisia v decembri 2017 neaktivovala iba článok 7 ZEÚ, ale urobila vo vzťahu k Poľsku aj ďalšie dve veci.

Po prvé, vydala štvrté kolo odporúčaní v oblasti vlády zákona. Vychádzajú z troch kôl podobných výziev pred nimi, na ktoré poľská vláda nereagovala.

Po druhé, požiadala Súdny dvor EÚ, aby preskúmal poľský zákon o všeobecných súdoch. Urobila tak preto, že si myslí, že si Poľsko neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, konkrétne povinnosť členského štátu (Článok 19(1) Zmluvy o EÚ) zabezpečiť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky súdnej nápravy a účinnej právnej ochrany.

Komisia sa tiež súdu pýta, či Poľsko neporušuje článok 47 Charty základných práv, ktoré hovorí o práve na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.

Skutočná páka nie je článok 7

Je to vôbec prvýkrát, čo Európska komisia spochybňuje súdny systém členského štátu ako celok pred Súdnym dvorom EÚ. Keďže národné súdy vykladajú a aplikujú európske právo, napríklad chránia európske finančné záujmy, a ich rozsudky sú uznávané v celej EÚ, problém v poľskom súdnictve je jasne problémom celej EÚ.

V najkrajnejšom prípade môže Súdny dvor EÚ konštatovať, že bol porušený princíp vzájomnej dôvery a prestať uznávať rozsudky poľských súdov. To by mohlo mať ďalekosiahle následky, pre schopnosť Poľska čerpať európske peniaze alebo zahraničné investičné aktivity v krajine.

Podľa niektorých právnikov je práve toto skutočnou „jadrovou“ pákou, ktorú EÚ na Poľsko má, keďže nevyžaduje žiadne hlasovanie, na rozdiel od politického postupu v článku 7.

Alternatívne scenáre

Sú tiež ústavní právnici, ktorí hovoria, že v prípade Poľska mohla Komisia  opodstatnene rovno siahnuť po druhej – sankčnej časti článku 7. Argumentujú, že v prípade Poľska sme už dávno za „existenciou rizika“ porušovania princípov právneho štátu.

Spomína sa aj menšinový právny názor, podľa ktorého mohla Komisia aktivovať článok 7 pre Maďarsko a Poľsko dokopy. Tým by sa eliminovala hrozba maďarského veta v prípade hlasovania o sankciách.  Maďarsko má totiž podľa mnohých hodnotení podobné problémy na poli demokratických princípov.